Srdce alebo rozum!

16. Kapitola

Doslova som utekala hore schodmi. A celou silou za sebou tresla dverami na svojej izbe. Zviezla som sa na zem a znova som plakala. Plakala a plakala. Cítila som čosi teplé. Niekto má objal. Bola to Lajla. Jej náruč bola taka tepla.
"Neplač zlato. Nestojí ti to zato."
Ale ja som tie slzi zastaviť nemohla. Nedokázala som ich udržať. Šlo to samo.
"No tak Ema stačí. Nemá význam sa pre neho trápiť."
"Lajla.. Počula si čo práve povedal?"
"Áno počula. A viem že je to zbytočné vrevieť ti to, ale mala by si na neho zabudnúť. Je to hlupák. S nim cesta nevedie."
"Viem ale nemôžem. Nejde to!"
"Ale pôjde. Pretože ja mu už toto nedovolím. Hoci aj keď mu poviem všetko. Takto sa k tebe správať nemôže."
"Lajla prosím nič mu nevrav. Ja nechcem aby to vedel! Nie po tomto."
"Ako chceš, ale je to len hnusný hajzel."
Ani neviem ako dlho som sedela na podlahe a plakala Lajle v náručí.
"Poď stávaj z tej zemi."
Horko ťažko som sa pozbierala a vstala zo zeme."
Ľahla som si do postele a na moje prekvapenie periny krásne vonali.
" Ema prestaň už plakať. Nemá to zmysel sa kvôli nemu trápiť keď sa k tebe takto správa. "
" Ja viem Lajla. Ešte nikdy v živote sa ku mne takto nesprával. Nechápem čo to do neho vošlo. "
"Zmenil sa?"
"Neviem. Ale viem že tie slová ktoré vyslovil mi ešte nikdy nepovedal."
"Jednu chvíľu sa s tebou rozpráva tak akoby ti šiel zniesť modré z neba. Potom správy hlúposť. A za tým ti nadáva."
" Ja neviem čo je s ním. Vôbec netuším."
"Ema asi by bolo dobre ak by si na neho naozaj zabudla.."
"Ja viem. Myslíš že to neviem? Viem to. Krucinal viem to. Ale bojim sa že ho stratím. Vieš aký je to zlý pocit keď ho miluješ a nevieš sa mu k tomu priznať? A vieš aký je pocit že keby mu to poviem tak ma len vysmeje?
Čo mám sakra robiť Lajla? Ja už sama ničomu nerozumiem. "
" Ema netráp sa už tým. Zožerie ta to. Proste si dnes len oddýchni už. "
Ozvalo za zaklopanie na dvere.
" Áno? "
Do vnútra vstúpil Adam.
" Lajla mohla by si ma nechať chvíľu o samote s Emou? Chcel by som sa s ňou porozprávať. "
" Ema si chce oddýchnuť. Inokedy dobre? "
" Lajla počkaj daj nám chvíľu. "
" Ale Ema.. Na niečom sme sa dohodli."
"Viem, ale len chvíľu."
"No ako chceš aj tak si stále spravíš po svojom."
"Prepáč."
"Počkám von."
"Lajla potom sa chcem porozprávať aj s tebou."
"O čom sa ty chceš so mnou rozprávať?"
"Prečo si hneď na mňa taka zlá?"
"Dobre. Počkám ta dole."
"Tak začni Adam. O čom sa chceš so mnou rozprávať?"
"Keď ja neviem akoby som mal začať."
"Trebárs na začiatku?"
"Ema ty vieš kto je Amelia?"
"Áno, viem. Sebiho bývalá priateľka."
"Vieš len to?"
"O čo ti ide Adam? Pokiaľ sa ma chceš opýtať na to či viem o tom čo sa jej stalo a to že za to všetko môže Sebi a čiastočne aj ty a Marko.. Tak áno viem."
"Odkial to vieš?"
"Na tom nezáleží. Prosto to viem."
Rozhodla som sa mlčať. Nepoviem mu že ten kto mi to všetko nechtiac povedal bol Marko. Poprosil ma aby som si to všetko nechala pre seba. Tak som to aj urobila. Nebonznem ho.
"To je v poriadku. Aspoň to pred tebou nemusím skrývať. Ale toto nie je ta vec pre ktorú som s tebou chcel hovoriť osamote."
"A? Čo to teda je?"
"Sebi.!!"
"Čo je s ním? Poslal ťa za mnou aby si sa u mňa prihovoril, že on to tak nemyslel? Smola.. Stalo sa. A kľudne mu môžeš povedať že mne na tom nezáleží.."
"Ema.. Viem že ho miluješ."
"Ja? A na to si prišiel ako?"
"Počul som to keď ste sa s Lajlou von rozprávali."
"To snáď nemyslíš vážne. Ty si nás špehoval?"
"Nie, to nie je tak. Potreboval som ísť na záchod, ale tam si bola ti. A druhý záchod bol obsadený tiež. Tak som musel ísť von. A keď som sa vracal tak som počul ako vravíš Lajle že ho miluješ.."
Hlúposť.. Asi si len niečo zlé pochopil."
"Ema ja viem že ho miluješ. Donedávna my to nedávalo zmysel. Ale teraz už áno. Mal som podozrenie na to že by si k nemu mohla niečo cítiť, ale nebol som si istý. Ale teraz viem že je to tak. Keby ste sa na seba mohli vy dvaja pozrieť ako to medzi Vami iskrí. To nie ja som medzi Vami ten slepý.. Ale vy obaja.! "
" Nebodem sa s tebou o tom baviť. Ale keďže už vieš o všetko. Chcem aby si si to nechal pre seba. Ja vlastne už ani neviem či ho chcem. Po tom výstupe ktorý predviedol. V jednu chvíľu som si bola ísť že mu to poviem nech sa stane čo sa má. A potom ma Lajla znova postavila na zem pevnou nohou. Moja kotva. Nechcem aby sa to dozvedel. "
" Ja mu nič nepoviem slubujem. Len ta prosím.. Dávaj si na neho pozor. Sama veľmi dobre vieš aký je! "
" Ďakujem Adam. "
" Oddýchni si. Ja budem tu kým nezaspíš."
Mne sa veľmi spať nechcelo, ale taktiež som chcela byť sama. A vedela som že aj keby ho začnem prosiť určite by neodišiel. Je to totiž pravý kamarát.
Uložila som sa do postele. A prikrila perinou. Chvíľu som ešte vydržala. A potom som spomalila svoje dýchanie aby to vyzeralo že naozaj spím. Keď sa uistil že som zaspala potichu otvoril dvere a odišiel. No to ticho dlho nevydržalo.
"Nepustím ťa za ňou. Práve zaspala. Daj jej pokoj. Posral si všetko."
"Uhni mi z cesty. Nebudem si od teba pýtať dovolenie."
"Sebi prosím nechaj ju tak."
"Ja jej nechcme ublížiť. Len potrebujem vidieť že je naozaj v poriadku."
Dvere sa otvorili a dnu vošiel Sebi.
Moje srdce sa rozbuchalo sto násobnou rýchlosťou. Bola tma nemohol vedieť že som hore, ale pre istotu som mala oči zavreté. Hoci som ho nadovšetko milovala nechcela som sa s ním rozprávať. Veľmi ma bolelo čo mi dnes povedal. Cítila som ako sa posteľ pohla. A potom som pocítila tlak na svojej ruke.
Len tak tam sedel držal moju ruku a nič nevravel.
Až nakoniec prehovoril.
"Ema krásavica moja. Ja som taky hlupák. Stále musím niečo posrať aby som si to uvedomil."
Tak to teda si a riadny hlupák pomyslela som si.
"Hanbim sa zato čo som povedal a najradšej by som si dal sto faciek zato."
Ja ti v tom nebránim. Daj si ich..
"Prepáč mi to kráska. Odpusť mi to. Viem že mi to neodpustíš pretože nevnímaš ani moje ospravedlnenie. Ale prepáč prosím prepáč. Keby som mal odvahu ti všetko povedať keď by si nespala. Ale nemám tu odvahu. A nedokážem sa ti ani pozrieť do očí potom čo som spravil. Som totálny idiot. "
Odmlčal sa... Bol ticho....
Zrazu som pocítila jeho ruku ako mi z tváre odhrna zatúlané vlasy na tvári.
" Si to najúžasnejšie sexy dievča aké som kedy stretol. "
Jeho palec prešiel po mojej pere.. Nerob to Sebi nerob to kričala som vo svojom podvedomí.
"Tak rad by som ti všetko povedal, ale nejde to pretože viem že ty chceš byť len a len mojou kamarátkou. A aj tak by si mi neverila. Ach Ema.."
Znova bolo ticho..
"Dobre sa vyspi kráska.. Nechám ťa oddýchnuť. Sladké sny."
"Ešte raz mi prešiel palcom po pere a postavil sa. Cítila som ako sa posteľ vrátila do svojho pôvodného tvaru.
Dvere sa otvorili a potom potichu zavreli.
Odišiel....