pussy slayer

8

Zobudím sa v teplom objatí. Pevné, vypracované ruky ma majetnicky objímajú okolo pása. Prekvapene sa poobzerám po izbe v ktorej sa nachádzam a až potom mi dôjde kde sa nachádzam. Rýchlo sa natiahnem po kabelke, ktoú nikde neviem nájsť. Až potom mi dôjde že som ju nechala v obývačke. Opatrne si dám dole Massonovu ruku z pasa lenže hneď sa vráti späť.

"Ešte chvíľu princezná" zaspato mi zaspeka do ucha. Z jeho ranného hlasu mi po tele prejdú zimomriavky.

"Už musím ísť. Veď ani neviem koľko je hodín" poviem rozhodne.

"Je víkend, do školy aj tak nejdeš" pritiahne sa ku mne ešte bližšie.

"Ale aj tak tu nemôžem byť celý deň" stále si stojím za svojim aj keď najradšej by som najradšej z jeho teológie objatia neodišla.

"Prečo nie?" Nechápavo sa ma spýta stále so zatvorenými očami.

"Lebo dneska musím ísť za Leom" dám si znova dole jeho ruku z pasa a posadím sa na kraj postele. Zo zeme vezmem tričko a rýchlo si ho natiahnem.

"Aj tak je to trtko" zavrčí.

"Nie je" zastanem sa ho.

"A preto si ráno v posteli so mnou a nie s ním" zhodnotí a uvedomím si, že ma pravdu. Vôbec by som tu nemala byť. Veď mám frajera.

"Bola to chyba" poviem rýchlo a vyberiem sa do obývačky.

"Ja si nemyslím" počujem ho ešte zo spálne

"Aj tak idem" zoberiem si kabelku a rovno v nej začnem hľadať mobil. Zbadám, že mám asi 10 zmeškaných hovorov od Lea.

"Doriti" zanadavam.

"Volal ti tvoj dokonalý frajer?" Zhodnotí so smiechom Masson. Ignorujem jeho poznámky a výtočím ho. Po prvom zazvonení zdvihne.

"Kde si?" Vystrašene sa ma spýta.

"Prepáč dlhšie som spala" rýchlo mu zaklamem.

"Veď je skoro 12. To čo si robila v noci?"

"Pozerala som jeden seriál" zbadám ako sa ku mne začne približovať Masson. Nesúhlasné zakrútim hlavou ale on sa len s uškrnom na tvári približuje ku mne.

"Dúfam, že si nezabudla na môj zápas?"

"Nie. Budem tam neboj" ubezpečím ho a hneď pocítim Massonove ruky na mojom páse. Jemne ma začne bozkávať na krk.

"V to dúfam, lebo ťa tam chcem vidieť" povie rozhodne.

"Veď budem tam. Nezmeškám tvoj zápas to nemôžem" poviem s úsmevom na tvári. Masson ma celý čas bozkáva po krku, čeľusti a rukami mi blúdi po tele.

"Takže sa tam vidíme?"

"Jasne" prikývnem.

"Mám prísť k tebe?"

"Nie, netreba o chvíľu pôjdem aj tak na ten zápas" zaklamem.

"Veď jasne. Tak sa vidíme. Maj sa láska"

"Ahoj" poviem rýchlo.

"Ľúbim ťa" dodá ešte tesne pred zrušením.

"Aj ja teba" dodám rýchlo a vrátim mobil späť do kabelky.

"Masson" poviem rozhodne. Prekvapene prestane a pozrie sa na mňa.

"Čo je?" Nevinne sa spýta.

"Prečo si to robil?' nechápavo sa ho spýtam.

"A prečo by som nemohol?"

"Lebo si ma vyrušoval" poviem nahnevane.

"Ale príjemné" znova sa vrhne na mňa

"Nie" zastavím ho, "musím ísť. Čaká ma zápas" vyberiem sa rovno do spálne. Vezmem si nohavice zo zeme a natiahnem si ich. Nohavičky hodím do kabelky a nasmerujem si to rovno k východu.

"Prídeš ma doučovať aj zajtra?" Spýta sa s uškrnom na tvári Masson, ktorý celý čas čakal pri dverách.

"Nie" poviem rozhodne.

"Beriem to ako, že uvidíš" zakričí za mnou. Ale ja ho už ignorujem. Rýchlo zabehnem po schodoch dole a čo najrýchlejšie sa snažím dostať domov, keďže zápas začína ani nie o hodinu a ja sa musím dať dokopy

Vďakabohu to všetko stíham ako tak. Rýchlo utekám smerom na ihrisko kde má už čaká Lisa. Ktorá má hneď privíta svojím typickým pohľadom, ktorým mi chce naznačiť že niečo tuší.

"Ahoj" pozdravím ju a hneď na to aj objímem.

"Ahoj. Kde si bola?" Hneď mi začne klásť otázky.

"Doma?"

"Nie teraz ale po tej párty. Leo vravela, že tam tam potom nenašiel" iba nad tým pokrútim očami. Zase ideme riešiť toto.

"Odišla som s Massonom preč" poviem rozhodne a opatrne prechádzam okolo ľudí aby som sa dostala s svojmu typickému miestu.

"S Massonom?" Prekvapene sa na mňa pozrie.

"Hej" prikývnem.

"To akože prečo s nim? Ty si išla k nemu domov však?" Rýchlo sa začne pýtať.

"Nie. Len ma odprevadil domov" vysvetlím ju a ospravedlňujúco sa pozriem na jednu babu, ktorej som náhodou stúpila na nohu.

"Tak ste išli k tebe" začne sa mierne rozčuľovať.

"Bože nespala som  s ním Okey?" Nahnevane sa na ňu pozriem a sadnem si na stoličku.

"Neverím ti" poviem rozhodne.

"Ako chceš" zapozeram sa na ihrisko na ktoré už začínajú vybehať futbalistim pohľadom hneď nájdem Lea. Povzbudzujúco sa naňho usmejem. Ako vždy zápas dopadne rovnako. Nás tým výhra a tým postúpuje do finále. Každý rok sa o takomto čase je súťaž o najlepšiu školu vo futbale. Naša škola posledné roky stále vyhráva. Po zápase zbehneme rovno za Leom.

"Bol si skvelý" objímem ho.

"Som rád že si prisla"

"Nemohla som to zmeškať" usmejem sa naňho. Nečakane sa prisaje na moje pery.

"Chýbala si mi" zaspeka potichu. V tom zbadám ako zdvihne pohľad. V jeho očiach uvidím hnev. Nechápavo sa naňho pozerám. Otočím sa aby som videla kto tam stojí. Zbadám Massona ako sebavedomo kráča smerom k nám.

"Masson"