Srdce alebo rozum!

21. Kapitola

"Vyhral stávku o mňa? Ako to myslíš?"
"Tak ako som to povedala. Stavil sa o teba."
"Lajla buď ticho. Nič nevieš."
"Vie všetko Sebi. Všetko."
"Nič nevie. Vôbec nič. Ema ja ti všetko vysvetlím. Ale musíš ma počúvať."
Snažil sa ma dotknúť, ale moje telo a moja myseľ nedokázali zniesť jeho dotyk.
"Nedotykaj sa ma."
"Ema prosím. Vypočuj ma."
"Čo som ti spravila? Ja som bola posledná ktorú si nedostal a nezničil ju?"
"Nie je to tak."
Nič nedávalo zmysel. Vôbec nič!
"Ema ja snžaila som sa ťa nájsť, ale nenašla som ťa v správny čas. Všetko by som ti povedala."
"Je neskoro Lajla."
"To vidím aj ja."
"Krásavica moja. Počúvaj ma."
"Čo mi chceš ešte povedať? Čo? Vieš čo nič nevrav. Budem sa pýtať ja."
"Odpoviem ti na vetko. Pýtaj sa."
"Preco si sa stavil o mňa?"
"Pretože....."
"Pretože?"
"Neviem ti na to odpovedať."
"Dobre."
Sadla som si na stoličku pretože sa mi zakrútila hlava. Bolo tu príliš teplo. A moja myseľ začala postupne vstrebávať informáciu že toto vetko bola iba hra.
"Takže týmto si myslel že mi raz ublížiš? Toto malo byť to ublíženie z lásky?"
"Áno."
"Máš pocit že toto je láska?"
"Prepáč mi to kráska moja."
"Nevolaj ma kráska moja. Ja nie som viac tvoja. Ja, ja verila som ti. Verila som že ma môžeš naozaj milovať. Že by sme mohli byť spolu. A prekonáme všetko. Aj tvoju minulosť. Nikdy si neprestal s tým odporním svinstvom. Stále si v tom pokračoval. A ako by som skončila ja? Ako? Skončila by som ete horie ako Amelia? "
" Nič o Amelii nevieš. Nechaj ju na pokoji. "
" Nemusíš sa jej zastávať. Ja viem úplne vetko. "
" Čo si vyhral tým že si ma dostal?"
" Nič. Úplne nič. "
" Neklam.! Tak hovor čo si tým získal."
"Jednu z mojich motoriek."
Odpovedal potichu Adam.
"Vy dvaja ste sa stavili o to že keď ma dostane tak mu dáš svoju motorku?"
"Áno."
"Stálo ti to za to Sebastian? Si spokojní? Verila som ti."
"Ako je možné že vie všetko o Amelii? Odkiaľ to vieš? Ako si k tomu prišla?"
"Čo máš konkrétne na mysli? To ako si sa s ňou zahrával? Alebo to že čakala tvoje dieťa?"
"Ema. Nepokúšaj ma. Odkiaľ to vieš? Nikto o tom nevie."
" Na tom nezáleží. Záleží na tom že som ti verila a ti si sa stavil o mňa. Ako si mohol? Ako?"
" Ja ta milujem. Milujem ta Ema."
"Keci keci a samé keci. Ak by si ma miloval nespravil by si to."
"Môžte nás vy dvaja nechať o samote?"
"Ja od Emi neodídem. Ostanem pri nej s tebou ju tu už nenechám."
"Adam prosím zober ju preč."
" Nie Sebi. Lajla ma pravdu. Ten kto by mal odísť si ty.!"
"Ja? Myslíš že by som jej ublížil? Nikdy."
"Ublížil si jej. Ublížil. Nevidíš to?"
"Potrebujem sa s ňou porozprávať o samote. Nechajte nás."
"Nemamáhaj sa Sebi. Ja tu s tebou nechcem ostať už ani chvíľu. Odchádzam ja. Ty si tu ostaň."
"Ema ty ostaň sedieť kde si."
"RozkazujeŠ mi? Ja nie som pes na poveli."
"Nie nerozkazujem. Ale potrebujem sa porozprávať s tebou. Chcem aby si si ma vypočula."
"Ale ja ťa u počúvať nechcem. Nechcem a nechcem. Narozprával si mi už dosť klamstiev."
"Žiadne klamstvá."
"Prosím."
"Čo s tohto bola vlastne pravda? Čo?"
"Všetko."
"Nie nič s toho nebola pravda. Klamal si ma vo všetkom."
Zvihla som sa zo stoličky. Otočila sa na odchod, ale zastavila ma jeho ruka. Chytil ma za ruku. Pozrela som sa mu do očí. Videla som s jeho očiach prosbu, ale nechcela som ju akceptovať.
"Ja v tých tvojich očiach skurvených vidím prosbu. A čo vidíš ty v tých mojich?"
"Lásku."
"Lásku? Akoby tam ešte nejaká mohla byť? Míliš sa. Je tam nenávisť voči tebe. Nenávidím ťa. Nenávidím."
"Ema prosím."
"Pusť ma."
"Povedala si že ma budeš stále milovať aj keď ma budeš nenávidieť."
"Klamala som ti. Tak ako si klamal aj ty mne."
Podila som bližie k nemu. Zastala som len pár centimetrov od jeho tela.
Zdvihla som hlavu a pozrela sa mu rovno do očí.
"Pusť moju ruku. A nechaj ma na pokoji. Viac už od teba nechcem."
Pokrútil hlavou a stále dral moju ruku.
"Nemôžem. Nemôžem ta nechať odísť práve teraz keď som ťa získal."
"Už si ma stratil. Ja som ťa milovala. A ty si ma hnusne oklamal. Stavil si sa o mňa. Čo ešpte viac odo mňa chceš. Pomohla som ti vyhrať motorku. Mal by si byť šťastný a nie sa tu trápiť pre naivnú babu ako som ja. Ta ktorá ti verila. Ta ktorá ťa tak dlho milovala a práve pre toto sa ti to bála povedať. Ta ktorá ti pomáhala zo všetkými vzťahmi aj keď ju to najviac bolelo. Ale ak niekoho milujeme tak sme ochotní pre neho zájsť aj na pokraj svojich síl a možnosti. A práve to som urobila. Vypočúla som si všetko čo si mi vravieval. Všetko aké sú tie baby naivne a hlúpe. A pomáhala som ti aj za cenu že ja som trpela. Toto je láska.  Milovala som ta aj cez tie tvoje klamstvá a stávky ktoré si uzatváral. Verila som že tam niekde v nutri sa skrýva dobrý človek ktorý dokáže milovať. Mílila som sa. V tebe už neostalo nič dobré. Tak ako odišla ta najlepšia vec z tvojho života, ktorá ťa možno mohla zmeniť. Aj za cenu že už by som sa k tebe nemohla nikdy priblíiť lebo by si mal rodinu. Tak s nou si odišiel aj ty. A teraz ma u pusti. To je vetko čo som ti chcela povedať. "
" Odkial vie o dieťati? Odkiaľ to sakra všetko vieš? "
" Toto ťa zaujíma? Nemusí. Neboj sa nikto sa to nedozvie. Tajila som to už veľmi dlho a budem ďalej. Nie je to moja vec ktorú by som mala rozprávať dalej. "
Pustil mi ruku. Zamrzelo ma že mi ju pustil. Viac menej som čakala že ma nenechá odísť, ale ako vidím. Bol natoľko obareni tým že viem o všetkom že sa na nič nezmohol. Otočila som sa a pozbierala svoje veci.
" Lajla počkajte ma von. Ja dám suché veci na seba a hneď som za Vami" Utekala som do miestnosti kde som bola len sama. Snažila som prezliecť, ale nepodarilo sa mi to. Tak dlho som v sebe dusila slzy aby som sa pred ním nerozolakala. Ale teraz to už neboli slzi. Bol to nezastaviteľný príval sĺz. Zviezla som sa na zem. Skryla si hlavu do dlaní a plakala a plakala.