Srdce alebo rozum!

24. Kapitola

"Kam si myslíš že ideš Ema?"
"Kam si myslíš že idem?"
"Ema prestaň tak so mnou rozprávať! Ja som ti nijako neublížila. Mam dosť výčitiek aj bez toho aby si mi pridávala ďalšie."
"Prepáč Lajla. Lenže keď vidíš že si beriem veci tak asi idem do sprchy. Či? Myslela som si že je to očividne."
"Prepáč, ale ja som si myslela že sa ideš baliť a chceš ísť preč."
"Popravde premýšľala som aj nad tým. Ale potom som si spomenula že máme ísť s Adamom na motorky dnes."
"A ty si sa už akože načisto pomiatla? Žiadne motorky nebudú. Nebuď hlúpa."
"Ja nie som hlúpa."
"Ema prosím ta. Prestaň on ťa."
"Nepokračuj Lajla. Naozaj buď ticho než by si mala povedať niečo čo nechcem počuť."
"Prečo? Prečo nechceš počuť že Sebi ťa naozaj miluje."
"A ty mu to veríš? Pretože ja nie. A dosť.. Nechcem viac počuť jeho meno. Nechcem viac vidieť jeho tvár. Nechcem byť v jeho blízkosti. Nechcem rozumieš tomu?"
"Nerozumiem! A ako to chceš spraviť? Sme spolu na jednej chate. Nevyhneš sa mu."
"Ani nebudem musieť. On sa bude vyhýbať mne."
"Ema prosím."
"Čo prosíš Lajla? Čo? Nepros. Neznižuj sa k tomu."
"Ja len chcem aby si sa s ním porozprávala. Nič viac nežiadam. Nechaj nech ti vysvetli čo sa to vlastne odohralo."
"Ja jeho klamstvá už počúvať nebudem. A teraz prepáč, ale naozaj sa chcem osprchovať."
"Ema."
"Nie Lajla. Nie!"
Tresla som za sebou dverami. Vedela som že je to Lajle ľúto, ale aj mne to bolo ľúto a hlavne to aká som bola naivná hlupaňa.
Na chodbe som stretla Adama. Chcel niečo povedať, ale ukázala som mu rukou aby bol ticho.
"Nechcem nič počuť."
Pozeral sa na mňa z ľútosťou ale aj prosbou. Bolo mi to jedno.
Nechcem aby sa na mňa pozerali z ľútosťou a už dupľom nechcem aby za mnou chodili a vraveli mi že sa mám porozprávať so Sebim. Nechcem to.
Otvorila som dvere do kúpeľne. Bola naozaj nádherná. Ale neprišla som ju sem obdivovať. Zavrela som za sebou dvere a pustila v sprche vodu. Nech dotecie tepla voda. Je mi zima. Bola som zamrznutá. Za iných okolností by som bola velmi rada ak by Sebi spal so mnou v posteli. Ale toto predsa nebola ta okolnosť ktorú som práve chcela. Ublížil mi naozaj mi ublížil. Toto je podla neho láska? Láska v ktorej sa má len ubližovať? Nedokázali sme sa preniesť cez minulosť. Nedokázali. Jeho podle hry nemajú konca. Stále to isté dookola. A ja hlúpa keď som si myslela že by všetko mohlo byt v poriadku a všetko bude dobre tak dostal aj mňa.
Vstúpila som do sprchy a nechala prúd horúcej vody aby bubnoval na mojej koži. Kvapky horúcej dooadajúcej vody na moje telo vyvolalo na mojéj koži Úžastný pocit.
" Ema?"
Zvolal na mňa Adam spoza dverí.
"Ema?"
"Ja ťa počujem Adam."
"Si v poriadku?"
"Áno. Prečo by som nebola?"
"Pretože si tam už zavretá vyše hodiny."
Čože to už toľko ubehlo? Ani som si to neuvedomila.
"Mohol by som sa s tebou porozprávať?"
"Teraz?"
"Áno.. Môžem ísť do vnútra?"
"Daj mi chvíľu. A o čom sa chceš vlastne rozoravat?"
"Ema prosím. Len chcem aby si si ma vypočula. Naozaj je to dôležité."
"Čo je podľa teba dôležité?"
Zase mi tu chce básniť o tom ako ma Sebi miluje? Alebo že to spravil z lásky? Do riti s nimi. Oni mi s tým snáď nedajú ani pokoj.
" Tak poď teda dnu."
"Tak čo Adam. Ktorý s tých dvoch čo cítia vinu za všetko ťa za mnou poslali?"
"Ema prestaň. Nikto ma za tebou neposlal."
"Ale chceš sa so mnou rozprávať o Sebim a mne. Takže poslal ťa za mnou Sebi? Alebo Lajla?
Jasne že to bola Lajla. Prečo by ťa Sebi za mnou posielal keď mi povedal že na mňa kašle."
"Nevrav tak prosím o Lajle. Naozaj jej je to ľúto."
"Mne tiež Adam. Mne tiež."
"Ema prosím ťa nevin s toho Lajlu. Ak chceš tak môžeš viniť mňa. Pretože ak by som jej to nepovedal tak by ona nepovedala tebe nič. Takže na vine všetkému som ja."
"Ale kdeže Adam ty si na vine všetkému. Ty si len ďalší panáčik v hre ktorú si vymyslel Sebi."
"Keď sme už pri ňom."
"Nie. Nechcem o ňom počuť."
"No tak Ema. On sa o teba naozaj bal."
"Bal sa o mňa? No a čo? A nebál sa mi ublížiť? Vieš Adam toto sú pre mňa prázdne slová ktoré nič neznamenajú."
"Klameš mňa? Alebo seba? Alebo len chceš aby pre teba nič neznamenali? Pretože to že pre teba nič neznamenajú ti neverím."
"Ver či never. Mne je jedno čomu veríš a čomu nie. Ja viem čo cítim ja."
"Ja viem že si nahnevaná. Že ťa to boli. Áno viem to. Ale viem aj to že ho miluješ."
"Máš pravdu. Milujem ho a práve preto som ho mala nechať tak. Nechaj to všetko tak ako to bolo. On by nič nevedel a ja by som ďalej žila. Takto odišla zo mňa aj posledná nádej na lásku."
"Tak mu dovoľ aby ju vrátil. On ta miluje."
"Miluje? Nie nemiluje toto nie je láska. Toto bola hra. Toto všetko bola len jeho skurvená hra o dievča ktoré o neho ani nezakoplo lebo si to zakázalo."
"On ta miluje. A včera sa veľmi o teba bal. Nechcel ťa nechať ani na chvíľu samu. Plakal Ema on plakal."
"A čo ja s tým že plakal?"
"Ja som videl ako to s nim zamavalo keď si v šatni ležala na zemi a bola si mimo. Bál sa o teba. Veľmi sa o teba bál."
"Aj ja som sa bála. Veľmi som sa bála mu povedať pravdu pretože by sa mohlo stať toto. A pozri stalo sa presne to čoho som sa bála."
"Ema on sa nám priznal že ťa naozaj miluje."
"A vy ste mu to uverili?"
"Ema nie je to ani jeho chyba."
"A koho potom. Hádam nie moja."
"S časti áno. Keby si to priznala pred ním že ho miluješ nemuselo to takto ďaleko zájsť. Nemyslíš?"
"Aha. Takže toto je moja vina. Vieš čo Adam. Nechcem už o tom počuť ani slovo. Pre ma už neexistuje žiadny Sebastian. Žiadny.. Pochopil si to?"
"Ako budeš teraz fungovať? Keď je pravda na povrchu?"
"Ako? Tak isto ako aj do teraz."
" Neklam samu seba. Už nič nebude také ako doteraz."
"O čo ti ide Adam?"
"Len o to aby si sa zo Sebim porozprávala. A vypočula ho. Možno skúsila pochopiť."
"A kto chápal a chápe mňa? Kto? Nebodaj ty? Či Lajla? Ved obaja ste na jeho strane. Alebo chápal ma on? Chápal ma keď mi tam ublížil? Vedel ako sa budem cítiť keď sa to zviem? A bolo mu to jedno. Takže aj mne je to jedno."
" Ema on ta miluje."
"Blbosť. Jediný koho on miluje je len on sám."
"Ako chceš Ema, ale potom to neľutuj. Je to tvoje rozhodnutie."
"Áno moje. A ja som ta ktorá sa rozhodla na neho zabudnúť už definitívne. Prosím ťa už o ňom viac nechcem počuť."
"Myslel som si že si oveľa viac rozumná. Ale myslíl som sa."
"Ako to myslíš?"
"Kašli na to."
Adam za sebou tresol dverami a odišiel.
Čo malo toto do riti zase znamenať? Ja nie som opička na gume. Tak isto mam cíti ako aj ostatný. Mňa nikto nechápe.