Srdce alebo rozum!

20. Kapitola

Ja vlastne ani som si neuvedomila čo robím. Nemala som na sebe plavky iba červenú čipkovanú podprsenku a červené tanga. Bez váhania som si vyzliekla všetko a nechala si na sebe len spodnú bielizeň. Vôbec som sa pred ním nehanbila. Ja neviem čo to so mnou bolo, ale akoby zo mňa opadla všetka hanba. Veď prečo by som sa mala hanbiť pred človekom ktorého milujem?
"Tak poď už sem. Voda je naozaj super tepla. Bude ti tu teplo."
Pevné verím tomu že mi bude teplo, pretože iba tu stojím a už ma oblieva horúčava. A akoby mi horela celá pokoka. Určite som bola červená ako paprika. Do riti čo to robím?
Pomalí som vstúpila do vody ktorá bola naozaj príjemná. Sadla som si na sedadlo vo výrivke.
Videla som ako mi Sebi podával ruku, ale ja som mu tu svoju nedala.
"Čo.. Čo to robíš?"
"Nemala som si sadnúť?"
"Ano mala, ale ja som si myslel že si sadneš ku mne alebo na mňa a nie oproti mne."
"Prepáč, ale takto sa cítim oveľa viac vo svojej koži a istejšia."
"Istejšia? A v čom?"
"Ja neviem. Prosto to tak cítim."
"Ja ti neublížim. To by si mala už vedieť."
"Ja viem, že mi neublížiš. Ale takto sa na teba aspoň môžem pozerať."
"Ako chceš. Je to tvoje rozhodnutie. Ale bol by som oveľa radšej ak by som sa ťa mohol dotýkať. A cítiť ťa. Myslím cítiť to že si pri mne a skutočná."
"Ja som skutočná. Som tu. Som tam kde chcem byť. S tebou či vedľa teba stále som na mieste kde sa cítim ako doma."
Po tých slovách čo som mu povedala som videla ako jeho oči stmávli. Začal sa približovať mojím smerom. Ani som si neuvedomila že zadržiavam dych. Tie jeho prekrásne oči sa zrazu zmenili na žiadostivé a plné zvedavosti. Zastavil sa tesne pred mojou tvárou. Rozkročil nohy a obkročmo si na mňa sadol.
"Čo to robíš?"
"Som tam kde sa cítim ako doma."
"Tak buď tam kde sa cítiš ako doma."
Voda bola tepla. Ale po mne prešiel mráz. Mráz z toho ako sa na mňa pozeral.
"Pobozkaj ma."
Tak o toto ma dva krát prosiť nemusí. Pobozkala som ho bez okolkov alebo dlhého čakania či dlhého premýľania. Milovala som tohto chlapa a som bola pre neho ochotná zájsť aj na kraj sveta.
Bozkával ma tak nežne, ale zároveň žiadostivo. Cítim  z jeho bozku viac ako len vášeň.
"Musíme prestať." Povedala som.
"Nemôžem.. Neviem prestať bozkávať tvoje pery. Sú ako moja droga ktorá má posúva vpred."
"Ja, ja nemôžem. Musíme s tým prestať."
"Čoho sa bojí?"
"Nebojím sa."
"Ale áno bojíš sa. Vidím to na tebe."
"Nie nemá pravdu. Nebojím sa.!"
"To nie je pravda. Ja vidím že sa bojíš. Ale čoho? Bojíš sa mňa?"
"Nebojím sa ťa. Bojím sa skôr toho čo cítim."
"Prečo sa toho bojíš? Nemáš sa prečo, veď je to láska. Skrývana láska ktorá konečne uzrela svetlo sveta. Ale to nie je všetko čoho sa bojíš však?"
Neodpovedala som mu. Nemohla som. Nevedela som sama čoho sa bojím.
"Pobozkaj ma.!"
"Sebi.. Prosím.. Nechaj ma nadýchnuť sa.!"
"Ty, ty sa ma naozaj bojíš.!!"
"Prestaň. Nie je pravda že sa ťa bojim. Ja sa ťa nikdy nebudem báť. Ja sa bojím toho že mi ublížiš."
"Áno ublížim ti. To je pravda. Ak sa raz všetko dozvieš, budeš ma nenávidieť. Ale bude to ublíženie z lásky. Všetko čo som spravil bolo z lásky."
"Ja, ja... Musím ísť......"
"Tak na to zabudni.. Kam chceš ísť? Kam? Prečo zase chceš predo mnou utekať? Nemôžeme sa normálne porozprávať?"
Objal ma. Držal ma tak silno, že som cítila ako bije jeho srdce. Bolo to akoby som práve dostala jeho srdce.. Akoby mi ho poslal do toho môjho..
" Bože tak strašne ťa milujem. "
" Aj ja teba kráska moja. "
Ani som si neuvedomila ako ma zasiahlo zistenie a pripustenie toho že sa ho bojím. Do očí sa mi znova začali tlačiť slzy. Tak toto nie milá dáma nemôžeš znova plakať.
"Ja.. Sebi musí ísť.. Pusť ma prosím."
"Nikam ťa nepustím. Kam chceš ísť? Prečo sa so mnou normálne neporozprávaš namiesto toho aby si predo mnou stále utekala?"
"Pretože nemôžem. Musím čakať kým budeš sám pripravený mi povedať všetko."
"Ako to myslíš? Ty niečo vieš?"
Viem všetko, ale to ti nepoviem.
"Ja, ja myslela som to tak že sa ťa na nič nechcem pýtať. Aby..."
"Aby čo?"
"Aby si sa na mňa nehneval."
"Prečo by som sa mal na teba hnevať? Pýtaj sa na všetko čo chceš vedieť. Ak ti budem vedieť odpovedať tak ti odpoviem."
"A čo ak mi nebudeš chcieť odpovedať?"
"Prečo by som nemal?"
"Pretože sa to môže stať."
"Dobre. Ema prečo si jednoducho nemôžme vychutnať túto chvíľu bez zbytočných veci.. Len ty a ja. Nikto a nič viac."
"To som nepovedala. Môžeme! Lenže už si mi niekoľko krát za dnešný večer zopakoval, že raz nastane chvíľa kedy mi ublížiš."
"To je síce pravda. Ale taktiež som ti povedal že to bude z lásky."
"Tak tu mi to úplne prestáva dávať zmysel."
"To je v poriadku. Neskôr to pochopíš. Ale teraz ťa prosím. Nekazme to čo je práve teraz."
"Tak mi prosím podaj pohár s tým šampanským."
"Ako rozkážeš krásavica moja."
"Ďakujem."
"Tak na čo?"
"Na tvoje zdravie."
"Nie! Na našu lásku."
Odpila som si z pohára dúšok šampanského, ale ako som zistila nie je mi veľmi po chuti. Pretože som začala kašľať a šampanské mi začalo tiecť  po brade a krku.
"Čo to kráska? Nechuti?"
"Ale chuti. Len ma akosi začalo škrabat v krku."
Ani som si neuvedomila v tej rýchlosti ako sa mi prisal na krk a jemne jazykom sledoval líniu kvapky šampanského ktorá viedla až k mojim perám. Sedel na mne obkročmo a jemne bozkával moje pery. Jeho jazyk bol skúsený zatiaľ čo ten môj povedzme že bol len v zábehu. Cítila som z jeho bozkov túžbu a skúsenosť. Bolo cítiť že s jazykom to naozaj vie. Bodaj by aj nie keď mal už toľko báb.
Tie moje čierne myšlienky. Od tiahla som sa.
"Čo sa deje?"
"Nič sa nedeje. Malo by sa niečo?"
"Tak prečo ma nechceš nechať tam kde sa cítim doma?"
"Prilepený na mojich perách sa cítiš doma?"
"Áno presne tam."
Objala som ho okolo krku.
"Ďakujem."
"Za čo mi ďakuješ Ema?"
"Zato že si. Zato že tu môžem byť s tebou. Za to že konečne vyšla pravda von."
"Za to ďakujem ja tebe. A aj zato že si dnes so mnou. Veľa to pre mňa znamená."
Oprela som si hlavu o jeho hruď a s hlboká som sa dýchala. Nechcem sa prebudiť s tohto sna, ale ten pocit neistoti ktorý mam mi nedá pokoj. Niečo sa určite stane.
Objala som ho rukami kolo krku. A pritisla ho silno k sebe.
" Nad čím si zase premýľalaš? "
" Mam zlí pocit, ale to som ti už vravela."
"Nemusíš mať zlý pocit. Nič sa nestane."
"Ja neviem. Niečo akoby mi našepkávalo že všetko sa rýchlo skončí."
"Chceš ísť už von?"
"Áno prosím. Je mi tu s tebou dobre. Ale o chvíľu sa celá rozmočím."
"Ja ťa zachráním."
Zliezol zo mňa a vzal ma na ruky.
"Čo to robíš?"
"No práve sa starám o to aby si sa nerozmočila."
"Sebi pusť ma. Ja viem ísť aj sama."
"Ja viem že vie. Ale ja chcem."
S mojou váhou na rukách prekročil stenu vírivky a postavil ma na zem.
"Tu je uterák."
"Ďakujem"
"Chceš sa ísť ete zohriať do sauny?"
"Prestaň s tým sebi."
"S čím?"
"Predsa s týmto. Nemôžeš sa na mňa tak pozerať?"
"Ako sa na teba pozerám?"
" Lačno."
"Túžim po tebe a veľmi."
"Sebi prestaň."
"Nemôžem. Si nádherná."
Ema čím skôr by si sa mala zabaliť do toho uteráka. Prečo sa nehanbím stáť tu pred ním prakticky nahá?
"Milujem ťa."
Ema si v poriadnej kaši. Podišiel bližšie ku mne. Môj reflex bol rýchlejší a konečne som sa spamätala a obkrútila okolo seba uterák. Ale dlho to nebolo. Jedním ťahom zo mňa uterák strhol a hodil ho na zem.
"Ak sa chceš osušiť mala by si dať dole zo seba mokré veci."
"Ako to myslíš?"
"Tak ako som povedal."
"Sebi."
"Vidím na tvoje tvári ako sa červenáš."
"Ako to vie?"
"Poznám tvoje telo lepšie ako ti sama hoci som sa ho ešte poriadne nedotýkal."
"To nie je pravda. Nepoznáš ho."
"Ale poznám."
"Nepoznáš. Nik ho nepozná lepšie ako ja."
"V tom sa veľmi míliš krásavica moja.
Keď sa hanbíš kúšeš si zvnútra do líca. Keď klameš musíš sa hrať s prstami aby si nekladla dôraz na svojú tvar. Keď po niečom túžiš prekrížiš nohy.
Mam pokračovať?"
"Nemusíš."
"Vidíš mal som pravdu. Poznám tvoje telo, ale ešte som sa ho poriadne ani nedotkol."
"Hmm."
"A práve teraz viem že ma chceš pobozkať. Tak ma pobozkaj."
Pobozkala som ho. Jasne že som ho pobozkala. A chcela som mu tým bozkom vyjadriť že tak ako on po mne tak aj ja po ňom túžim. Viem že som v tom nebola dobrá, ale pokúsila som sa o to. Bozkávala som ho tak lačno že som svoje vzrušenie cítila aj sama na sebe. Zavzdychala som. No on sa v tom odo mňa odtiahol.
"To je ten najkrají zvuk aky si môže chlap priať."
"Aký zvuk?"
"Ten vďaka ktorému chlap pozná že žena je vzrušená. Tvoj vzdych."
"Ale ja som nevzdychala."
"Akoby nie. Jasne že si zavzdychala. Vôňu tvojej perly cítim až sem. Som zvedavý ako bude chutiť keď ju raz ochutnám.
" Sebi prestaň. "
" Hanbiš sa zato že si vzrušená? "
" Ja nie som vzruená. "
" A toto je čo? "
Preiel mi palcom cez tangá presne pomedzi pysky. A ja som sa zatriasla. Prešla mnou vlna rozkoše.
"Vidí a vraj nie si vzrušená."
"Naozaj nie som vzrušená. To sú len mokré tangá z vody."
"Neklam."
"Ja neklamem."
"Klameš."
Pobozkal ma a zaujal moju myseľ bozkom natoľko že som si ani neuvedomila ako jeho ruka zablúdila pod moje tangá. Znova mi preiel prstom pomedzi pysky a cítila som ako jeho prst tam ľahko kĺže. Vybral ruku von a prestal ma bozkávať.
"Stále mi chce tvrdiť že nie si vzrušená? A tanga sú mokré od vody? Dobre tak tangá môu byť mokré od vody, ale tvoja perla je mokrá lebo je vzrušená."
"Ako kedy..?? Do riti."
"Ema krásavica moja. Za to sa hanbiť nemusíš.  Prezradím ti jednu vec. Moje telo túži po tebe tak isto ako to tvoje po mne."
Oprel ma o stenu  a pritisol sa ku mne celým telom. Ouuu..
"Cítiš to? Tak toto robíš ty so mnou."
Cítila som ako do mňa narazil jeho stoporený penis.
"Do riti."
"Aj na to príde čas. Uvidí."
"Načo?"
"Na tvoj zadoček kráska moja."
Znova ma pobozkal aby som nemala šancu niečo namietať. Obaja sme boli ponorený do svojich bozkov. Že sme si ani neuvedomili ako buchli dvere a do vnútra vošiel Adam s Lajlou.
"E-ema."
Lajla?
Odtiahla som sa od Sebiho a pozrela sa smerom odkial prichádzal ten zvuk. Zazrela som dve postavi. Ale až po chvíli som si uvedomila že nie sme sami. Poklopala som Sebimu po pleci.
"Čo tu robíte?"
"Tak už si dostál čo si chcel?"
"Lajla o čom to rozprávaš?"
"Tak vrav Sebi. Dostal si čo si chcel? Vyhral si stávku?"
"Aku stávku? Lajla.. Aku stávku?"

"Stávku o teba!!!"