Srdce alebo rozum!

19. Kapitola

Vošli sme do vnútra. Síce bola tma a nič som nevidela no, on ma viedol. Nebol tu po prvý krát takže to poznal veľmi dobre. Boh vie koľko báb si sem vodil aby ich zbalil. Ach tie moje čierne myšlienky. Mala by som ich zahnať do kúta, ale nedá sa to. Stále sa vynárajú akoby mi chceli niečo naznačiť. Niečo akoby sa malo stať. Niečo zlé. Nemám s toho dobrý pocit. Hoci pocit ktorý práve prežívam je oveľa silnejší ako pocit neistoti ktorú v kútiku duše mám.
"Prečo sme tu?"
"Veríš mi?"
"Podľa toho o čo ide."
"Proste mi len odpovedz či mi veríš, alebo nie."
Neviem. Verím mu? Mam mu veriť? Chcem mu veriť, ale neviem čo mám čakať.
"Chcem ti veriť. Chcem, ale neviem čo mám čakať. Vieš v kútiku duše mám pocit akoby to bol len sen na konci ktorého sa zobudim a vstanem opäť do realiti."
"Toto je realita. Len ty a ja. My dvaja sme realita. Nie je to žiadny sen."
"Mam pocit akoby sa malo stať niečo zlé."
"Nič zlé sa nestane. Len mi prosím ver."
"Dobre verím ti."
"Ak ty teraz poviem že toto všetko je pre teba budeš mi veriť?"
"Čo všetko je pre mňa?"
"Toto čo uvidíš je pre teba. Ale najprv chcem aby si zavrela oči."
"V poriadku."
"Ničoho sa báť nemusíš. Ja ťa budem viesť."
"Dobre."
"Tak poď. Vieš tak tajne som dúfal, že toto všetko zažijem práve s tebou. To že budeš moja. To že ťa budem môcť držať v náručí bez toho aby som ti klamal že si len moja najlepšia kamarátka. Ták a sme tu. Len pomalí."
"Sebi. Vieš vôbec nič čo by sa stalo by nezmenilo to že ťa milujem. Hocičo čo by si spravil. Nevravím že by mi to bolo jedno ani to že by som sa na teba nehnevala či nenávidela ťa, ale v kútiku duše ťa budem stále milovať. Milujem ťa už tak dlho a tak dlho potajomky že ma to až zabíjalo byť pri tebe tak blízko a zároveň tak ďaleko. "
" Ja viem zlato, ja viem. Prežíval som presne to iste čo ty. Ale strašne ma hnevalo že si mi nedokázala povedať pravdu do očí. Namiesto toho si stále opakovala že sme len najlepší kamaráti. "
" Prepáč mi to prosím.. Ja viem bola som hlúpa, ale veľmi som sa bála že ťa stratím aj ako kamaráta. "
" Nestratíš. Nikdy ma nestratíš. Ja budem stále tu aj keď ma budeš nenávidieť. Stále budem tu. A viem že raz príde čas keď ma budeš nenávidieť. "
" Nemám žiadny dôvod nenávidieť ťa."
"Ver mi že keď príde ten správny čas a  budeš mať dôvod ma nenávidieť."
"Nechcem to. Nechcem ten čas. Chcem to čo je práve teraz."
"Si pripravená kráska?"
"Áno."
Pomali mi dával ruku preč z očí. Hoci som nič nevidela vedela som že ešte nezapol svetlo. Jeho ruka úplne zmyzla z mojich oči a ja som ich už mohla otvoriť. Ale nešlo mi to. Neodvážila som sa ich otvoriť. Bála som sa že to čo uvidím bude zle. Neviem možno to všetko sú iba moje predsudky zato čo Sebi robil, ale...
"Otvor oči kráska.."
Pomali som začala otvárať oči. Pane bože.. To kedy toto spravil? Ako to všetko stihol?
"A...ako si to všetko stihol? Veď si sa odo mňa ani nepohol. Tak kedy?"
"Ja... No.... Tak tajne som dúfam že ti dokážem povedať pravdu do očí."
"Ale veď si ani nevedel že prídem."
"Ja viem. To všetko som prichystal vtedy keď som na teba na kričal že si len naivná hlúpaňa.."
"Tak toto ma byt ako ospravedlnenie?"
"Ak chceš môžeš to považovať aj za ospravedlnenie. Ale ja som tým skôr myslel že by sme mohli takto spolu.. No len ty a ja osláviť moje narodeniny. Vieš práve sú tie najlepšie aké som kedy zažil."
"Ako vieš že sú tie najlepšie? Predsa si ich už nejaké zažil. A doteraz si stále tvrdil že tvoje najlepšie narodeniny boli keď si chodil s Erikou čiže tvoje 18 narodeniny. Lebo ona bola taká ako si ju to nazval? Dievča pre všetko?"
"Prečo na to teraz myslíš? Ja nechcem aby si mi to pripomínala! Ja chcem teba. A žiadnu inú. Ani jednu s nich co som mal pred tým."
"Prepáč. Ja......"
"Čo ty?"
"Ja nechcela som o nej rozprávať. Ono mi to len ušlo."
"Ema pochop ma. Toto všetko je pre teba a teda aj mňa. Ja chcem byť s tebou chcem aby sme sa obaja cítili ako v raji v ktorom sa práve nachádzame. Nechcem sa rozprávať o žiadnej mojej bývalej. Nechcem na nich myslieť. Boli to len flandry ktoré by spravili čokoľvek. "
" Tak ako Amelia? Aj to bola fľandra? "
Asi som ho tou otázkou zaskočila. Videla som ako stratil reč a prizmuril oči. On sa hneval. Hneval sa na mňa za to čo som povedala.
" Prepáč. Nemyslela som to tak. "
" Ty o Amelii nič nevieš. Nestaraj sa do nej. S nou to nebolo tak ako si myslíš? "
" A čo si myslím podľa teba?"
"Že to bola len ďalšia fľandra pre moje potešenie, ale to tak nebolo."
"Ja viem presne ako to bolo."
"Čo vieš?"
"Nič nechaj to tak.. Teraz sme spolu ty a ja."
"Áno teraz sme spolu."
"Tak?"
"Poď so mnou.."
"Kam?"
"Predsa do vírivky."
"Ja nejdem.. Zbláznil si sa? Nemám tu ani plavky."
"Netreba ti plavky."
"Ja sa nebudem kúpať nahá."
"To ti ja, ale nekážem. No tak nebuď taka.. Ved sa môžeš kúpať aj v tričku je to len vírivka a voda je naozaj super."
"Tak dobre. Poďme teda."
Videla som ako mu oči zasvietili od radosti keď som prikívla.