Srdce alebo rozum!

39. Kapitola

"Ale, no tak kráska už vstávaj."
"Ešte chvíľu dobre?" Hoci som vedela že treba vstávať, ale chcela som ho ešte chvíľu mať sama pre seba.
"Pre mňa za mňa nemusíme ísť vôbec z postele."
Ľahól si späť ku mne do postele a prikril nás oboch paplónom. No dlho nám to nevydržalo. Ozvalo sa jemné zaklopanie na dvere. Zasmiali sme sa obaja ako malé deti.
"Poď." Povedal Sebi.
"Ja len že dnes máme preteky tak by si mal vstávať Sebi."
"Ja by som aj Adam, ale tu prítomnéj ktorá sa schováva pod paplónom sa nechce." Strhol zo mňa paplón a ja som sa začala smiať ako malé dieťa.
"Už ideme Adam." Prehovorila som.
"Len päť minút dobre?" Bola to otázko odpiveď Sebiho.
"Ale iba päť minút." Podotkol Adam.
Zavrel za sebou dvere a vzápätí ich an otvoril. Ja som sa prikrila paplónom znova až po uši.
"Počkať vy dvaja ste spolu? V jednéj posteli? Udobrili ste sa?"
"Ema mi dala ešte jednu šancu."
"Tak teraz už chápem prečo sa Vám nechce vstať."
"Ako to myslíš?"
"No vaša noc musela byť divoká."
"Adam prestaň. Nevieš čo trepeš. Choď už."
"Veď dobre dobre. Ale iba päť minút. Musím to ísť povedať Lajle."
"Si ako klebetná baba Adam."
Počula som ako sa dvere znova zavreli a netrvalo dlho a pod paplónom sa objavil aj Sebi. Pohladkala som ho po líci a hoci to nevidel usmiala som sa.
Spojila som naše pery do krásneho bozku. Bozku ktorý netrval síce dlho, ale zato bol veľmi sladký a vášnivý.
"Nemôžem Ema." Vyslovil slová keď sa odo mňa odtiahol. Nechápala som čo sa deje. Zastala som v pohybe. Bolo to akoby som práve dostala studenú sprchu.
"A už je to tu. Nemôžeš! Hnusím sa ty však?"
"Tak to nie je."
"Tak mi to vysvetli. Sľubil si mi že budeme o všetkom hovoriť."
"Ema. To nie je pravda čo rozprávaš. Akoby si sa mi mohla hnusiť."
"Tak potom prečo nemôžeš?"
"Pretože pomyslenie na teba v tejto posteli a tvoje vášnivé bozky. No proste spúštaš vo mne to tlačítko ktoré ja nedokážem ovplivniť."
"Chápem. Prepáč. Už nebudem."
"Ale áno budeš. A budeš to robiť viac a viac. Častejšie a čadtejšie. Chcem aby si ma bozkávala. Chcem aby si ma bozkávala akokoľvek sa ti to bude v téj chvíľi páčiť. A ja ti sľubujem že všetko na svete ty opätujem. Všetko. Zviknem si na to. "
"Ale ja nechcem aby si si nato zvykal. Nechcem aby si si zvykal udržať sa pri mme. Ja chcem všetko. Možno nie teraz a možno nie všetko, ale chcem aby sme boli spolu ako dvaja normálný dospelý ľudia."
"Dobre teda. A teraz už poď ku mne nech ťa môžem mať ešte chvíľu pre seba."
"Presne na toto isté som práve myslela aj ja."
Držali sme sa navzájom v náručí a vnímaly len jeden druhého. Vdychovala som jeho vôňu a on zasa moju. Tlkol naších sŕdc nám znel ako rajská hudba.
"Mala by som sa ísť osprchovať."
"Mám ti s tým pomôcť? Teda myslím to tak či ty mám pômocť s tým že ty umyjem chrbat?"
"Sebi."
"Ja viem prepáč. Ono to šlo automatucky."
"Iba ak by si si zaviazal oči."
"Nemal by som s tým problém ak by som poznal tvoje telo naspamäť, ale."
"Je to hlúposť ja viem. Možno niekedy."
"Možno. Ale už šup hor sa. Ty sa choď spokojne osprchovať a ja pôjdem pripraviť potrebné veci."
"Musíš ísť ešte domov. Po motorku, výstroj a tak."
"Nie. Všetko máme tu."
"A prečo o tom neviem."
"Pôjdeme potom spolu ma motorke dobre?"
"Jasné.."
"A teraz už naozaj vstávaj."
"Veď už už."

Rýchlo som sa osprchovala, ale vlasy som si neumyla nakoľko vonku už nebolo najteplejšie tak aby som som neprechládla. Zabalená v uteráku a spodnom prádle som prebehla do svojéj izby kde sa práve prezliekal aj sebi do motocrového oblečenia ktoré sme mu podarovali s Lajlou. Sadla som si na posteľ a pozerala sa na neho. Nemohla som uveriť tomu aké má dokonalé telo a je iba môj. Jedine môj. Naša druhá šanca ktorú som už nechcela nechať pretiecť pomädzi naše prsty.
"Prečo sa tak na mňa pozeráš?" Prerušil tok mojích myšlienok.
"Ako sa na teba pozerám? A pretože môžem! Si môj!"
"Tak vášnivo a lačne. A som jedine len tvôj."
"To nie je pravda, nepozerám sa tak."
"Ale áno pozeráš."
"Prestaň. To nie je pravda."
"Páči sa ti čo vidíš?"
"Prečo sa ma to tak pýtaš? Ty sám veľmi dobre vieš že máš sexy telo. Ty si proste celý sexy?"
"A tebe sa to páči? "
"A tebe nie?"
"Prečo mi odpovedáš otázkou?"
"Pretože môžem."
Oblečený si kľakol predo mňa a pozeral sa mi do očí.
"Večer ak budeš chcieť tak ti dovolím ho poznať celé. A myslím naozaj celé."
"Nehráš fér."
"Nikdy som nehral fér."
"Veľmi dobre vieš že nedokážem."
"Dokážeš všetko čo budeš chcieť. A ja ty to dokážem. Pretože..."
"Pretože?"
"To si nechám pre seba zatiaľ. Raz ak príde ten správny čas, ty to prezradím."
Pobozkal ma na čelo a vstal v snahe odísť uprostred rozhovoru. No moja ruka a telo vyletelo nahor, aby ho zastavilo.
"Sebi počkaj."
Otočil sa späť ku mne a ostal na mňa pozerať akoby práve videl ducha.
"Vieš kráska je nesmierne ťažké pri tebe myslieť na niečo iné pokiaľ vyzeráš takto."
"Ako takto?"
Podišiel bližšie ku mne a dotkol sa rukou môjho brucha. A druhou ma chytil zo zadu za krk.
"Takto. Keď predo mnou stojíš takmer nahá je tažke mysieť na niečo iné ako nato čo by som chcel s tebou robiť. "
Uvedomila som si že pred ním stojím len v spodnom prádle. Uterák ktorý som mala na sebe musel spadnúť keď som sa postavila.
"Do riti." Rýchlo som na seba strhla paplón. Ktorým som sa zakryla.
"Ja,ja.. prepáč. Neuvedomila som si to. Ani som si nevšimla že by mi spadól."
"Kráska moja. Predo mnou sa skrývať nemusíš. Ja nespravím nič proti tvojéj vôli. Ja sa len chcem naučiť rešpektovať to. "
"Prepáč."
"Neospravedlňuj sa. Viac to už nerob. Ty sa nemáš začo ospravedlňovať. To ja som ten ktorý by sa ty mal ospravedlňovať za to všetko každý jeden deň. "
"To nie je tak."
"Neskrývaj predo mnou to čo by si schovala pred každým. Tvoje telo je krásne. Krásne sexy. Nevinné, nepoškvrnené. "
"To je blud. Je poškvrnené viac ako si myslíš."
"Ale pre mňa nie. Pre mňa je nevinné. A ani neviem ako si ja toto môžem zaslúžiť. Môžem len ďakovať bohu že si mi dala ešte jednu šancu."
"To nie on. Ale moje srdce. Srdce ktoré zvíťazilo nad rozumom."
"Milujem ťa. Veľmi ťa milujem."
"Ja teba tiež. Až tak veľmi že to bolí."
"Viem že sa predo mnou hanbíš. Ale to nemusíš. Viem že sa budeš snažiť ukryť predo mnou, ale to nemôžeš robiť. Viem že si myslíš že si špinavá po tom čo ty spravil ten špinavec, ale nerob to. Viem že si myslíš že nedokážeš byť vášnivá, že sa mi nedokážeš oddať, ale to je hlúposť. Ja som tvoju vášeň videl. Videl som ju v tvojích očiach a dokonca aj cítil. Nespravil som takmer nič a ty si bola krásne vlhká. Prosím ťa nemysli si o sebe že si taká ako si myslíš. Že to nedokážeš. Dokážeš ja viem že áno. A ja budem ten ktorý ty to dokáže."
"Sebastián. "
"Nie. Neskláňaj hlavu predo mnou. Pozeraj sa mi do oči. Pretože tie slová sú realita. A všetko sa stane v ten správni čas. Ak miluješ a si milovaná pôjde to."
"Hovoríš ako nejaký básnik."
"Pretože ty si moja múza ktorá ma tlačí vpred."

Na toto som už nemala žiadne slová. Ak malo byť toto.vyznanie lásky tak potom som v raji.