Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

2.

„Lewis, bude to ďalší škoricový závin, dva venčeky, krémeš a croassant,. Máš to?“ odlepila som oči od popísaného papiera. Miesto toho, aby som uvidela šikovne pracujúcu hromádku šťastia sa mi naskytol pohľad na tú utrápenú.

„Cassidy, si v poriadku?“

„Samozrejme,“ rozhodila som rukami, „prečo by som nemala?“

„Ja len- vieš-,“ poškrabal sa na zátylku zamúčenou rukou, „posledné dni si taká zvláštna.“

„Nerozumiem o čom to rozprávaš.“ usmiala som sa nechápavo. Dobre som vedela, čo má na mysli, ale nechcela som to dať najavo. Nie som pripravená vypustiť to svetu von otvorene.

„Mám o teba strach.“

„Nemáš mať aký. Ja som v pohode.“

„Cassidy,“ zamračil sa, „posledné dni nikoho nevnímaš. Iba vybavíš objednávky, s hraným úsmevom im ich zanesieš, sadneš si do kúta a čakáš na niekoho ďalšieho. Zrazu sa nesmeješ na všetkom s Lukeom a ver mi, že jeho to veľmi trápi. Ak máš nejaký problém môžeš sa nám vyrozprávať, veď si ako naša mladšia sestra, rozumieš?“ mlel ultra rýchlo, takže som mu polovicu nerozumela, ale i tak ma na malý moment zahrialo pri srdci. Hneď potom som sa, ako na lusknutie prsta, vrátila do svojho starého, pravého ja.

„Ďakujem Lewis, vážim si tvojej ponuky, ale niektoré veci by sme si mali vyriešiť sami.“

„Je lepšie, ak niekomu-“

„Mám zákazníka, musím ísť.“ prešla som popri ňom rýchlosťou blesku. Na svojom obvyklom mieste sedel Ashton tentoraz už aj s nejakým čudne zafarbeným týpkom vedľa seba.

„Dobré ráno,“ podišla som k nim s pokúšaným úsmevom. Postavila som sa rovno pred nich a do rúk vzala zabelenú objednávku. Podala som to pánovi pred kasou, s úsmevom mu poďakovala za peniaze a popriala mu pekný deň. Chodieval sem každé ráno, pred šiestou si objednal raňajky na deviatu, aby bol prvý a potom si ich milo prišiel vyzdvihnúť. Ak mal čas, tak sme sem-tam prehodili zopár slov o stave vo svete alebo počasí vonku, ale inak nič. Zavrela som kasu, pozdravila rozospatého zadýchaného Lucasa na jeho polceste dozadu a vrátila sa k predchádzajúcim dvom ľuďom.

„To čo vždy?“ nadvihla som obočie na Ashtona. On iba prikývol hlavou a otočil sa k jeho spoločníkovi. „A tebe?“

„Tvoj mobil.“ žmurkol na mňa.

„Nepokúšaj sa o to Michael, je to márne.“ s miernym úsmevom som mu dala za pravdu a ďalej čakala, kým sa z toho chalana niečo vysype. Nakoniec sa ku mne otočil s prosbou o kávu a vrátil sa naspäť k jeho konverzácii s Ashtonom. Zavítala som dozadu príjemne prekvapená objatím od Lukea, ktorý v rukách držal cappuchino, z ktorého sa ešte parilo.

„Musíme sa porozprávať, hneď som pri tebe.“ povedal mi v rýchlosti, keď nabúral do lietačiek. Podišla som k nemu, podržala mu ich a on s úsmevom ubzikol z môjho dohľadu. Vybavila som objednávku, sadla som si do rohu a čakala na vysokého, blond čašníka menom Luke. Keď sa ani po desiatich minútach neukazoval vyšla som za pult, iba obzrieť či niekto nečaká v rade. Miesto toho som tam našla troch vychechtaných chalanov podávajúc si ruky v nejakom zvláštnom geste. Jeden z nich bol čistou náhodou človek, na ktorého som mala čakať.

„Cassidy sa to bude určite páčiť. Nemôžem sa dočkať, keď to uvidí.“ začula som ho rozprávať.

„Nemohla som sa dočkať, kým uvidím teba a ty stále nejako neprichádzaš.“ pristavila som sa pri ňom s karhavým pohľadom. „Prečo sa na mňa tak zvláštne usmievaš, Robert?“

„Nevolaj ma Robert,“ precedil pomedzi zuby, „vieš, že to nemám rád.“

„Ako povieš,“ usmiala som sa škodoradostne, „Robko.“

„Myslím, že by sme mohli prejsť k pointe. Sme dohodnutí?“ prehovoril ten červenovlasý. Akože sa to volal?

„Pravdaže,“ prikývol Luke s úsmevom, „v sobotu.“ podali si ruky, chalani mi venovali tajomné úsmevy a odkráčali aj s ich papierovými vrecúškami.

„Mohol by si mi povedať o čo tu šlo?“
„V sobotu ťa beriem von. A to sa ťa nepýtam, to ti oznamujem.“ otočil sa ku mne celým telom, „nepáči sa mi ako sa správaš posledné dni.“

„Tak to ma mrzí, ale i tak v sobotu nemôžem ísť nikam.“ presunula som sa za kasu a prijala poplatok od pani v otrasnom cukríkovo-ružovom kabáte.

„Daj mi nejaký rozumný dôvod.“ založil si ruky v bok. „potom to možno presuniem na nedeľu.“

„Vážim si, že chceš byť ku mne milý, ale nejde to.“

„To nieje ospravedlnenie, Cassidy. Počúvam.“

„Idem zaniesť otca na psychiatriu.“ zamrmlala som potichu a razom sa zvrtla k ďalšiemu zákazníkovi. Pozorne som si zapísala všetky podrobnosti, ktoré som mala v jeho menu splniť a vydala sa na strastiplnú cestu s Lukeom v pätách.

„Môžme ho ísť zaniesť a potom pôjdeš s nami. Potrebuješ priateľov, takto dlho nevydržíš.“

 „Chceš mi tým naznačiť, že som stratený prípad a ty viac už nechceš byť na poste môjho priateľa alebo ako to mám chápať?“ prudko som sa k nemu otočila až do mňa narazil.

„Nie, samozrejme, že nie.“ zastonal otrávene, „len si myslím, že by si sa mala viac dostať do spoločnosti. To je celé.“

„A čo keď nechcem? Pozri Luke ja som spokojná sama so sebou, spokojná keď tu môžem s vami byť, ale viac ľudí v mojom okolí nepotrebujem. Chápeš?“

„Oni ťa potrebujú,“ zašepkal. Dlane si usadil na mojich bokoch a jemne si ma pritlačil viac na telo, „pretože si výnimočný človek, Cassidy.“. Po celý čas so mnou udržoval očný kontakt. Jedna z vecí, ktoré som na Lukeovi obdivovala boli práve jeho modré sýte oči. Dokázal ma nimi často presvedčiť na hocijakú koninu, akú si len jeho srdce žiadalo. Napríklad minulý rok na horskú dráhu, z ktorej prišiel viac rozklepaný ako polovica deciek pod päť rokov.

„Nemyslím si,“ sklonila som hlavu so šepotom a odstúpila o krok ďalej. Bolo až veľmi nebezpečné v akej blízkosti sa nachádzal. Nieje to tak, že by som ho niekde v hĺbke srdca milovala, no pred pár rokmi sa tu objavil malý crush na neho a odvtedy sa ma držal zubami-nechtami.

„Cassi,“ uvoľnil jednu ruku z môjho pása a položil mi ju pod bradu, ktorú týmto šikovným ťahom presvedčil narovnať sa, takže som znovu musela čeliť jeho očiam. „nechcem ti zle.“ Sťažka som preglgla knedlík vytvorený v hrdle. Zdá sa mi to alebo sa jeho tvár naozaj čoraz viac približuje?

 „Dobre, pôjdem s vami.“ spanikárila som, rýchlo som sa otočila na päte a trielila Lewisovi ukázať objednávku.

______________________

jeez, to čo som tu spravila. no nevadí. každopádne, nová časť. tramtara ráááááá. :) lava you x
PS: ŠŤASTNÉ A VESELÉ, NECH VÁM JEŽIŠKO DONESIE VŠETKO O ČO STE SI NAPÍSALI, RODINNÚ POHODU, ZDRAVIE A VŠETKO PO ČOM TÚŽITE. /Až na Caluma, ten je môj. ruky preč!/ byebye xoxooxxoxoxoxoxooxoxoxoxooxoxooxoxo