Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

7. Ashtonia Irwinia

"Luxus." hvízdol Ashton nasledujúc ma do kuchyne, z ktorej sa rinula hlasná hudba. Iba som pokynula hlavou s úsmevom na znak vďaky. Podišla som k stereu, aby som mohla stíšiť hlasitosť a otočila sa na neho. Na tvári mal nadšený výraz. 

"Vďaka, že si prišiel." 

"Oh, maličkosť." mávol rukou. Zaujal miesto na stoličke, kým som sa otočila k panvici a prehodila práve pečúcu sa palacinku. Stále som mala na sebe iba staré rozťahané tričko, cez ktoré som mala prehodenú flanelovú košeľu a spodné prádlo. Nejak ma nebral fakt, že za mnou sedí takmer cudzí chalan. Hotovú palacinku som vyklopila k ostatným, predtým ako som tanier posunula pred Ashtona. 

"Kľudne ich zjedz všetky," zachichotala som sa, keď som uvidela jeho žiariace oči, "ak k tomu chceš niečo iné v pokoji sa pohrabaj v skrinkách. Zachvíľu som naspäť." poťapkala som ho po pleci, ako som prechádzala popri ňom.

"Vkladáš do mňa priveľa dôvery." zasmial sa, "ako vieš, že niesom vrah alebo zlodej?"

"Ver mi, že tu nemáš čo ukradnúť a ak by si ma chcel zabiť, tak to spravíš už dávno."

"Čo keď čakám na ten správny moment?" zakričal za mnou, keďže som sa pohla hore schodami. Potichu som sa zasmiala. 

"Jedz, lebo ti to vychladne." s tými slovami som si došľapala tých pár schodov na druhé poschodie. Dvere do mojej izby som pre istotu nechala otvorené, keby po mne kričal o pomoc s hľadaním. Miesto toho som počula, ako pustil hudbu hlasnejšie a začal si nahlas vyspevovať.

-

"Fuj, tu je ale prachu." začala som kašľať, len čo som sa po rebríku dostala do podkrovia. Ash mi zdola podal kýblik so všetkými čistiacimi prostriedkami a vrecia na bordel, zatiaľ čo sa sám štveral po rozheganých priečkach. Podobne ako ja aj Ashton sa pustil do kýchajúceho beatboxu. "Prepáč, nevetrali sme tu niekoľko rokov." zasmiala som sa. Iba prikývol, kým sa ďalej snažil prestať vykašliavať. "Hádam nie si alergický." zakrútil hlavou a ako dôkaz pár sekúnd na to prestal kašľať. 

"Ou, nevedel som, že toho bude až tak veľa." poobzeral sa okolo seba. Nasledovala som jeho pohyb, kým som mykla plecami. 

"Ani ja, pravdupovediac." ticho sa zasmial. "Tam za tou knižnicou je okno, ak mi ju pomôžeš odtiahnuť môžme sem priviesť aspoň trochu čerstvého vzduchu." 

"Problém je, ako sa tam dostaneme." ukázal na veci pohádzané po celej podlahe. Pevne som ho chytila za ruku, kým som vymýšľala trasu. Keby sme to obišli celé a tam preskákali pár krabíc s bicyklom a kočíkom, čisto teoreticky by sme na ňu dočiahli. 

"Takto." vyhlásila som ťahajúc ho dramaticky za sebou. Neodporoval iba mi silnejšie stisol ruku, aby keď sa jeden z nás bude rútiť k zem, ten druhý by ho mohol zadržať. Myslím, že by sme spadli obaja, no neprotestovala som. Prešli sme všetko až na kočík. Nešlo s ním ani pohnúť, telá sme kvôli malému priestoru mali prilepené na seba a ťahali s ním na všetky strany. 

"Mohol by som ho zdvihnúť a položiť niekam," navrhol. Okamžite som s ním súhlasila. Lenže, ako sa otočíme, aby k nemu bol bližšie, keď z jednej i z druhej strany sú pyramídy krabíc? "Počkaj, nehýb sa." prehodil sa cez môj chrbát, tak, že dočiahol na kočík a zdvihol ho do výšky prenášajúc ho nad mojou hlavou. Musela som sa mierne skrčiť, aby ma ním nebodaj netresol. Dnes som sa necítila na otras mozgu. Šikovne ho položil pár krabíc a igelitiek za nás, takže sme sa konečne mohli posunúť ku knižnici. 

"Stačí, ak ju trošku odsunieme vpred. Potom bude jednoduché ho otvoriť." Miesto toho, aby mi niečo na to povedal, odtisol ma na bok do rúk vzal obe strany skrine a odsunul ju. Akonáhle sa objavil priestor akurát na prestrčenie k oknu, vsunula som sa medzi neho. Tu sa dostavil problém dva - pavučiny. "Ash?" panicky som zakvičala. V sekunde bol pri mne.

"Čo sa deje?" 

"Nieje žiadna možnosť, že sa toho chytím." vystrčila som prst ku kľučke, na ktorej sedel obrovský mŕtvy pavúk. Celá som sa začala triasť po tom, čo mykol nohami. Bolo jasné, že umieral, ale i tak to bolo viac než len nechutné.

"Cassi, veď je to len pavúčik." smial sa, "ten ti neublíži."

"Poď ho stadiaľ zobrať, prosím." zamrnčala som neschopná pohybu. Čím viac som sa na to čierne stvorenie pozerala, tým viac zimomriavok od strachu som mala. Ashton sa prestal na moment smiať, predtým než ma za lakeť vytiahol von a moje miesto zaujal on. Vzal do ruky jednu z pavúkovych nehybných nôh, keď v tom ho zdvihol do vzduchu v tesnej blízkosti mojej tváre. "Opováž sa!" zakričala som, kým mu na perách pohrával zlomyselný úškrn. "Varujem ťa."

"Oh áno, čo mi spravíš Cassidy, ak ho na teba hodím? Pavúky sú veľmi prútulné zvieratá. Však Leonard?" Výborne. Teraz si ho nechá ako domáce zvieratko. Skôr ako som stihla zaregistrovať ho po mne hodil. Okamžite som začala pišťať a skákať dookola, aby som sa ho striasla, zatiaľ čo sa Ashton na mne výborne bavil.

"To nieje vtipné!" vypískla som histericky, "kde je tá malá obluda? Mám ju vo vlasoch? Bože, áno, určite ju mám vo vlasoch!" šúchala som si vlasy, nech mi stadiaľ vypadne. Nie, že by som mala z pavúkov fóbiu, no nie sú to práve najkrajšie, najžiadanejšie zvieratá pod slnkom.

"Hej Cassi, ukľudni sa." položil mi dlane na plecia, aby som prestala hopkať a prinútila pozrieť sa mu do očí, "vyhodil som ho von oknom."

"Neverím ti, hodil si ho na mňa. Teraz po mne niekde lezie alebo umiera. JA SA NECHCEM STAŤ CINTORÍNOM PAVÚKOV!" mlela som na jeden dych. Spustil hlavu k zemi, len aby som nezbadala jeho tichý smiech. Po ďalšej chvíli môjho nekončiaceho bľabotania o umierajúcom pavúkovi, ktorý mal rodinu s deťmi a teraz takto na kruto umiera niekde v mojich vlasoch, sa narovnal s úškrnom na perách.

"Ukľudni sa. Ak chceš, môžeme ho ísť nájsť von na trávu. Budeš pokojnejšia?" zasmial sa. Až teraz som si uvedomila, aká trápna som musela byť. Neobišlo sa to bez červene na lícach.

"Prepáč," zamrmlala som zahanbene.

"To je v poriadku. Chápem ťa." pritiahol si ma do objatia, no neprestal sa smiať. Trvalo iba niekoľko sekúnd, kým sa odo mňa odtiahol a ruky spustil k mojim ramenám, ktoré pevne chytil. "A teraz do práce.".  S úsmevom som mu prikývla. Opäť sme sa predrali našou úzkou uličkou, čo sme si vytvorili cestou sem až ku kýbliku s chemikáliami. Ashton si z vrchu vzal svoju bandanu, ktorú si tentoraz obtočil okolo hlavy alá pani upratovačka  a ja som vzala do ruky jedno z vriec. "Ako vyzerám?" opýtal sa. Zdvihla som k nemu hlavu s chichotom.

"Ako upratovačka, teta Ashtonia."

"O to mi celý čas šlo." potvrdil so smiechom. Hneď, ako sme si posadili na zem, každý k jednej krabici, začali sme v tichosti triediť veci. Našla som niekoľko zaľúbených listov, ktoré si mama skladovala od svojich tajných ctiteľov. Pamätám si, ako mi hovorila o svojej stredoškolskej láske. Dostávala do skrinky lístky od "tajného ctiteľa", z ktorého sa nakoniec vykľuľ kapitán futbalového týmu. Ževraj spolu chodili až pokiaľ nespoznala môjho otca. 

"Ayee, bola si zlaté dieťa." ozvalo sa vedľa mňa, čo ma vyrušilo z myšlienkového pochodu. Akonáhle som uvidela fotku, ktorú Ashton s úsmevom sledoval, vytrhla som mu ju z rúk aj s krabicou totálne zahanbená. Prečo práve túto fotku, Bože, prečo? Ak by som na nej nebola nahá s kanvičkou v ruke polievajúc kvietky, asi by mi to až tak nevadilo. "Prečo si mi ju zobrala?" vystrčil spodnú peru.

"Zabudni, že si niekedy v živote túto fotku videl." prižmúrila som naňho oči, posúvajúc k nemu moju predošlú krabicu.

"Nemyslím si." pokrútil hlavou, "neboj sa, nemusíš sa hanbiť. Ja mám omnoho horšie nudista fotky." obaja sme prepadli smiechu, kým sme naďalej pokračovali v práci.

-

okey, keďže mi ten minulý double update nevyšiel, bude dnes. Do hodinky to tu bude svietiť ako vianočný stromček (ktorý som ešte stále neposkladala, lebo sa mi nechce a zvyšku mojej rodiny taktiež). So, dlhšie A/N bude v druhej časti. Imma excited. ily x