Srdce alebo rozum!

3. Kapitola

Bolo za päť minút dve. A ja? Ako stále som meškala.
Znova nič nestíham.
Sakra Lajla bude na mňa naštvaná, že meškám.
Ja niečo vymyslím a ani to neviem stihnúť presne načas.
Ako inak mohla som si myslieť. Lajla ma čakala na zastávke podupkávala si nohou.
Bol to znak toho že je znova nahnevaná, že meškám.

"Nehnevaj sa prosím.
Meškám len päť minút."
"Ach Ema, Ema ty sa nikdy nenaučíš chodiť načas však?"
"Ja viem, prepáč mi to prosím.
Ale neviem čo sama zo sebou."
"Ach tak tu je pes zakopaný.!
Nevieš sa dočkať? Blíži sa hodina kedy ho konečne uvidíš a ty si s toho nervózna? Nemala by si sa náhodou tešiť?"
"Lajla.. Varovala som ju.!"
"Čo? Véd koniec koncov je to pravda, že čakáš len na moment kedy ho znova uvidíš a budeš pri ňom.."

"Priznávam neviem sa toho dočkať.
Ale aj sa toho bojím. Neviem čo mám čakať.."
"Čoby si čakala? Keď on nevie ze ho miluješ? Čo čakáš že sa stane?
Nič, vôbec nič sa nestane pokiaľ mu to nepovieš.!"

"Ale aká pravdovravná na odrazu..
Ďakujem za povzbudenie."

"Povieš mi už konečne niečo onom viac ako len to ze je sexy.?"
"Naozaj sa tým chceš zaoberať?"
"Mame pred sebou hodinu cesty. Budem sa nudiť.. Vieš že ja neposedím dlho na jednom mieste!!"

"Ach to bude hrozna cesta.."
"Počula som ťa.."
"Ja viem Lajla.."
"Ema ale ak si nepohneš tým zadkom tak zmeškáme autobus."
"Veď už idem.."