Walls || Ashton Irwin [SLOVAK]

12. Good Night

To ticho a tma zahalili každý zmysel môjho tela. Nedokázala som rozprávať, chodiť, dotýkať sa, iba tupo civieť na vryté čierne písmená v mramorovom náhrobku.

Emma May Carter

Prstami som ľahučko ako vánok prešla po všetkých ryhách a ohyboch, kým som pomaly zatvorila oči s hlbokým nádychom. Aj keď sa mi po tom všetkom znechutila, i tak mi chýbali jej rady. Teraz, keď už ani otec nieje schopný zobrať veci do vlastných rúk, nejde to podľa našich predstáv. Pery som jemne pritisla k náhrobku. Chýbala mi, o tom nieje pochýb, no život ide ďalej. Musíme niesť ťarchu našich predom určených krížov. Vstala som zo studeného kameňa zakrývajúceho rozpadávajúce sa telo mojej matky a rukami si oprášila nohavice. Okrem pohrebu som sem s otcom už nikdy viac nezavítala. Je pravda, že otec sem ani nechcel páchnuť. Iba čo ho to ničilo ešte viac. Keď mi bolo ťažko, nevládala som ďalej kráčať, nikto mi nevedel povedať smer, ktorým sa mám vydať, prišla som sem. V tichosti som sledovala kvety hýbuce sa do šepotu vetra na maminom hrobe, vtáky lietajúce z jedného stromu na druhý, nočné mesto rozliehajúce sa podo mnou.

V rýchlosti som siahla po telefón do vrecka na koženke a očkom hodila po čase. 2 hodiny ráno. Vzdychla som si, pozbierala všetku odvahu, a kým som cez postavenú prekážkovú dráhu medzi hrobmi prechádzala zotierala som si mokré cestičky z líc. Toto sa neudialo už pár týždňov, no postupne sa tie stavy začínajú vracať. Pocity menejcennosti, nevýznamnosti, nepotrebnosti. Odkedy nemám na krku otca a vybavovačky okolo jeho pobytu v liečebni, začínam sa znovu zamieravať na seba. Všímam si každej chyby na sebe, každučkej medzeri v správaní a pohľady ľudí všade naokolo. Ruky myšlienok sa mi ovíjajú postupne okolo krku, zakaždým tuhšie a tuhšie. Chýba im už iba malé trhnutie a dostali by to čo chceli. Mŕtvolu. 

-

Zastavila som tiché auto pred prázdnym domom. Ak by tu bol otec, mohla by som vidieť siluetu postavy cez zatvorené okno obývacej izby. Svetlo televízora by blikalo cez celú miestnosť, v rohu by som mohla zazrieť obrys otca s fľaškou v ruke a vznášajúci sa dym okolo jeho hlavy. No teraz tomu bolo inak. Prázdny, chladný dom s čierňavou nielen vnútri, ale i okolo neho. čo keby som zobrala otca naspäť domov, kam patrí? Nie, to nepôjde. Je mu dobre tam, kde je. Kde sa oňho postarajú, bude mať správny prístup a vylieči sa z chorôb, ktoré prevládajú v jeho mozgu. 

Vytiahla som kľúčiky zo zapaľovania s tichým povzdychom a vyklieštila sa z auta. Aké by to bolo, keby sme boli aspoň raz normálna rodina? Ja, otec a mama s malým prírastok. Prečo nás Boh takto nádherne potrestal? Mama mŕtva, otec blázon a dcéra, ktorá má problémy sama so sebou. Nemohla som ďalej myslieť na tieto zvrátené veci. Robili ma depresívnou, smutnou a nahnevanou zároveň. Nevedela som, ako sa s tým poriadne popasovať. S minulosťou, s prítomnosťou, s budúcnosťou. Nemôžem zostať naveky v kaviarni. Nemôžem sa do smrti strachovať o otca, takto si nevytvorím ani ja vlastnú rodinu. 

"Kde si bola?" naľakal ma z pravej strany hlboký hlas. Od strachu som až tak poskočila, že som skončila na zemi s hrôzou v očiach, no ani hláska som nevydala. Vysoká silueta nado mnou levitovala a vystierala ku mne svoje mocné ruky. Nie, nie, nie toto je zlý sen. Cítila som hrču v hrdle, ktorú sprevádzali tlačiace sa slzy do očí. Teraz ma zoberie preč, znásilní a predá do obchodu z bielym mäsom, kde budem držaná pre kanibalov alebo ako otrok pre nejakého posadnutého pána. Celé telo sa mi triaslo, hlasy v mojej hlave dunivo hučali z každej svetovej strany a srdce búchalo, akoby mi malo vyskočiť z hrude. Vôbec som nespozorovala, kedy ma nepozvaný hosť vzal do náručia, kým sa so mnou húpal zo strany na stranu. "Cassi, kľud. To som ja Ashton. No tak, zlato, dýchaj zhlboka. Cassidy," počula som nezrozumiteľne. Akoby som bola pod vodou, v hlbinách oceánu, a on sa mi prihováral. "Zavri oči, uvoľni telo a počúvaj môj hlas, dobre?" jemne som prikývla. Ešte stále znel nezrozumiteľne, keď som urobila, čo mi prikázal a on mi do ucha začal šepkať tiché slová. Väčšina z nich, ktoré som zachytila boli uvoľni sa, mám ťa rád, neublížim ti. Mohli sme tam sedieť zo desať minút, kým som v sebe našla znovu moje vlastné ja. Jemne som sa od neho odtiahla a pohľadom vyhladala jeho oči. I v tej tme svietili ako dva obrovské smaragdy. 

"Toto mi už nikdy neurob," vydýchla som trasľavo. Bariéra sĺz sa pretrhla náhle, ako som sa mu nosom opäť zabodla do krku. Tentokrát to neboli slzy strachu, ale úľavy. Cítila som jeho veľkú dlaň hladiacu môj chrbát a teplý dych narážajúci do pokožky na ľavom líci. 

"Prepáč," hlesol, "bál som sa o teba." 

"Telefóny existujú," zamrmlala som nezrozumiteľne. 

"Ten tvoj pravdepodobne nie. Volal som ti najmenej 500 krát, no zakaždým sa mi ozval tvoj sladký hlas, nech ti nechám správu. Keď som tak urobil, oznámilo mi, že máš plnú schránku." Červená farba sa prepila do kože na mojich lícach a tvár som si zavŕtala ešte hlbšie. 

"Prepáč."

"Neospravedlňuj sa to je v poriadku. Radšej ma pozvi dnu, sedím tu už pár hodín, takže si necítim prsty." 

-

"Sama v noci?" otvoril ústa od prekvapenia, keď som mu do rúk vložila pohár s čajom a uvelebila sa blízko neho na pohovku. Iba som prikývla. "Zbláznila si sa? Vieš koľko pochybných ľudí chodí po vonku takto v noci? Mohla si mi aspoň zavolať, išiel by som s tebou alebo, ak by si chcela byť sama, tak by som sa spakoval niekde do kríku, aby si ma nevidela. Vieš čo všetko sa ti mohlo stať?!" Hlas mu od hnevu až preskakoval. Na jednej strane to bolo zlaté, že sa tak o mňa staral, no na druhej som si nadávala. Byť rozumná, zaklamala by som mu,že som sa niekde zdržala. U nejakej kamarátky alebo čo. "Prepáč, nemal som tak vyštartovať," položil hrnček na stôl a pritisol sa ku mne, "len nechcem, aby sa ti niečo stalo."

"Ja viem," usmiala som sa naňho dole a prstami som mu prehrabla vlasy, "ďakujem."

"Za také veci sa neďakuje," zamračil sa predtým, ako si svoju hlavu uložil do môjho lona a zavrel oči. "Bude veľký problém, ak si tu takto nachvíľu zdriemnem? Nespal som od včera večera." Pootvoril viečka na škáročku. S malým úsmevom som pokrútila hlavou. "Dobrú Cassi."

"Dobrú Ashton," šepla som. 

- 

Unavene som očami zavítala na ručičky na hodinkách. Štyri hodiny ráno a ja som ani oka nezažmúrila. Celý čas som sa prehrábavala jemnými špinavoblond vlasmi s podvihnutými kútikmi úst dohora, sledovala som pokojnú tvár spiacu na mojich kolenách a obdivovala mužnosť jeho tela. Sem-tam som bruškami prstov obkreslila obrysy jeho tváre a krku, dlane s prstami a hrudníku. Možno zniem ako nejaký psychopat, no predstavte si, že môžete sledovať niekoho v spánku. Pokojného, nič netušiaceho o svete v jeho vlastnej predstavivosť. Kde-tu sa k vám ozve tichým zamrmlaním, ktoré je síce zo sna, ale i tak vám to na perách vyčarí úsmev. Sledujete, ako mu hrudník pomaly narastá a potom padá nazad. Všade okolo vás je príjemné ticho. Nieje to pekná predstava? 

"Cassi? Prečo nespíš?" ozval sa ku mne chrapľavým hlasom. Oči mal jemne otvorené, pery vyschnuté a na hlave strany stojace na všetky svetové strany, keďže som sa s nimi hrala posledné dve hodiny. 

"Neviem zaspať," usmial som sa hladiac mu čelo. Celkom čistá pravda to nebola, ale zobral to čert. 

"Prečo si ma nezobudila?"

"Nemala som chuť ťa budiť,"  pokrčila som plecami nevinne. Pomaly sa podoprel na lakte, pretrel si tvár a znovu sa na mňa pozrel. 

"Ľahni si," poťapkal malé miesto vedľa seba. 

"Tam sa nevopchám, Ash," zachichotala som sa. 

"Povedal som ľahni si," trošku sa posunul, aby vytvoril väčšie miesto pre moje telo. Keď som sa konečne dohmýrila, svojim telom ma pripučil na operadlo sedačky a ovinul okolo mňa ruky. Takéto niečo som zažívala po druhý krát. Teplo jeho tela sa prenášalo ku mne, vôňa mi bila do nosa a k ušiam sa mi dostávalo tiché hmkanie melódie. "Pohodlne?"

"Mhm," odpovedala som neschopná zo seba vydrať viac. 

"Dobre, tak a teraz spi. Dobrú noc," do vlasov mi vtisol letmý bozk predtým, ako som sa spolu s ním ponorila do ríše snov. 

-

heeeey, krátke A/N lebo sa ponáhľam na vlak, ktorý ani neviem kde a kedy ide, ale inak to je v poriadku. Začínajú sa mi jarné prázdniny a potom naši idú na lyžiarsky, takže čakajte veľa updates, cuz mám 2 týždne voľna. Dobre? 
Prepáčte mi za neaktivitu posledne, ale robila som asi 6 projektov a každý deň som písala minimálne 2 testy, takže sa to stíhať nejak všetko dokopy nedalo. 
všetko z mojej strany, vidíme sa pravdepodobne až zajtra. Majte sa, užívajte piatku a neožerte sa veľa. luv ya, bye.