Srdce alebo rozum!

42. Kapitola

Chytil som do svojích rúk obe jéj líca a pobozkal som pery ktoré som tak veľmi miloval. Nechcel som na ňu tlačiť tak som jéj dal len jeden jemný a nežný bozk. Dúfal som že by to mohla byť práve ona kto to všetko začne. A dúfal som správne ujala sa iniciatívy a pobozkala ona mňa. No jéj bozk bol iný ako ten môj. Bol oveľa dlhší a viac žiadostivý. Dychtivý, áno presne tak dychtivý. Vzala mi všetok dych. Bez ohľadu na to čo všetko zažila vo svojom živote a či je, alebo nie je skúsená bozkávala sa úžastne. Toľko čo ona do toho bozku v téj chvíľi vložila by som jéj nedokázal povedať nie. Ten bozk bol sladký, vášnivý a intenzívny. Naberal na svojéj sile a inztenzite. No nie silou, ale vášnou.
"Ak sa takto úžastne vieš bozkávať. Tak milovanie s tebou bude úžastné." Odtiahol som sa od néj a prehovoril. Celú dobu som mal v hlave len to že sa vie neskutočne dobre bozkávať. Ak sa takto dobre dokáže bozkávať potom milovanie a ňou bude úžastné.
"Mlč. Prosím mlč. "
"Hej, kráska. To nič. Je to v poriadku. Nemusíš sa hanbiť. Nechcel som to povedať aby som ťa zahanbil. Skôr som to myslel v dobrom."
"Nevieš čo rozprávaš. Pri milovaní nejde len o bozky. "
"To je síce pravda, ale tak všetko začína."
"Ja neviem ako sa to robí."
"Naučíme sa to spolu dobre?"
"Ty sa to učiť nemusíš."
"Ako to mysliš?"
"Ty. No veď vieš mal si už sex toľko krát. A ja? "
"Mlč. Teraz nevieš o čom rozprávaš ty. Pretože to nie je tak. Ani jednu babu som nemiloval. Bolo to len o pocitu uspokojenia samého seba. Bolo mi jedno či tá druhá strana bude uspokojená. Hlavné bolo že som sa uspokojil ja. Ale s tebou to bude iné. Záleží mi na tebe. A milujem ťa. S tebou to bude ako prvý krát. Nikdy som nemal sex s babou ktorú by som miloval viac ako samého seba. Nikdy. "
"Ale ja sa milovať neviem. Nedokážem to. Som totálna nula. A k tomu všetkému nedokážem uspokojiť žiadného chlapa. "
"Toto už viac počúť nechcem. To vôbec nie je pravda. Nie si nula. A to že žiadného chlapa nevieš uspokojiť je tiež hlúposť. Pozri sa na mňa. Som úplne pokojní."
"Ale ja som to nemyslela tak."
"Ja viem ako si to myslela. A ver mi že je to hlúposť."
"On mi stále vravel že som nemehlo že mu ho poriadne neviem ani." Zlomil sa jéj hlas a nedokázala to dopovedať.
"To on je nemehlo. A nie ty. "
"To nemôžeš vedieť."
"Ale ani ty nie. Kráska moja ver mi. Ja viem čo som cítil a cítim pri tebe. To on ty toto spravil? To preto si taká hanblivá?"
"Nazýval ma šlapkou, kurvou.. Odpadom ktorý ho nedokázal uspokojiť. Ani ústami a tobôž nie sexom. Vieš keď mi vravel všetky tie slová mňa akoby niečo stále viac viac odháňalo od toho odovzdať sa mu. "
"Spravila si dobre. Nezaslúžil si ťa. Ani teba a ani tvoje telo."
"Ale dostal ho."
"Áno, ale proti tvojéj vôli. A keby som vedel spravil by som hoci čo, alebo by som šiel aj na kraj sveta pre niekoho kto by ty to dokázal vymazať z pamäte. Len aby si sa už netrápila kráska moja. "
"Si blázon vieš to?"
"Áno som. Ja viem, ale teraz ešte väčši pretože mám teba."
Po tých slovách ma pobozkala na pery. Bol to bozk z vďaky.
Bozk z vďaky sa prehĺbil do niečoho vášnivejšieho a oveľa tepléjšieho. Vnímal som len ju a jéj bozky. Bozky ktoré mi rozprúdili krv v celom tele vďaka čomu v mojích boxerkách začala narastať moja mužnosť. Hoci som nechcel, ale museli sme prestať. Snažil som sa aby sme prestali, ale jéj žiadostivosť a vášen začala prerastať do niečoho väčšieho, ako len bozkávania.
"A vraj nič nedokážeš kráska. Vravel som že je to blud."
"Hmm."
Jéj sladké hmm ma dostalo do kolien  tak ako aj jéj jazyk ktorý skúmal môj krk. Bože môj ocitól som sa v raji. Ale s tohto raja už viac niet návratu. Už viac nie.
"Prečo si prestala? Je to úžastné. Len do toho kráska, preskúmaj každý jeden censtimeter mojéj kože."
"Asi máme spoločnosť."
"Čože?"
"Tak tu ste. A my vás všade hľadáme." Riekol Adam s Lajlou ktorú držal za ruku.
"Povedali sme si s Lajlou že by nebolo od veci oslavovať s vami." Ach Adam vieš kedy prísť.
"Jasné, len sa pridajte. Máme tu ešte miesto. Ale iba ak máte niečo na pitie." Čo iné som im už mal povedať kedže prerušili našu krásnu chvíľu. Ak som si myslel že toto je raj s ktorého niet návratu, tak som sa mýlil. Práve ma z neho vytiahli.
"Dokončíme to neskôr kráska. " pošepkal som Eme do ucha. Tak aby to počúla len ona a nik iný. Keď som na ňu pozrel videl som že sa červená a hanbí sa. Pevne som ju objal a pobozkal na čelo.
"No tak kráska nehanbi sa už. Všetko je v poriadku."
Nepovedala nič. Iba prikývla hlavou, hoci som videl že jéj nie je všetko jedno. Chcel som vedieť čo ju trápi, ale nechcel som na ňu tlačiť.
Lajla s Adamom si vliezli k nám a Adam nám popodával poháre z vínom.
"Dnes len tak decentne?" Podpichól som ho.
"Nemusíme stále piť len tvrdé či?"
"Ja som za. Tak teda nazdravie a na tvojú výhru."
"Na nás. " Odpovedala Lajla.
Ema bola skoro celý čas ticho. Netuším čo jéj behalo hlavou, ale snáď mi to povie aj sama.
Hoci sme chceli byť dnes decentný, tak nám to nevyšlo. Vypili sme tri flaše vína. Naštastie to na hlavu nevyšlo veľa. Ale víryvka, teda teplá voda a víno. No tak tam Vám ten alkohol stúpne do hlavy očosi skôr.
Rozprávali sme sa spolu a šlo nám to akosi ľahko. Len sme sa rozprávali a rozprávali. Všimól som si na Eme že sa jéj zíva, ale nebral som to v úvahu, kým nezývala už aspoň po 5 krát.
"Si unavená kráska?"
"Troška už aj áno."
"Chceš ísť do postele.?"
"Musím sa ísť obliecť. A môžeme ísť, ale mala by som si dať sprchu najprv."
"Ako myslíš. "
"Idem sa obliecť mám ťa počkať či prídeš?"
"Počkaj ma. Ak budeš hotová tak na mňa zakrič."
"V poriadku."