Srdce alebo rozum!

38. Sebastián

Zobudil som sa nato že mi je teplo a nedokázal som sa pohnúť. Otvoril som oči. V izbe bola stále tma. Ešte bola noc. Pokúsil som sa znova pohnúť, ale nešlo to. Mal som zakliesnené nohy a niečo ma ťažilo na hrudi. Bola to spiaca Ema ktorá mala nohy prepletené s mojími. Ruku mala prehodenú cezo mňa a jéj hlava spočivala na mojom ramene. Keď som si konečne uvedomil že ma drži akoby ma nikam nechcela pustiť, usmial som sa sám pre seba. Len ako je možné že som neregistroval kedy prišla ku mne. Druhou rukou som nahmatal telefón a zistil som že je pol druhéj ráno. Znamenalo to že je hlboká a tmavá noc. S hlboka som sa nadýchol a pokúsil sa otočiť tvárov k Eme. Dúfal som že sa mi to podarí. Neveril som že áno, ale ona dokonca so mnou spolupracovala. Otočil som sa tvárov k néj a schoval som ju do môjho objatia. Bol som prekvapený jéj reakciou. Myslel som že ma odmietne a nebude chcieť so mnou nič mať. Ale toto je neuveriteľný pocit. Pocit štastia a bezpečia. Pritisla sa ešte viac ku mne a preplietla si nohy znova s mojími. Rukou ma zovrela ešte silnejšie a ja som si vtedy uvedomil že nespí.
"V ten deň som vedela. Teda nie vedela, ale cítila som že sa niečo stane. On posledné dni sa správal inak. "
"Pssst kráska. Nechaj to tak. Čo bolo bolo. A prisahám že už nedovolím aby sa to stalo. "
"Neprisahaj na niečo čo nedokážeš ovplivniť."
"Ale toto dokážem ovplivniť. Nedovolím aby sa to znova stalo. Pokiaľ budeš chcieť aby som to nedovolil."
"Ako to myslíš?"
"Ak mi povieš zostaň pri mne. Tak zostanem. Nič viac vo svojom živote si ani neprajem. Tu sa cítim doma. Presne tu kde som. Ale ak mi povieš že ťa mám nechať isť a nebudeš chcieť aby som bol pri tebe tak ťa nechám ísť. Budem rešpektovať tvoje rozhodnunie nech bude akékoľvek. "
"Ďakujem."
"Za čo?"
"Za to že vôbec existuješ. Za to že aj keď si mi ublížil a urobil veľa hlúpostí si tu a snažíš sa mi dokázať že tvoje slová sú úprimne. Ale ja ťa nemôžem držať pri sebe. Nemôžem ťa obrať o pocit byť štastný v každom smere význame toho slova. "
"Ja som štastný s tebou. Viac nepotrebujem."
"Ja.. Ale..."
"Žiadne ale kráska. Žiadne neexistuje, pretože žiadne nie je. Chcem len a len teba. Pokiaľ to znamená že budeme spolu tak budeme. Len mi musíš povedať čo je pre teba priateľné a čo nie. Musíš so mnou rozprávať jedine tak to bude fungovať."
"Aj za cenu toho že nebudeme mať hneď spolu sex? Alebo nikdy?"
"Aj za cenu toho budem s tebou. Lebo ja ťa nechcem kvôli sexu, ale kvôli tomu aká si. Milujem ťa. Milujem tvoju osobu. Milujem to keď ťa môžem objať, pobozkať, rozosmiať. Pochop ma už prosím. "
"Ja ťa chápem. A viem že si chlap ktorý má svoje potreby."
"Kráska už stačí. Dosť. Už nechcem viac nič počuť v tomto slovazmysle."
"Prečo si ku mne taký? "
"Čo myslíš prečo?"
"Prečo si ku mne taký? Taký iný? Iný by už vzali dávno nohy na plecia."
"Ale ja nie som oni. A odpoveď na svoju otázku poznáš. Milujem ťa. To je ten dvôvod. Bola si stále pri mne. Stále si mi radila, pomáhala aj cez to že si ma milovala si mi pomáhala s inými babami. Nechcem ani vedieť ako si sa v téj chvíľi musela cítiť."
"A stále ťa milujem."
"Povedz to ešte raz."
"Čo? Že ťa stále milujem? Áno je to pravda. Stále ťa milujem. Milujem ťa."
"Aj ja ťa milujem. A teraz už spi kráska. Zobudíme sa do nového dňa."
"Už je nový deň."
"Nie. Ešte je noc."
"Budeš tu so mnou? Neopustíš ma však?"
"Budem tu kým budeš chcieť."
"Ďakujem."

Obaja sme zaspali v objatí. Držal som ju pevne a hoci odpala skôr ako ja. Ja som vnímal len jej dych a tlkot jéj srdca. Moja rajská hudba.

"Je to pravda. Však je to pravda? Otočím sa a on bude stále tu. Neodišiel. Prosím nech neodišiel."
Zobudil som sa na tiché slová Emi ktorá sa rozprávala sama zo sebou. Pocítil som pichnutie do srdca s toho ako sa bála či som ostal pri nej. Bála sa že keď sa otočí ja tu už nebudem. Ale opak je pravdou ja ju neopustím.
Hoci ležala chrbtom ku mne a delilo nás od seba pár centimetrov natiahol som ruku a pritiahol som si ju k sebe. Pobozkal som ju poza ucho. Len taký jemný letmý dotyk pier na to miesto.
"Som tu kráska. Neodišiel som."
Cítil som ako si vydíchla úľavou od poznania že som pri nej.
"Ja myslela som že to bol len jeden krásny sen."
"Nebol to sen. Všetko je skutočné."
Pritosol som si ju ešte viac k sebe aby cítila že som naozaj pri nej.
"Sebi.. Ehmm."
Chvíľu mi trvalo kým som pochopil čo mi tým chce naznačiť. Keď som to pochopil okamžite som sa odtiahol.
"Prepáč mi to prosím, ale niekedy sa to stáva. Nemôžem zato."
"Ja viem že nie, ale.."
"Ja viem je ti to nepríjemne. Ale on si niekedy robí čo chce. Hlavne ráno. Nazývajú to ranou erekciou. Ja to nedokážem ovplitniť."
"Budem si asi nato musieť zviknúť."
"Ako to myslíš?"
"Ja chcem aby sme to znova skúsili. Skúsili, ale z čistím štítom."
"Naozaj? Naozaj mi dáš ešte jednu šancu?"
"Dám. Ale tento krát na to pôjdeme naozaj pomali. Pretože sa bojím."
"Nemáš sa čoho kráska. Ja neodídem nikam."
"Sľúb mi že ak budeš mať pocit že už to nezvládaš budeš so mnou o tom hovoriť dobre? Ja už ďaľšiu ranu nezvládnem."
"Sľubujem kráska moja. Sľubujem že sa budem snažiť o to aby som nespravil nič čo by sa ti nepáčilo."
"Ďakujem."
"Poď ku mne kráska. Ľahnime si ešte na chvíľu."
"Nemôžme. Dnes máte závody. A ešte ste neboli ani jazdiť."
"Ja na závody kašlem."
"Ty nepôjdeš?"
"Nie."
"Prečo?"
"Pretože je to posledná vec ktorú teraz chcem."
"Ako to?"
"Tak. Rozhodól som sa že dnes nepôjdem. Pretože nechcem."
"Ale ty pôjdeš. Ja budem tam čakať na svôjho milovaného ako výťaza."
"Ema, ale ja chcem byť s tebou."
"Veď budem tam. Budem sa na teba pozerať. Budem tam hneď stáť."
"Dobre teda, ako chceš. V tom prípade by sme mali vstávať."
"Ja si tiež myslím."
"Mal by som ísť zobudiť Adama."
"Myslím že to nebude treba. On je už hore. Počula som ako šiel po chodbe."