Srdce alebo rozum!

23. Kapitola

Ja ani neviem ako dlho som bol s nou. Ako dlho som pri nej sedel. Nevedel som koľko je hodín pretože môj mobil ostal na stole pri vírivke.
Každá sekunda či minúta bola nekonečná.
Strašne som sa bal aby bola v poriadku. Prosil som ju každým slovom alebo dotykom aby otvorila tie krásne oči a pozrela sa na mňa hoci by boli plné hnevu, ale vedel by som že je v poriadku.
Snažil som sa aby som nezaspal. Prechádzal som sa hore dole stále sa na ňu pozeral, ale nedokázal som udržať oči otvorené.
Zaspal som. Zaspal som pri nej. Chcel som ju len držať v náručí, ale spánok ma premohol.

"Sebastian?"
Cítil som ako mnou niekto zatriasol a počul som ako ma niekto oslovil. Hoci nerád, ale otvoril som oči. A videl som ako sa nado mnou skláňa Adam.
"Čo je? Stalo sa niečo? Do riti ja som zaspal."
"To je v poriadku kamoš. Ja len či si nechceš ľahnúť niekde inde aby si sa aspoň trocha vyspal."
"Tak to si uhádol hneď na prvú. Nie nechcem. Ja ju neopustím. Nikdy ju neopustím."
"Ja viem, ale takto sa nevyspíš ty a ani ona. No tak Sebi poslúchni ma aspoň raz."
"Nie."
"Dobre ako chceš."
"Koľko je vlastne hodín?"
"Ja ani neviem niečo okolo pol 5 ráno."
"Čože? A Ema je ešte stále mimo. Do riti."
"Prestaň panikáriť. Ema bude v poriadku. Uvidíš."
"Ach.. Všetko som posral. Prečo som ja len taky hlupák. Ako jej teraz všetko vysvetlím? Ako jej teraz dokážem že ju naozaj milujem? Ako? Ona mi nebude veriť. Nebude mi veriť že to naozaj všetko myslím vážne."
"Nejako sa to urovná kamarát. Ema je rozumná a chapava. Ona nie je ako iné baby."
"Ja viem že nie je ako iné baby a práve preto ju milujem."
"Neboj sa. Ona ťa tiež miluje. A vie čo je správne."
"Ako je na tom Lajla?"
"Lajla? Ta je s toho celého mimo. Boji sa o Emu ale dáva si za vinu toto všetko. Vraj keby nebolo jéj mohli ste byť teraz spolu šťastný."
"Tak to ma pravdu."
"Sebastian. Prestaň. Nemyslíš že aj ty máš na tom svoj podiel vini? Veď keby si nevymyslel tú hlúpu stávku.."
"Ja viem. Ja viem Adam."
"Idem za Lajlou. Ak niečo budem dole s nou ako celý večer."
"Len kľudne chod. Véd vieš že ja budem tu. Nikam od nej nepôjdem."

Adam odišiel z izby a ja som si hlavu oprel o čelo pestele a povzdychol si. Znova som premýšľal o tom ako mam Eme dokázať že ju naozaj milujem.
Ale nevedel som ako jej to mam dokázať. Netušil som čo mám robiť.
" Tak veľmi ta milujem až to boli."
"Naozaj ma miluješ? Nevymyšlaš si to?"
"Prečo by som si to vymýšľal? Ja ta milujem z celého srdca Ema.
Ema? Ema? Ty..! Ty! Ty si hore. Už si sa prebrala."
"Prestaň kričať. Prosím nekric. Ano som hore už nejakú dobu. A počula som všetko čo si povedal Adamovi."
"Ema. Ja.... Ja..."
"Nie Sebi. Nie. Prestaň."
"Ja ti to musím vysvetliť Ema."
"Ale ja to nechcem počuť. Nechcem."
"Spravím všetko čo len chceš. Len sa mi prosím pozri do očí a povedz že si v poriadku."
Zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí. Tie oči ktoré sa na mňa pozerali z láskou. Znova boli plné lásky a plne túžby. Miloval som ju.
"Som v poriadku. Nič mi nie je."
"Ema, tak veľmi som sa o teba bál."
"Ja viem. Stále platí že spravíš všetko čo chcem?"
"Spravím čo len chceš krásavica moja. Čo je len chceš."
"Pobozkaj ma."
"Ty vieš že o to ma prosiť nemusíš."
"Tak pobozkáš ma?"

Ona veľmi dobre vedela že ma nemusí prosiť o to aby som ju pobozkal. Ale nevedel som či môžem. Či ju po tom všetkom môžem pobozkať. Hladkal som ju dlaňou po líci a díval sa jéj do tých krásnych oči. Videl som v nich túžbu, ale chcel som aby ona bola ta ktorá spraví prvý krok. Videl som na nej že váhala. Nechcel som na ňu tlačil ale tiež som chcel aby sa spojili naše pery. Veď by to znamenalo že sa na mňa nehnevá a chápe ma. Aspoň malý krôčik k uzmiereniu. Viem že máme medzi sebou toho ešte veľa nevypovedaného a ešte sa budem musieť dlho snažiť o to aby mi odpustila, ale vedel by som že ma nemôže nenávidieť. A že ma miluje.
Nakoniec prelomila moje čakanie a umožnila mi aby som sa mojom dotknúť perami tých jej. Miloval som jej pery. Miloval som všetko čo sa týkalo jej.
Bože tak ju milujem.  Cítil som chuť jej pier. Vedel som že je skutočná. Sladké pery a sladký bozk. Bozkávali sme sa pomalí a nežné až ma bolelo to všetko.
Jej pery sa prestali hýbať a odtiahla sa odo mňa. Hlavu mala sklonenú a pozerala sa na moju ruku.
"Čo sa stalo?"
"Nie, nie. Nič sa nestalo len. Ja.."
"Ty len?"
"Ale nič. Nechajme to tak."
"Ty sa len bojíš však?"
"Áno. "
"Nemáš sa čoho. Nie je už nič čo by som pred tebou tajil, alebo skrýval. Nič čo by si sa mala dozvedieť. Vieš Ema. Myslel som si že keď sa všetko dozvieš o Amelii nebudeš chcieť byť so mnou a nebudeš ma milovať."
"Sebi prestaň. Milujem ťa aj napriek tomu čo bolo s Ameliou, alebo hocikym iným."

Sklonil som svoju hlavu a rukou nadvihol tu jej. Pozrel som sa jej do očí..
"Milujem ťa. Veľmi ťa milujem."
"Aj ja teba.. Tak veľmi až sa bojím že to nie je skutočne."
"Ale ono to je skutočne. Ty a ja. Všetko je skutočne. Naša láska, objatia, bozky. Všetko je skutočne."

Pobozkala ma. Cítil som z jej bozku veľkú túžbu. Túžbu ktorú som u nej ešte necítil.
Bozkávala ma žiadostivo. Jej jazyk preniká do mojich úst a bral mi aj posdné zvyški dychu.
Bez toho aby prerušila naše zápasenie jazykou si sadla obkročmo na mňa. 
" Ema počkaj. Čo to robíš?"
Neodpovedala mi. Pokračovala ďalej a nedokázal som ju zastaviť. Ani som nechcel ju zastaviť. Ale musel som.
" Chcem ta. Potrebujem ta."
"Ema počkaj. Ema. !"
"Sebi potrebujem ťa."
"Ema. Toto nie je správne. Len teraz si sa.."
"Mlč už prosím. A bozkávaj ma."
"Porozorávajme sa najskôr"
"Ale ja sa nechcem rozprávať. Chcem aby si ma bozkával a dotýkal sa ma."
"Ema prosím. Nerob mi to."
"Ale no tak Sebi ja viem že to chceš aj ty. Cítim to."
Zahniezdila sa v mojom lone a ja som si až teraz uvedomil že môj penis je už napoli v pozore. 
"Do riti. Do riti, do roti."
Toto nie.  Ešte aj teraz v tejto situácii ma musíš zradiť. Hlupák.
Ema vedela že som už napoli vzrušený. A to jej len dodávalo odvahu aby pokračovala ďalej. Začala sa trieť a hýbať dopredu dozadu svojím lonom a o to moje.
Do riti úplne ma odrovnala. Ani som si neuvedomil ako som na ňu zaútočil a začal ju žiadostivo bozkávať.
"Ano.. Konečne. Presne na toto som čakala. "
"Ema pokúšaš moje hranice."
"Ja viem. Ale milujem ťa."
Cítil som ako jej ruky klzaju po mojom tele nižšie. Vkĺzla rukamy pod moje tričko a dotkla sa mojej kože. Ktorá bola horúca od toľkej túžby po nej. Horel som. Jej dotyk spôsobil na mojej koži záchvev. Tak na mňa pôsobila jej prítomnosť a dotyki.
" Tak dlho som na teba čakal. Na túto chvíľu."
"Ale nie tak dlho ako ja. Milujem ta od kedy ťa poznám."
"A prečo si mi to nepovedala?"
"Jednoducho preto."
To snáď ani nemôže myslieť vážne. Jednoducho preto? To je čo? Ale nechcel som sa práve zaoberať týmto. Mal som práve na práci inú vec. A snažil som sa aby som to nespackal.
Potiahla lem môjho tričká smerom nahor a ja ani neviem ako zdvihol som ruky nad hlavu.
Tričko skončilo niekde na zemi.
Zapozerala sa na mňa. Ale nepovedala ani slovo.
"Páči sa ti čo vidíš?"
"Páči? To je slabé slovo. Si uchvátní."
"Som veľmi rad že sa ti páči to čo vidíš a že si myslíš že som úchvatný."
"A tak troska namyslení nemyslíš?"
"Ale prečo? Myslím si že sa nemám prečo hanbiť."
"Tak to teda naozaj nemáš."

Svojím jazykom oblizla moje pery a jemne ma do nej kusla. Kurva ona ma tak vzrušuje.
Keďže na sebe nemala prakticky nič iba tangá a podprsenku. Vyzerala úchvatne. Už len z pohľadu na ňu mi musel vták ztvrdnúť aj bez toho čo stvárala so svojím lonom..
Odtiahla sa odo mňa. Pozrela mi do očí a vedel som že ma niečo zaľubom.  Videl som to v jej očiach.
Prešla mi prstom po krku len taky ľahký letmí dotyk ale zároveň tak vzrušujúci. Zosadla zo mňa a kľakla si vedľa mňa na kolená.  Náhle sa zohla k môjmu hrudníku a začala si raziť cestíčku bozkami až k môjmu penisu.
Tak keby som Vám mal povedať pravdu toto je to najvzrušujúcejšie čo som v živote zažil. Stiahla mi nohavice ved načo mi sú? Ostal som pred ňou ležať takmer skoro nahý iba v boxerkach, ale aj cez tie bolo vidno ako moje telo po nej túži.  Pohladkala cez boxerky moju mužnosť.
Ten dotyk.
"Milujem ta Ema. Veľmi ťa milujem."
"Sebastian?"
"Pokračuj prosím. Pokračuj."
"Čo robíš vedľa mňa v posteli?"
"Ema pokračuj prosím."
"Sebastian. Do riti čo tu robíš?"
Cítil som ako ma niekto udrel do pleca a razom bolo všetko preč.
"Čo, čo sa deje?"
"Pýtala som sa čo robíš so mnou v posteli?"
"Ty, ty už si hore. Prebrala si sa. Si v poriadku?"
"Áno som v poriadku. Ale čo tu chceš? Ako sa opavažuješ? Ako? Kto ti dal povolenie na to aby si bol so mnou v posteli? Vypadni."
"Ema.. Prosím. Teraz nie. Si naozaj v poriadku?"
"Áno som v poriadku a teraz odtiaľto vypadni. "
"To nepôjde.  Ty si totiž v mojej izbe."
"Ako som sa sem dostala?"
"Doniesol som ťa sem. "
"Chod do riti Sebastian. Načo si to robil? Mal si ma nechať tam kde som bola."
"Tak na to zabudni. Bál som sa o teba. "
"Ja o teba nie. A o tvoju pomoc som neprosila."
"V tom sne to bolo krajšie."
"To teda vidím."
Pozrela sa na moje lono a ja som ten pohľad zopakoval. Kurva to snas nemôže myslieť vážne. Penis som mal v pozore.
"Prepáč. "
"Kašlem na tvoje prepáč. Posral si to. Všetko si posral."
"Ja viem Ema. Ale nechaj ma prosím nech ti to vysvetlím. "
"Nie.. Idem sa osprchovať a umyť zo seba špinu ktorú tvoje dotyki na mne zanechali. Nechcem ta viac vidieť. Cav."
"Ema stoj. No tak prosím..."
"Nechápeš tomu že sa s tebou nechcem baviť?"
"Vieš čo.. Ako chceš. Kašlem na teba."
"Mal by si. Lebo aj ja kašlem na teba."

Jasne že som na ňu nekašlal. Len som si myslel že ju to viac nahnevá a bude na mňa aspoň kričať. Ale ona nie. Buchla mi dverami pred nosom a odišla. Do riti som to ja ale hlupák. Zviezol som sa na zem a oprel si hlavu o dvere.