"Dneska ti to išlo výborne" pochváli ma Masson keď sa zvezieme dole z kopca. Dneska som výnimočne spadla asi len dvakrát. Asi nakoniec nebudem až také drevo.
"Však aj ja si myslím" spokojne sa naňho usmejem. Zohnem sa dole k snowboardu aby som si ho odopla. Masson spraví presne to isté.
"Ale zase je to pochopiteľné keďže máš toho najlepšieho učiteľa" uškrnie sa na mňa a počká kým si chytím snowboard do ruky.
"Kde?" nechápavo sa začnem obzerať okolo seba.
"Au toto bolo kruté" chytí sa za srdce.
"Ale nie je jasné že mám toho najlepšieho učiteľa na svete" jemne ho štuchnem do pleca.
"Som rád že si si to priznala. Neviem ako ty ale tvoj skvelý učiteľ je hladný"
"Som na tom rovnako" na raňajky som dokopy nič nezjedla keďže mi ráno nechutí jesť a Masson je na tom rovnako jediné čo mal boli dve kávy a cigareta.
"Takže ideme na obed?"
"Jop" súhlasne prikývnem a vyberiem sa spoločne s ním do jedného bufetu na vyprážaný syr s hranolkami. Toto jedlo sa mi skôr hodí na kúpalisko ako na lyžovačku ale to nie je podstatné.
"Milujem toto jedlo" spokojne si vzdychne a posadí sa k jedinému voľnému stolu, ktorý tu je.
"Toto je tvoje obľúbené jedlo?" prekvapene sa naňho pozriem. Čakala som skôr niečo iné nie vyprážaný syr s hranolkami
"Hej, podľa mňa nič lepšie neexistuje" spokojne si dá do úst jeden kúsok. Na jeho tvári sa objaví taký výraz aký som uňho ešte asi nevidela. Spokojnosť zmiešaná s radosťou a neviem čím.
"Aké je tvoje?" spýta sa ma s plnými ústami.
"neviem. Ja také nemám" hodím si do úst kus syra.
"Ako je to možné?" nechápavo sa na mňa pozrie.
"Ako nič. Proste nemám jedlo, ktoré by mi tak veľmi chutilo" myknem nad tým iba plecom a ďalej sa venujem svojej porcií. Nečakala som, že zjesť tú pomerne veľkú porciu bude pre mňa také ľahké.
"Heeej" natiahnem sa za Massonom, ktorý mi z taniera ukradol hranolku.
"Nepovedz, že ti ešte nie je dosť" hodí si ju do úst.
"Tešila som sa na ňu" smutne si prekrížim ruky na prsiach.
"ja som to spravil pre tvoje dobro" natiahne sa cez stôl ku mne a jemne ma pohladká.
"Pre moje dobro?" nechápavo sa naňho pozriem.
"Áno pre tvoje dobro. Nechcem aby si pribrala. Veď predsa je ťa už dosť" nahlas sa zasmeje.
"aaa" vypúlim naňho oči, " to nemyslíš vážne?" urazene sa postavím.
"Ale no Grace" chytí ma za ruku. Stále sa smeje.
"Daj sa vypchať" vytrhnem sa mu a odídem od neho preč. Vysvetlite mi prečo je tento človek taký odporný?
"Grace" dobehne ma.
"Baví ťa to byť taký zlý?" zazriem naňho.
"Aj hej" zasmeje sa. Nahlas si vzdychnem a vyberiem sa od neho preč. Lenže jeho ruky ma hneď zastavia a vrátia ma späť k nemu.
"Prestaň" znova naňho zazriem.
"Nebuď urazená. Veď ja som si z teba robil len srandu" stále ma pevne drží za boky.
"Hej, hej srandu" pozerám sa všade inde len nie do jeho očí lebo veľmi dobre viem, že by som hneď zmäkla.
"Naozaj. Bože nie si tučná. Veď si neskutočne pekná" nosom mi prebehne po sánke.
"Naozaj?" smutne sa pozriem do jeho očí.
"Áno naozaj. Inak by som s tebou nespal" nahlas sa zasmeje.
"Kretén" odstrčím ho od seba. Počujem ho ako ide za mnou a nahlas sa smeje. Čo je toto len za človeka. Pokračujem cestou na svoju izbu. Masson ide celý čas za mnou ale teraz už potichu reálne čakám kedy sa znova ozve s nejakou svojou blbosťou. Nahnevane zastanem pred dverami keďže on má od izby kľúče.
"Na koho tu čakáte mladá slečna?" s úškrnom na tvári zastane predo mnou.
"Na jedného debila aby mi otvoril dvere" falošne sa naňho usmejem.
"Vidím že slečna je nahnevaná. Viete čo by jej pomohlo?" spýta sa popritom ako odomyká dvere.
"Čo?" hneď ako sa to spýtam sa ocitnem prehodená cez jeho plece.
"Sprcha" nahlas sa zasmeje.
"Masson" buchnem ho do chrbta ale jeho ani nemykne. Položí ma až v kúpeľni. Pokúsim sa od neho utiecť ale on je rýchlejší. Rukami ma vráti späť na miesto kde som stála aj predtým.
"Nikam nejdeš" jemne ma pobozká na líce čím ma hneď presvedčí aby som ostala. Opatrne ma začne vyzliekať ani neviem ako a stojím pred ním len v spodnom prádle. Zastane v mojom vyzliekaní a rýchlo zo seba zhodí oblečenie. Stojíme v kúpeľni len v spodnom prádle. Pohľadom hltám jeho vypracované telo na ktorom má tetovania, ktoré sa mu neskutočne hodia.
"Toto bude asi príjemnejšia sprcha ako tá minule" spokojne zapradiem.
"Tak to ver, že bude" vyzlečie ma zo spodného prádle a následne si aj on stiahne boxerky a vyberie sa k sprche kde pustí dokonale teplú vodu, z ktorej mi hneď prejdú zimomriavky po tele. Otočím sa tvárou k nemu s tým že mu idem dať pusu ale tesne pred jeho perami zastanem a zmením smer. Hneď na to ucítim jeho ruku okolo môjho krku, ktorá mi otočí hlavu smerom k nemu. Hneď sa vrhne na moje pery na ktoré mi dá jeho typický bozk, z ktorého sa mi podlomia kolená. Jeho ruka je stále pevne obmotaná na mojom krku. Nevedela som, že on je práve takýto typ.
"Takže ty takto" zahryznem si do pery.
"Vidím že ty rovnako" uškrnie sa na mňa. Po asi polhodine vyjdeme zo sprchy v ktorej sme na moje veľké prekvapenie nerobili nič nemravné.
"He said One day you'll leave this world behind. So live a life you will remember" začnem si potichu spievať popritom ako si češem vlasy.
"My father told me when I was just a child. These are the nights that never die" z ničoho nič začne spievať aj Masson. Z čoho som neskutočne prekvapená lebo naozaj nie je až taký zlý spevák .
"My father told me" skríkneme obaja naraz. Hneď na to vybuchneme do smiechu.
"Poznáš to?"
"Kto to nepozná" prehrabne si rukami vlasy.
"To je pravda" súhlasne prikývnem. Vezmem si svoje oblečenie a vyberiem sa do spálne ak sa to dá nazvať spálňou keďže je tu len jedna posteľ a hneď vedľa chodba. Pozriem sa von oknom a zbadám, že sneží.
"Pozri" ukážem na okno. Masson sa hneď pozrie tým smerom ktorým ukazujem. V jeho očiach sa objavia iskričky.
"Mám nápad"
YOU ARE READING
pussy slayer
Teen Fiction"čo keby sme sa učili niečo iné ako matiku?" Rukou mi začne obkresľovať boky. "Máme sa venovať matike" poviem pomaly. "Matika počká" pritlačí sa ku mne ešte bližšie. "Ale ja mám frajera" poviem rýchlo. "Frajer nie je choroba" uškrnie sa na mňa svoji...
