Srdce alebo rozum!

7. Kapitola

Ty! Povedal Sebi.
"Si úžastna. Ďakujem za darček."
Potešila som sa že darček potešil aj jeho.! Dúfala som v to že sa mu bude páčiť. A vyšlo nám to. S Lajlou sme dlho nepremýšlali čo by sme mu kúpili ved predsa čo iné by ste dali motorkárovi.
"Nie je začo."
Co si dáte babi? Zakričal na nás Marko. Chcete len vínko, alebo si dačo aj niečo tvrdšie?
"No ja si dám asi len to víno.. A ty Lajla?"
"Ja si dám jedného panáka."
Tak toto dievča sa mi páči. Povedal Sebi.
Všetci sme sa veľmi dobre bavili. Bola dobra zábava.. Potrebovala som si odskočiť na záchod, ale v tom niekto pustil moju pieseň. A odrazu mi už ani na záchod nebolo treba ísť..
Schmatla som Lajlu za ruku a už sme sa spolu točili dookola. Parket bol len a len náš..! O čosi neskôr sa k nám pridali aj ostatný!
Ani neviem koľko piesni sme spolu pretancovali, ale potom niekto pustil alebo to samo preskočilo na sladak. A keďže ja som sladaky bohvie ako nemusela tak som sa rozhodla že idem na ten záchod.
"Lajla hnet prídem len si musíš odskočiť na záchod. O chvíľu som tu."
"Dobre"
Ani som si nevšimla kým sme spolu tancovali že Sebi niekam zmyzol. Nemala som v plane ho hľadať. Pretože keby som ho hľadala určite by si to niekto všimol a mne to za to nestalo.! Hoci jeho prítomnosť pre mňa znamenala veľa. Aj keď len ako kamarát.
Zišla som dole späť k ostatným, ale oni stále tancovali na sladaky. Lajla a Adam si museli padnúť do oka. Pretože ešte spolu stále tancujú. Adam nechcem Lajlu pustiť.
Potrebovala som sa troska vyvetrať bolo tam strašne horúco. Vyšla som von dverami a oprela sa o zábradlie.
Bola už tma prakticky nebolo nič vidno, ale čaro toho lesa ktoré sa v ňom skryvalo upútalo moju pozornosť.! Hľadela som ani neviem kam niekde do útrob lesa akoby som v ňom niečo videla. No nevidela som nič bola úplná tma.
Zrazu mi ktosi zo zadu zakril oči dlaňami. Nemusela som sa ani otočiť aby som vedela ze je to Sebi.
Cítila som jeho vôňu a moje telo sa pri ňom rozochveje zakaždým keď sa ku mne priblíži.
"Sebastian?"
"Ako si vedela, že som to ja?"
"Viem to!"
Odkryl mi oči a ja som sa znova mohla dívať na ten tajuplny ale zaujímavý les.
Ruky som si schovala do mikiny ktorú som mala na sebe.
A v tom má napadlo, že ja mám vlastne pre Sebi ešte jeden darček.
"Nad čím premýšľal kráska?"
Otočila som sa k nemu vystrela ruku a na prste sa mi kývala strieborná retiazka z dvoma príveskami.
"Nad týmto. Toto je ešte pre teba"
Odpovedala som mu.
"Toto je ešte pre mňa? Naozaj? Je to nádherné...! Ďakujem, si úžastna."
Na retiazke boli dve prívesky jeden prívesok bola malá strieborná crosova motorka a druhy bol malý štítok na ktorom bolo napísané.

Najhorší boj je medzi tým čo cítiš a čo vieš!

Silno ma objal a pobozkal na obe líca.
" Ďakujem. Ale najväčší darček si pre mňa ty! A to ze si tu! Si prosto úžastna ty vieš ako máš potešiť človeka."
"Ten kto je tu úžasný si ty!"
"Naozaj si myslíš že som úžasný?"
"Nechaj to tak.! Nemyslela som to tak ako to vyznelo."
"A ako si to teda myslela? Môžeš mi to vysvetliť?"
"Ja už ani neviem ako som to myslela. Nechaj to prosím tak."
"Prečo? Chcem aby si mi to vysvetlila.!!"
"To mi len tak ušlo, prepáč."
Naklonil sa k môjmu uchu a posepkala mi že mi neverí!! "Prezraď mi to Ema.!!"
"Naozaj nemám čo."
Ema? Ema? Kričal na mňa Marko..!
"Tak tu si.. Pod so mnou tancovať.! Okamzite.."
Vytiahol ma od Sebiho preč. Bola som mu zato v téj chvíli veľmi vďačná.
S Markom sme tancovali ako blázni. Videla som ako Sebi stojí vo dverách a pozerá sa na mňa. V tej rýchlosti a šialenstve som si vlastne ani neuvedomila čo robím. Poslala som mu vzdušnú pusu.
Preboha ja som sa už asi naozaj pomiatla. Ukazoval na mňa prstom a potom mi naznačil aby som šla za ním. Ale ja som nechcela. Tak som nešla. Keď videl že nejdem za ním tak sa otočil na päte a odišiel ani neviem kam.
Keď sme s Markom dotancovali opýtala som sa ho ci náhodou nevie kde je Lajla.
Odpovedal mi že naposledi ju videl ako odchádza s Adamom niekde von.
Rozhodla som sa ze ju pohľadám aj tak mi bolo príšerne teplo.
Ponáhľala som sa von a čo čert nechcel vo dverách som sa zrazila so Sebim.
"Prepáč ja som nechcela."
"To je v poriadku. Môžme dokončiť náš rozhovor?"
"Prepáč, ale ponáhľam sa nájsť Lajlu."
"Tu hľadať nemusíš akurát idem s tadiaľ. Sedia s Adamom pri ohnisku a Lajla vykladá Adamovi ako máš potetivamy celý chrbát.. Je to pravda?
" Áno je.. "
" A čo tam máš? Ukážeš mi to? "
Emaaa, Emaaa kričala na mňa Lajla.. Adam mi nechce veriť že na celom chrbte máš vytetovanú veľkú motorku.! "
Ach Lajla ty bosorka. Hnet musiš všetko niekomu zavesiť na nos.!
"Dobre som počul? Naozaj máš na celom chrbte vytetovanú motorku?"
"Áno."
"A môžem ju vidieť? "
"Nie, nerada ukazujem niečo niekomu.!"
"Ale ja som tvoj najlepší kamarát. No tak Ema ukáž mi ju."
"Možno niekedy áno.."
"Ema.. Prosím..."
"Zbytočne.. Zbytočne...."
Utekala som rýchlo k Lajle a Adamovi nechcela som mu ukazovať moje tetovanie. Veď načo by mu to bolo.
Ema ty si bláznivá? Prečo máš na chrbte veľkú motorku? Opýtal sa ma Adam.
"Pretože sa mi motorky páčia.. A keď jazdím na motorke som voľná. Úplne voľná cítim sa akoby som lietala hoci len niekoľko centimetrov nad zemou ale predsa lietala."
"Ty aj jazdíš?"
"Áno"
"Tak to chcem vidieť.. Musíme si ísť niekedy spolu zajazdiť."
"To nebude problém, ale požičiaš mi jednu s tvojich motoriek. Ja svoju trepať nebudem tak ďaleko."
"To je len ten najmeší problém. Veď ich mam v garáži štyri."
"Tak aj zajtra, alebo pozajtra môžeme ísť."
"Môžeme. V útorok máme preteky takže v pondelok pôjdeme trénovať. Môžeš ísť aj ty.."
"Dohodnuté."