Srdce alebo rozum!

46. Kapitola

"Čo sa deje kráska?"
"Kde si bol?"
"Na terase."
"Prečo?"
"Čo chceš počuť? Kým sme spolu spali Rebeka mi stála nad posteľou. Zobudil som sa nato."
"Čo chcela?"
"Aby som šiel von."
"A ty si šiel! Akože vážne si za ňou šiel?"
"Šiel som."
"Prečo?"
"Pretože viem aká je."
Ema podišla k oknu a pozerala sa von oknom. Bola ku mne otočená chrbtom a ja som vtedy vedel že je zle.
"Počúla som všetko."
"Tak prečo sa na mňa hneváš?"
"Nehnevám sa."
"Tak kde je potom chyba?"
"Žiadna nieje."
"Prečo si potom tam a nie tu?"
"Vieš. Ten Váš rozhovor. No. Je pekné a veľmi sa mi páči že sa ma zastávaš, ale ona má pravdu. Ja som chudera a nikdy ty nedám to čo ona."
"Prestaň. Prestaň. Prestaň. Čo to rozprávaš? Uvädomuješ si čo si práve povedala?"
"Uvädomujem si to až veľmi dobre. Má pravdu."
"Nemá pravdu. Nie je to tak a ja to viem. Videl som že to nie je pravda."
"A čo ak bude?"
"Nebude kráska. Poď sem."
Objal som ju a pobozkal na čelo. Privinúla si hlavu na moju hruď akoby sa chcela vo mne skriť. Akoby som ból jéj ulita.
"Ale ona..."
"Ale ona nič Ema. Je bezvýznamná pre mňa. Ty pre mňa znamenáš oveľa oveľa viac ako si myslíš. Už len fakt že miluješ niekoho ako ja je divné, ale som zato ráď. Anjel ako ty a miluje niekoho ako som ja."
"Ja nie som anjel."
"Pre mňa áno. Povedz prečo si sa do mňa zamilovala?"
"Ja vlastne ani neviem. Pre lásku niet dvôvodu."
"Prečo si mi to nepovedala?"
"A čo by si mi asi tak nato povedal? Pozri sa čo si robil. Pozri čo si spravil Amélia. Asi som sa bála. Bála som sa teba hoci som ťa nadovšetko milovala. Rozhodla som sa to ukrývať."
"Darilo sa ty to celkom dobre."
"Ja viem. Hoci v nútri som horela od bolesti keď som ťa videla s inou."
"A ešte si mi pomáhala."
"Chcela som na teba zabudnúť. Pokúšala som sa o to."
"Ako?"
"Zoznámila som sa s jedným chlapom na párty koncom školského roka. Vtedy sme si obaja padli do oka. A ja som si povedala že aj keď ho nemilujem bude dobre. Zabudnem na teba, lenže ako býva zvykom. Môj vzťah s ním prerástol do toho že každou častou môjho tela a každou činostou som sa len utvrdzovala vtom že toto všetko chcem prežívať s tebou. A keď mi jedného dňa napadlo dať sa tetovať nemala som ani ponatia že na mojom chrbte budeš práve ty. "
"Ja? Ako to mysliš?"
"Je tam motorka ktorá má rovnaké číslo ako tvoja. Je tam chlap ktorý má rovnaké oblečenie. Vtedy som si už bola na sto percent istá že to o niečom značí. Vtedy som už vedela že ten vztah nebude mať zmysel pretože kam som sa pozrela som videla teba. Každú sekundu môjho dňa si bol v mojéj mysli. Každý deň som si pozerala tvoje fotky až som sa pristohla sama pri tom ako uvažujem nad tým že by to bolo krásne byť s tebou a byť tebou milovaná. "
"Si mnou milovaná."
"Ja viem. Cítim to. Alebo chcem to. A keď som dostala tajné pozvanie na tvoje narodky už nebolo očom. Chcela som sa ty priznať. Vtedy von ak som ti dala retiazku vtedy som ti chcela povedať pravdu, ale akosi sa mi zasekól jazyk a už to nešlo. Zvyšok poznáš aj sám."
"Milujem ťa kráska moja. Veľmi ťa milujem."
"Ja teba tiež až ma to desí. A prepáč mi ten dnešok."
"Nie je čo prepáčiť. Nič sa nestalo. To ja som sa mal zachovať inak. Ja nechcem aby si robila niečo čo ty sama nechceš. "
"Ale ja som to chcela."
"Ja viem že áno, ale za akých okolností."
"Na tom nezáležalo. "
"Ale záležalo. Budeme mať nato ešte kopu času."
"A čo ak nie?"
"Ale áno budeme. Ema kráska moja. Netráp sa tým. Dobre? Už si viac neželám aby si sa takto trápila pre niečo čo nie je pravda. A už dupľom o tom čo hocorila tá krava."
"Prečo vlastne prišla?"
"Ja neviem. Asi kvôli tomu že ma chce späť."
"Ale ty si môj. "
"Som. Ale mala by si byť pripravená na to že ona je schopná všetkého."
"Veď aj ja."
"Poďme spať kráska."
"Súhlasím."

V posteli sme sa k sebe prítúlili telo na telo a spokojne sme spali v objatí celú noc. Pred tým ako sme sa oddali spánku som premýšľad nad tým ako spraviť všetko pre to aby Ema zostala pri mne čo najdlhšie. Viem že sa bude musieť vrátiť späť domov, ale ja to nechcem. Máme pred sebou ešte päť dní. No to som ešte netušíl čo ma čaká ráno.
Ráno som sa prebudil nato ako môj stoporený penis nasiakol niečim vlhkým. Bol to nádherný pocit prebudiť sa takto.
"To je asi najkrajšie ráno aké som kedy zažil. "
"Bude ich oveľa viac, ale musíš mi to dovoliť."
"Dobré ránko kráska."
"Dobré ráno krásavec."
Pomedzi toho ako sa jéj pery obkľučovali môj penis v tesnom objatý sa so mnou zhovárala. Pohybovala peramy hore dole, sala ho, cucala. A keď mnou začal prechádzať pocit blaženosti. Vtedy som už bol plne pri zmysloch a pochopil som čo deje.
"Ema?"
"Áno?"
"Preboha Ema čo to robíš? Prestaň."
"Nie."
"Ema prestaň. Preboha ťa prosím."
Sadol som si na posteľ, ale Ema ani tak neprestala. Jéj nahé telo sa predo mnou skláňalo. Panebože je tak krásna.
"Si taká krásna a dokonalá."
"Hmm." Zaznelo z jéj úst. Z úst ktoré práve hladili môj penis.
"Ema musíš prestať."
Potlačil som ju za obe ramená smerom nahor aby prestala. Nechcel som sa jéj spraviť do úst. Nie teraz.
"Nemôžem."
"Prečo?"
"Pretože sa ti nechcem spraviť do úsť. To nejde kráska."
"Prečo by to nešlo?"
"Pretože to nejde. Nechcem to spraviť."
"Ide to s tebou ľahšie keď spíš."
"Ema. Preboha ťa prosím. Čo ťa to napadlo?"
"Neviem. Chcela som to skúsiť. Chcela som ochutnať ako chutíš a aký je to pocit." Oblízla si pery ktoré mala vlhké. A mňa to ešte viac vzrušovalo, ale musel som skrotiť svoju túžbu. Nepodarilo sa mi to. Ema si na mňa sadla obkročmo a môj penis uväznila medzi jéj nohami. Nie v jéj nútri. Tam by som chcel byť asi najviac, ale nejde to. Ešte nie teraz. Nie je nato pripravená.
"Je veľmi ťažké oddolať ti keď sa správaš takto kráska."
"Ako sa správam?"
"Ako nezvladnuteľná deačica ktorá ide po tom čo si zaumienila, ale musíš prestať. Nejde to za takýchto okolností."
"Tak ma donúť prestať."
"Čo sa s tebou stalo? Kde je Ema ktorá sa toho bála? Kam zmyzla moja Ema.?"
"Som tu. A som to stále ja. Len s malou zmenou."
"Čo ťa prinútilo?"
"Ty, Rebeka. Asi všetko." Hlúpa Rebeka. Nechápem naozaj teraz nechápem ako som s ňou mohol byť.
"Viem že ak nebudeme mať spolu sex tak ma opustíš."
Tak tieto slová boli posledné ktoré vyslovila. Nahnevalo ma to. Posadil som ju na posteľ a postavil sa.
"Zbláznila si sa?"
"Je to pravda. Ty si chlap a potrebuješ to."
"Ja ty poviem čo som. Ty.. Ach Ema. Nemám slov. Ty chceš mať so mnou sex len preto že sa bojíš že ma stratíš? A nie preto že to chceš ty samotná. Ja s tebou nechcem mať sex s donútenia. "
"Ale to nebolo z donútenia. Ja som to urobila sama od seba."
"Dobre, ale načo si pri tom myslela? Že keď to nespravíš opustím ťa? To si zaoaj až taká hlúpa? "
Kľakól som si k nej a pohladkal ju po tvári.
"Kráska moja. Ja ťa milujem aj bez ohľadu nato či budeme, alebo nebudeme mať sex. Pochop to prosím. A ak nie si pripravená tak prečo? Ja nechcem aby sa to pokazilo ešte viac ako to pokazené je."
"Myslíš si že ja som pokazená?"
"Trošku."
"A pôjde to napraviť?"
"Po tomto čo si predviedla si myslím že áno."
"Pst.. počujem Lajlu a Adama."
"Nooooo... Asi by sme mali..."
"Čuš a poď sem. Som nahá. A ty tiež."
Pred tým ako Lajla s Adamom vstúpili do miesnosti sme sa schovali pod paplón.