11. Kapitola

18 1 0
                                    

S Lajlou sme sa vrátili dnu ruka v ruke. Boli sme najlepšie kamarátky a teraz už vedela úplne všetko. Neodsudzovala ma za to že som ho milovala. Ale mala na to svoj názor. Vedela ako veľmi ho milujem a priala mi to tak ako ja som priala jej aby jej vzťah s Markusom vydržal čo najdlhšie hoc aj do smrti. Tvorili spolu krásny pár. Ale všetko sa pokašlalo. Lajla sa do teraz s toho veľmi nespamätala. Ale snaží sa na to nemyslieť. No niekedy na nej vidím že stále nad tým premýšľa. Je to len pár týždňov čo sa rozišli. Teda on sa rozišiel s ňou. Boli sme si ako partia posedieť von. A zbehlo sa to tak že všetci sme skončili u kamaráta. Niekto vymyslel hru z fľašou bola to zábava kým neprišiel Markus.! Ona prakticky s nami ani nehrala. Ale on ju odsúdil a povedal že s takou kurvou byť nechce. Rozišiel sa s ňou. Ale hádajte čo.. Nebolo to kvôli tomu. Ale bolo to práve preto že on si našiel iné dievča. Bola to Lajliná kamarátka. Ťahali sa spolu už 2 mesiace. Ale to je jedno. Teraz je jej lepšie aj keď na nej vidím že ju to stále trápi.
Kde ste tak dlho krásky? Opýtal sa Adam.
"Len sme s Emou kecali von troska."
"Ako keby ste nekecali medzi sebou skoro stále."
"Áno Sebi máš pravdu, ale niekedy potrebujeme byť spolu sami. Len my dve a nik iný."
"Tak ja Vás ženy už nechápem. Som z Vás jeleň."
To teda si a ten najväčší a bastard k tomu. Povedala tak potichu že som ju aj ja zle počula.
"Lajla prestaň povedala som ti že sa máš správať normálne. Uvidíš nie je taký zlý zmenil sa."
"Chcem tomu veriť Ema, ale nejde to. Niekto kto spravil niečo také hnusne a odporne nemôže byť dobrý človek."
"Zmenil sa. Naozaj sa zmenil."
"Očom vy dve zase kecáte? Nemali ste toho rozprávania ešte dosť? Podte si s nami zahrať fľašu."
"Tak nato zabudni Adam ja nehrám."
Lajla hrať fľašu nechcela. Vedela prečo a ako to skončilo naposledy.
"Ema ja nehrám."
"Nemusíš ak nechceš, ale vedz že si teraz slobodná nič ti v tom nebráni."
"Nie nebráni, ale nechcem!"
"V poriadku, ale ja hram!"
No tak sadaj Ema hráme. Povedal Sebi.
"Už sedím. Si spokojný?"
"Ešte len budem.! Tomu ver."
Kto je na rade? Opýtala sa Lea.
Sebi stuchol do Marka. Tak už toč.!
Marko zaútočil fľašou a fľaša sa točila najrýchlejšie ako vedela.
Zastavila sa. Hrdlo fľaše ukazovala na Lauru.
S Laurou sme si neboli veľmi blízke. Malý sme rozdielne názory na všetko teda takmer všetko. Ale dokázali sme sa tolerovať.
Pravda alebo odvaha? Opýtal sa Marko.
"Pravda. "
"Takže Laura je pravda, že tvoja náklonnosť skôr k dievčenskému pohlaviu je práve preto lebo si lezbicka? A mala si sex s babou?"
Ach Marko ti si ale zlý.! Podotkla som.
"Áno je to pravda. Si spokojní?"
"To si teda píš, že som. Konečne sa mi potvrdilo to čo som si myslel celú dobu."
"To je v poriadku ja to ani neskrývam."
Tak zatoč už fľašou Laura. Adam bol nedočkavý.
Laura fľašu roztočili a jej hrdlo ukázalo Adama.
No Adamko tak tu to máš! Keď si taky nedočkavý.
"Veď len počkaj Ema aj na teba príde."
"Som si toho plne vedomá."
"Takže Adam pravda či radšej odvaha?"
Myslím že Laura mu to nedaruje.
"Pre tento krát volím radšej pravdu, aby si si nevyčerpala prišliš skoro svoje odvahy.!"
"Akoby som ich nevedela dosť vymyslieť. Ved ty ma poznáš Adamko..
Je pravda že by si chcel aby ťa Lajla pobozkala?"
Videla som ako sa Lajla s hlboka nadýchla. Vedela som že sa jej Adam pači, ale vedela som aj to že to určite nechce dať najavo. Od kedy sa rozišla s Markusom je veľmi ale veľmi opatrná.
" Áno bol by som rád keby ma pobozkala. Je to sexy baba.. "
" Vedela som to od kedy prišla, stále pozeráš len na ňu. A keď niekam odíde hneď sa na ňu pýtaš.."
"Adam zatoč už tou fľašou."
Povedala Lea.
Flaša pristala hrdlom na Sebiho.
"Pravda alebo odvaha?
" Pravda. "
" Hmm.. Je medzi nami dievča ktoré sa ti páči a chcel by si byt s nou? "
Videla som na ňom ako sa na mňa pozrel. Asi na túto otázku veľmi odpovedať nechcel, ale musel.
" Áno je! Točim!"
" Adam to bola pre neho veľmi jednoduchá otazka."
"Ver mi Ema nebola. Ale príde čas aj na zaujímavejšie otázky. Neboj sa.."
"Ema zdá sa mi že si nejaká nedočkava."
"To nie je pravda Sebi. Len sa mi ta otázka pre teda zdala jednoduchá.!"
Sebi zatočil fľašou a znova ma fľaša obyšla pristála na Lei.
"Kedže sme tej pravdy už mali akosi priveľa vyberám si odvahu."
Lea predbehla Sebiho. Tak to som teda zvedavá čo jej ten vymysli.
"Dobre, teraz pôjdeš k Laure a ponožkaš ju."
"Žiadny problem."
Lea vstala a podišla k Laure. Naklonila sa pobozkala Lauru ma Líce.
Počkať, ale ja som mal na mysli skutočný bozk. Nie na líce. Vyjadril sa Sebi.
"Vieš musíš povedať presne to čo chceš. A ty si nepovedal kam jej tu pusu mam dat."
"Super. Dobehla si ma. Nabudúce budem opatrnejší a vyjadrím sa jasne.!"
Lea zatočila fľašou a ta znova ukazovala na Sebiho.
"Ha tak toto je lepšie.. Pravda či odvaha?"
"Hmmmm takže odvaha."
"Fajn, teraz nám ukážeš aké máš krásne sexy telo. Šup šup vyzleč sa! Boxerky si môžeš samozrejme nechať."
"To nie je nič hrozné, myslel som že budeš ku mne zlá."
"Veď sa ešte len rozbiehame. Šup dole oblečenie."
Bože bol taky krásny to jeho sexy telo! Ach jaj Ema si v poriadnej kaši isto si červená ako paprika pomyslela som si..
"Spokojná Lea?"
"Samozrejme si naozaj sexy Sebi."
To naozaj je.
"Môžem točiť alebo sa chceš ešte pozerat?"
"Môžeš točiť samozrejme ostaneš tak do konca hry takže času na pozeranie mam ešte dosť."
Sebi znova fľašu roztočil a ta pristála na mne.
"No Ema pravda alebo odvaha?"
Odvaha riekla som bez najmenšieho zavahania.
"Takže teraz nám ukážeš svoje tetovanie."
"Ale ja.... No tak vlastne dobre."
Nik z nich nevedel že nemám len jedno tetovanie. Mam ich asi sedem.
Vyzliekla som si nohavice a ukázala im tetovanie na stehne. Mala som tam vytetovaní lapač snov s troma pierkami. V strede lapača bol krásny vlk ktorý zavijal na mesiac. A v každom pierku bolo niečo napísané. Niečo čo dávalo zmysel len mne. V tom prvom bolo: Priateľ je človek, ktorý má tých istích nepriateľov ako vy. V treťom bolo napísané. Motorka ti môže zlimoť kosti, ale nikdy nezlomi tvoje srdce.
No a v tom druhom. V tom druhom bol nápis ktorý vyjadroval moju lásku ale zaroveň boj s tým čo som vedela.
Je tam napísané. NAJHORŠÍ BOJ JE MEDZI TÝM ČO CÍTIŠ A ČO VIEŠ.
Keď som to dočítala pozrela som na Sebiho. Hľadel na mňa a v tom sa pozrel na retiazku ktorú som mu dala. Mal tak napísane presne ten istí výrok. Usmial sa.. No ja som sa rýchlo obliekla a sadla si. Zatočila som fľašou. No na Sebiho som sa už neodvážila pozrieť. V tom mi pipol telefon. Pozrela som sa na neho a videla že na obrazovke bliká esemeska od Sebiho. Otvorila som ju.. Chvíľu som na ten telefón pozerala.
Stalo v nej: Poď so mnou musím sa porozprávať. O tomto.. Tak sa na mňa pozri.
Vzhliadla som k nemu a on medzi palcom a ukazovákom držal prívesok ktorý som mu dala.
Rýchlo som odpísala. Nemôžem teraz hráme a som na rade.
Žiadna odpoveď už neprišla.
Hrdlo fľaše ukazovalo Marka.
"Pravda alebo odvaha?"
"Pravda."
"Je pravda že by si chcel byť s Leou viac ako kamarat?"
"Čoze nie! Ako nič v zlom Lea si naozaj sexy baba. Ale moje oči a srdce túžia po inej."
"V pohode Marko aj moje srdce miluje iného. "
Videla som ako sa Lea pozrela na Sebiho. To nemôže myslieť vážne. Ona miluje Sebiho..!!!
"Marko radšej toč." povedala som mu!
Marko zatočil a fľaša padla na mňa.
"No Ema ta fľaša ťa začína asi mať rada. Pravda či odvaha?"
"Odvaha."
"Chcem aby si nám svoju odvahu ukázala na Sebiho tele. Takže pôjdeš a svojím jazykom mu po ňom prejdeš."
"Toto nemôžeš myslieť vážne Marko."
"Ale áno myslím.. Tak už chod."
Podišla som k Sebimu. Videla som ako sa prudko nadýchol lebo ho to troska zaskočilo asi nečakal že to naozaj spravím. Ale bola to len hra. Nič viac. Čo si to nahováraš milá Ema.? Ty to chceš spraviť aj sama od seba nie len kvôli nejakej hre.!
Sebi roztiahol nohy od seba aby som mala lepší prístup k nemu. Zohla som sa k jeho uchu a posepkala mu. Prepáč a nehnevaj sa za normálnych okolností by som to nespravila.
Svoj jazyk sa pritisla tesne pod jeho uchom a jemne ho tam pobozkala. Jazyk sa mi po jeho koží doslova klzal. Akoby to bola len kocka ľadu. Chuť jeho kože vo mne spôsobila výbuch. Mala som husia kožu takmer všade.
Bol to ako elektrický výboj ktorý nešiel zastaviť.
Schádzala som nižšie a nižšie. Až som sa ocitla tesne nad jeho boxerkami. Tam som sa zastavila.
Musela som to ukončiť, pretože keby som ďalej pokračovala určite by som bola červená ako paprika a roztrasená.
"Stačí takto?"
"Myslel som si že ho poolizuješ viac, ale stačí aj to."
Rýchlo som si sadla späť na miesto a pozrela som sa na Sebiho.
Videla som v jeho očiach ani neviem akoby som to mala správne nazvať.
Lásku? Ani sama neviem.
"Ema mohla by si ísť so mnou?"
"Lajla hrame.."
"Ale ja potrebujem aby si šla somnou."
"V poriadku. Ako chceš. Hnet sa vrátim. "
"Tak už poď."
"Počkaj Lajla musím si odskočiť na záchod hnet som za tebou."
"Jasne a nezabudni sa niekde ty to ovládaš zo všetkých najlespie."

Srdce alebo rozum! Where stories live. Discover now