Srdce alebo rozum!

37. Sebastián

Zaspala v mojom náruči s hlavou položenou na mojéj hrudy. V téj chvíľi som mal všetko čo som potreboval. Na tomto mieste a presne takto som sa cítil doma. Na mieste kde bola ona. Ona, moja jediná. Veľmi dobre som vedel že existuje v jéj živote aj niečo iné. Tajomstvo ktoré mi nechcela povedať. Ale teraz to už viem. A poznanie toho tajomstva ma zasiahlo. Nechcel som pred ňou nič robiť ani jéj ukázať že ma to bolí. Nechcel som ju ľutovať aby si nemyslela že je to z mojéj strany len ľútosť. Nespravil som nič. Chcel som sa chovať normálne, ale narastajúci hnev vo mne bol čoraz silnejši a silnejši. Cítil som tlak na hrudy ktorý ma zvnútra zvieral. Tlak ktorý som doteraz nepoznal a neviem k čomu ho prirovnať, ale viem že moje srdce začalo krvácať v momente keď vyslovila tie slová. Bola znásilná. Ako? Prečo? Mal som toľko otázok. Toľko obáv. Ako jej to mohol niekto spraviť ako? Nechápam to. Naozaj nie. Takému krásnemu anjelovi ako je ona. Je mi jedno čo sa jéj stalo. Alebo kto jéj čo spravil. Prisahal som sám pred sebou že jej už nikdy v živote neublížim. Jemne som sa s ňou postavil a položil ju na posteľ. Nechcel som ju nechať samu, ale hnev ktorý bol vo mne sa nedal zniesť. Pohľad  na ňu. Na moju milovanú mi spôsoboval bolesť. Bolesť s jéj ublíženia. S ublíženia ktoré si musela prežiť. Ona mi verila. Verila. Sklamal som ju. Som hlupák. Hlupák že som toto spravil. Som totálny idiot. Hnev ktorý som mal v sebe bol neznesiteľný, ale je to nič oproti tomu čo si musala prežiť ona. Som nasratý sám na seba že som to posral na plnéj čiare. Teraz už viem prečo mi nedokáže viac dôverovať. Sedel som vedľa nej a hladkal ju po ruke. Nahol som sa a zaboril nos k jéj krku. Nadýchol som sa jéj vóňe. Môj raj. Raj s ktorého sa už viac nechcem zobudiť. Pobozkal som ju na spánok a potichu vyšiel z izby. Prešiel som okolo smejúceho sa Adama a Lajly. Ani som sa na ních nepozrel len som prosto bez slova prešiel.
"Sebastián kde je Ema?" Vyšlo s Lajlyních úst. Iba som kývol rukou na poschodie. Počul som ako sa Lajla rozbehla hore schodmi za Emou. A ja som trielil na miesto kde môžem byť sám. Ale len do chvíľe kým za mnou neprišiel Adam.
"Sebastián čo sa stalo?" Prehovoril Adam. Ukázal som mu rukou aby bol ticho. Nechcel som nič počuť. Stál som pred výrivkou. Oblečený ako som bol som sa ponoril do nej. Potopil som sa a s plých pľuc som začal kričať pod vodou. Adam ma vytial spod vody.
"Čo robíš? Chceš utopiť, alebo čo?" Neodpovedal som. Nedokázal som zo seba vydať ani hlas.
"No tak Sebastián. Neser ma. Vylez von." Prekročil som výrivku a sadól si na zem. Bolo mi úplne jedno že som mokrý. Nič sa nevyrovná tomu pocitu ktorý som cítil keď mi to povedala.
"Ema. Ona..." Rozplakal som sa ako malé decko ktorému zobrali hračku.
"Ona čo?"
"Ema je v poriadku spí." Do vnútra prišla Lajla.
"Spí. Ja viem že spí."
"Sebastián čo sa stalo?"
"Asi sa chcel utopiť. Vošiel do výrivky a potopil sa." Odpovedal jéj Adam.
"Ale ja som to myslela inak. Čo sa stálo medzi Vami?" Opravila sa Lajla. A ja som v téj chvíľi začal búchať päsťou o zem.
"Sebi tak vrav." Naliehala Lajla.
"Ona mi verila a ja? Ja som to posral. Posral som všetko. Do riti s tým. Do riti zo všetkým. Som totálny idiot. "
"Tak už mi povedz čo sa stalo."
"Lajla ona.." zlomil sa mi hlas. A nedokázal som to dopovedať.
"Ona.. Ja nedokážem to ani vysloviť. Taká nevinná, krásna."
"Ja neveril som že niekedy nastane tento moment. A dokáže ťa niekto takto zlomiť. Ja ťa nepoznám Sebi. Naozaj nie. Kde je Sebastián ktorého som poznal? Prišiel ten deň keď si si uvedomil že niekoho miluješ viac ako seba. Zmenil si sa. " Adam na mňa prehovoril na mňa v tú chvíľu nezrozumiteľnou rečou. Zmenil som sa? Naozaj som sa zmenil?
"Milujem ju najviac ako viem. Ale teraz už viem že bude veľmi ťažke si ju získať späť. A hlavne po tom ako som stratil jéj dvôveru. Som to ja ale chumaj. Hlupák. Jeden kus totálne idiota. "
"Povedala ti to?" Opýtala sa ma narovinu Lajla. Ja som sa nezmohól na viac ako jéj prikívnuť.
"Bože. Povedala ty úplne všetko?"
"Nerozprávali sme sa o tom. Iba mi proste narovinu povedala že ju znásilnini a nič viac."
"Takže ty nepovedala ani o ..."
"Veď ty vravím že mi nič viac nepovedala. Iba tie slová ktoré už nikdy nechcem vysloviť. Potom mi zaspala v náruči s hlavou na mojéj hrudy." Bobúchal som si pästou na miesto kde len nedávno spočívala jéj hlava.
"Ale to nie je všetko. Je tam aj daľšia časť. "
"Ja viac vedieť nechcem. Iba to či to bol ten Markus či ako sa to volá."
"Áno on."
"Čo s ním teraz je?"
"Po celom incidente zmizól a viac sa už neukázal."
"Do riti. Do riti. Do riti."
"Adam ostaň tu s ním. Ja by som mala ísť k Eme ak sa nádohou zobudí."
"Lajla počkaj. Ja idem k néj. A ty ak môžeš mohla by si spať u Adama? Alebo aj v mojéj izbe to je jedno."
"Ako chceš. Ja sa vyspím aj na gauči."
" To isto. Pôjdeš pekne ku mne do postele." Zaumienil si Adam.
"Dobre."
"Idem ja za ňou. "
"To chceš íst taký mokrý?"
"Prezlečiem sa v izbe. A aj keby mokrý. Mne je to jedno. Záleží mi len na nej. "
"Sebastián? Zajtra máme preteky nezabudni. "
"Kašlem aj na celé preteky. Sú mi ukradnúte."
"Prestaň. Ona tam pôjde tiež."
"Naozaj je to teraz posledná vec na ktoréj mi záleži."
"Ako myslíš."
"Adam stači. On má teraz hlavu inde. A nie na nejakých pretekoch." Zastala sa ma Lajla.
"Ja idem. Ak by sa náhodou zobudila."

Prezlečený do suchého oblečenia som si ľahól na posteľ vedľa Emy. Neľahól som si k néj s prostého dvôdu. Aby nemala pocit že na ňu priveľmi nalieham. Nechcel som aby cítila tlak. Miloval som ju tak veľmi že som bol pre ňu spraviť čokoľvek. Keď bude chcieť byť pri mne tak bude. Keď bude chcieť byť mojou priateľkou bude. A keď bude chcieť odísť, tak odíde. Ja jéj už nebudem v ničom brániť. Nech sa rozhodne akokoľvek budem to rešpektovať.