Srdce alebo rozum!

34. Kapitola

Neviem prečo ale odrazu som mala potrebu pobozkať chlapa ktorý bol ku mne úprimný tak ako ešte nikdy. Ema pusť ho skôr ako spravíš niečo nerozvážne. Moje podvedomie sa ku mne prihováralo. Ale ja som vedela že ho dokážem zahnať do kúta a nemyslieť na neho. Hoci som vedela že má pravdu a nemala by som to robiť, no moja láska k tomuto chlapovy bola viac než silnejšia. Ale koniec koncov som to neurobila. Nechcela som aby si myslel že som ho pobozkala len s ľútosti a taktiež som nechcela aby si myslel že všetko je týmto pádom preč. Myslim tým to že mi ublížil a klamal. Lebo to tak naozaj aj bolo. Klamal mi. Ublížil mi. A ja ho aj po tom všetkom stále milujem. Som naivná.
"Zhoda nahod je taká že v tom čase keď si sa ty do mňa zamiloval ja som mala priateľa."
"Nechcem to počuť."
"Ja viem že nie. Lenže v tom čase ja som už vedela že milujem teba. A po tom týždny stvrávenom s tebou som sa s ním rozišla. Hoci som vedela že ty a ja nebudeme spolu aj tak som sa s ním rozišla. Pretože aj keď som ho nepodviedla v mojéj mysli som ho podvádzala s tebou stále. Bola som s ním a myslela som na teba. Pozerala som sa na neho a videla som teba. Bozkával ma a predstavovala som si že ma bozkávaš ty. Až raz keď ma bozkával a chcel zájsť daľéj. Myslím tým že chcel odo mňa viac ako len bozky. No prosto chcel sex. A ja som mu to nedovolila. Odsotila som ho od seba a povedala som mu že on nie je ty. A že milujem len teba. Začal si spájat veci do kopy a už to šlo. Pochopil prečo sem tak často chodím, prečo som k memu zlá a neprístupná. Milovala som teba nie jeho. A sex s osobou ktorú nemiluješ je cez moju čiaru. "
"Počkaj. Čo sa mi tým snažíš povedať?"
"Mala som pocit akoby som ťa podvádzala s ním. Teda ak to chápeš."
"Ty si s ním nespala?"
"Nie."
"Koľko ste boli spolu? "
"Asi rok cca plus mínus."
"Tak chápem že chcel viac po ročnom vzťahu."
"Som si mohla myslieť že budeš na jeho strane. Ale jednoducho mi neprišiel ako ten správny s ktorým by som mala mať prvý sex. A dobre som spravila. Veď ma podvádzal. Dobreže každy deň nemal inú babu v posteli. Nepodvádzal ma len vtedy ak bol so mnou. "
"Počkaj. Ty si ešte naozaj nemala sex?"
"Viem že to znie hlúpo a že si myslíš teraz o mne že som hlúpa. A že sex je ta najlepšia vec. Ale ja som nato nenašla toho vhodného. "
"Som rád že o tom viem. A nemyslím si že je to hlúpe. Práve naopak. Je to pekné že aj dnes sa nájde baba ktorá je čistá. "
"Ale on tvrdil že som nemehlo. Že mu nechcem dať ani mu vyfajciť."
"Teraz už chapem prečo Lajla vytiahla v izbe to fajčenie. Len mi teraz povedz prečo si ma nechala aby som sa dotýkal ja teba?"
"Neviem. Nedokážem ty na toto odpovedať. Asi som si myslela že je to tak správne."
"Nie si nemehlo ani nič podobné. Nech si vravel čo chcel. Ja som tvoje vzrušenie cítil. "
"Prestaň. Lebo sa prepadnem od hanbi."
"Nemusíš sa zato hambiť. Je to pekné. Ďakujem že si my to povedala."
"Možno som nemala. Ale povedala som to a už to nezmením. Ale vlastne tým všetkým som ti chcela povedať že vtedy keď som mu povedala že on nie je ty a pospájal si všetko do kopy vtedy ma zbil. Pamätám si každú jednú ranu. Každú jednú facku. Každý kopanec až do chvíľe kým som nestratila vedomie. Prebrala som sa až v nemocnici. Vraj ma našiel náhodný okoloidúci ktorý ma tam priniesol. Mala som otras mozgu, mnohopočetné modriny a dve prasknuté rebrá. Naštastie nič vážne. Nakoniec sa zistilo že ten kto ma našiel teda vlastne nenašiel bol samotný Marcel. To on ma odniesol do nemocnice a zdrhol odtiaľ. Všetko vyšlo na povrh až po tresnom udaní. Dostal zato podmienku. "
"Len podmienku? Hajzel jeden skurvený. Bastard."
"Vraj to že ma odmiesol do nemocnice a snažil sa mi vzápätý nato ako ma zbyl pomôcť bola pre neho poľahčujúca ololnosť. " v tom momente ako som to dopovedala ma Sebastián pustil a otočil sa odo mňa.
"Chápem že to nechceš počúvať, ale pýtal si sa nato. Naozaj netuším prečo ti to hovorím, ale mala som pocit že by si to mal vedieť." Odrazu klesol na kolená a ja som videla ako sa mu hrudník dvíha šialeným tempom. Hore dolu a zase hore dolu. Dýchal tak rýchlo že som to ani nestihla počítat. Udrel celou silou do zeme a z nej sa len tak zaprášilo.
"Prečo Ema? Prečo?" Opýtal sa. Podišla som k nemu spredu a kľakla som si pred neho. Hlavu mal sklonenú tak som mu podoprela bradu rukou a potlačila nahor. Slzy v jeho očiach ma zaskočili, ale už som ich videla.
"Prečo plačeš?" Opýtala som sa ho.
"Ema uvedomuješ si že ak by si mi o tom všetkom povedala nemuselo sa to stať?"
"Ako to mysliš?"
"Že ak by si mi povedala že ma miluješ ochránil by som ťa."
"To nemôžeš vedieť."
"Ale áno. Prečo si mi to nepovedala?"
"Pretože v téj dobe si ty bol z Rebekou. A myslela som že to nebude správne. Mali sme medzi sebou tak silné puto kamarátstva že som ho nechcela ničiť."
"Bože Ema. On ty naozaj ublížil. Ja ak ho dodtanem do rúk asi ho zabijem."
"Nezabiješ. Nestál by ty zato. Nemás právo nato aby si ho zbil a skončil v base ty namiesto neho." Mlčal nepovedel ani slovo. Pozeral sa na mňa s toľkou ľútostou v očiach. Po líci mu stiakla slza a potom ďalšia. Chytila som jeho tvár do dlaní a palcami mi zotrela slzy. Musela som. Zotrela som mu slzy ktoré mal kvôli mne. Znova plakal kvôli mne. Nedokázala som sa na neho už pozerať. Objala som ho okolo krku a vysadla obkročmo na jeho nohy.
"Nie je to tvoja chyba. Ty zato nemôžeš. "
"Ja viem. Ale ani ty nemôžeš zato."
"Je to psychycki narušený človek. "
Oblaja som ho ešte silnejšie a hlavu som si schovala do záhybu jeho krku. Vdychovala som jeho vôňu. Vôňu chlapa ktorého milujem.
"Už nedovolím nikomu aby ti ublížil."
"Už si dovolil."
"Ja viem. Ublížil som ti, ale ja.."
"Ja viem. Ak by si to vedel nespravil by si to. Lenže to nie je ospravedlnenie. "
"Nenávidím sa zato Ema. Nenávidím samého seba. "
"Nemusíš. Stalo sa. Ja sa z toho pozbieram."
"Ja ty pomôžem."
"Nie."
"Prečo? Prečo mi nechceš dovoliť aby som viliečil tú ranu ktorú som spôsobil? Ako ty mám dokázať že ťa milujem? Ako? Povedz mi ako a ja to spravím."
"Neviem."
"Pozri sa na mňa." Zdvihla som hlavu a pozrela sa mu rovno do oči.
"Prisahám že už nedovolím nikomu aby ti ublížil. Ema tak veľmi ťa milujem kráska že ak by som ty mal ublížiť ešte raz tak sa radšéj zabijem sám."
"To nehovor. Nemôžeš sa zabiť. Len to nie." Pozerala sa mi rovno do oči a držal moju hlavu v rukách. Môj život závisý od tohto chlapa. Môj život má v rukách len on. Bože milujem ho tak veľmi. Pohladkala som ho po líci a palcom mu prešla po spodnéj pere. Zavrel oči a vychutnával si ten dotyk. Vtedy som vedela že bude správne aby som ho pobozkala a aj som ho pobozkala. Konečne som ho pobozkala.