pussy slayer

36

To, že som od rodičov odišla neznamená ešte to, že som prestala chodiť na povinné rodinné oslavy kde musíme vyzerať ako v pohode rodina, ktorá žije dokonalý rodinný život. Nechápem zmysel tohto výmyslu ale môj nápad to nebol. Pred dvoma dňami sa mi ozval otec že v sobotu bude rodinná oslava u krsnej. Zdôraznil hlavne že účasť je povinná.

"Bože veď fajn o hodinu som tam" nahlas si vzdychnem.

"Opovaz sa neprísť Grace" pohrozí mi a zruší hovor. Nahlas si vydýchnem a zavolám Massonovi. Keďže moji krsný rodičia bývajú dosť ďaleko zišiel by sa mi odvoz.

"Počúvam" ozve sa jeho hrubý hlas.

"Mohol by si ma prosím odviesť na jednu rodinnú oslavu?" Opatrne sa spýtam.

"Prečo?"

"Lebo tam musím ísť a nechce sa mi ísť busom. Masson prosím" spravím psie oči aj keď ma nevidí.

"Pod jednou podmienkou" povie rozhodne.

"Akou?" Nechápavo sa spýtam. Aké už len on môže mať podmienky.

"Budem tam môcť ísť s tebou" jemne sa nad tým usmejem. Neviem prečo ale potešilo ma to. Prečo má všetko spoločne s ním tak poteší?

"Kľudne" poviem s úsmevom od ucha k uchu

"Tak to rád počujem o chvíľu som pri tebe" povie a zruší. Rýchlo sa oblečiem a upravím predsa len nemusím vyzerať najlepšie. Oblečiem si na seba obtiahnuté šaty s dlhým rukávom. Viem, že je zima ale oni sú strašne pohodlné a ešte v nich vyzerám dobre. Okey možno nechcem vyzerať až tak zle. Vlasy si nechám výnimočne rozpustené. Hneď ako si dorobím jemné linky sa ozve klopanie na dvere. Veľmi dobre viem, že je to Masson. Vezmem si kabelku a kabát. S úsmevom na tvári mu otvorím dvere.

"Vyzeráš pekne Grace" celú si ma premeria pohľadom.

"Ďakujem. Ty tiež nevyzeráš zle" aj keď pravda je taká že vždy vyzerá extrémne sexy. Roztrhané rifle. k tomu tričko, ktoré mu neskutočne dobre ukazuje jeho svaly na tom široká bunda a conversky. Iba on si ich môže obuť len v zime. Ponúkne mi plece, ktoré s radosťou prijmem. Spoločne vyjdeme von a nasadneme rovno do jeho auta. Ako správny negetleman mi neotvorí dvere a ide rovno na miesto vodiča. Ak mám povedať pravdu ani ma to neprekvapilo. Sadnem si rýchlo do auta. Masson automaticky pustí náš playlist, ktorý sme si spoločne nedávno vytvorili. Dohodli sme sa, že ho budeme počúvať len vtedy keď pôjdeme spoločne niekam autom. Vytvoriť ho nebolo až tak ľahké. Keďže náš hudobný vkus je dosť rozlišný ale nakoniec sa našlo zopár pesničiek, ktoré nie sú až tak zlé a obaja ich dokážeme počúvať. Vždy začne ako prvá hrať Wonderful life. Jedna z tých pesničiek, ktorá nás oboch dokáže neskutočne rýchlo ukľudniť a doviesť do úplnej pohody. Neviem vďaka čomu. Či kvôli textu, hlasu speváka alebo tej dokonalo jemnej melódií ale je proste skvelá. 

"A sme tu" povie spokojne keď zastaneme pred mne veľmi známym domom. Kde som ako dieťa chodila pravidelne každý mesiac na rodinnú oslavu. Niekedy to bolo pre mňa veľmi otravné ale teraz musím povedať, že to nie je až tak zlé. Vlastne musím povedať, že ma to vždy svojím spôsobom bavilo. zadarmo si sa najedol a ešte zistil pikožky o rodine. 

"Tešíš sa?" spýtam sa ho opatrne keď vyjdeme von z auta.

"Skôr mám stres" prizná sa a ešte raz sa obzrie v okne auta. 

"Vyzeráš dobre a o nič veď nejde" povzbudím ho aj keď sa cítim úplne rovnako. Nikdy som nebola na oslave s chalanom. Okey sme len kamaráti ale to si oni isto myslieť nebudú. Veď kto by si aj. 

"Ideme?" hneď ako to povie sa otvoria dvere a v nich sa objaví môj bratranec. 

"Ahojte" prekvapene prebehne pohľadom na mňa a potom na Massona. 

"Ahoj" usmejem sa naňho a vyberiem sa smerom k nemu Masson ma hneď nasleduje. Ako prvé zablahoželám bratrancovi, ktorý mal narodeniny asi už 22. Neskutočne ako rýchlo to prešlo. A potom prichádza tá horšia časť a to je zoznámenie ho s rodinou. Môj otec ho už pozná a to je o to horšie lebo viem, že ho vôbec nemám rád. Hneď ako vojdeme do obývačky všetci stíchnu a pozrú sa naším smerom. Na maminej tvári sa objaví prekvapený a zároveň jemne znechutený výraz. 

"Ahojte. Toto je Masson môj..." 

"frajer" preruší ma a na všetkých sa automaticky usmeje. Nechápavo sa naňho pozriem 

"Ahojte" hneď nás privíta krsná a povie nám aby sme si sadli. Všimnem si, že môj otec na mňa jemne zazerá a moja mama tiež nie je práve stokrát nadšená. 

"Prečo si to povedal?" potichu sa ho spýtam.

"Nemusia vedieť pravdu" zašepká potichu. 

"Ako dlho ste spolu?" hneď sa naším smerom ozve množstvo otázok. Na ktoré sa s radosťou rozhodne odpovedať Masson.

"Nie dlho" usmeje sa. Automaticky sa začneme riešiť mi. Čo kto robí, prečo sme sa dali dokopy a potom prídu otázky na Massonovú rodinu z čoho je jemne nahnevaný a nemá chuť o tom rozprávať čo si moja matka všimne a začne sa v tom rýpať ešte viac.

"A čo tvoji rodičia?" s jej typickým úsmevom na tvári sa začne naňho pozerať.

"Je to zložité" odvrkne. Za ten čas ako sa bavíme som si všimla, že o rodine sa nerád baví a vždy sa od toho snaží odbočiť. 

"Sú alkoholici" vyblafne naňho mama. zbadám, že je čoraz viac nahnevaný. 

"Nestar sa doňho" zavrčím nahnevane. 

"Grace neučili ťa že sa nemáš starať do konverzácií druhých ľudí" zazrie na mňa. 

"Nie. Lebo moja matka bola väčšinu môjho času niekde v prdeli" usmejem sa na ňu. Všetci v miestnosti stíchnu. 

"Idem si zapáliť" ozve sa z ničoho nič Masson a vyberie sa von na dvor. Postavím sa a nasledujem ho. Hneď ako sa konečne ocitneme samí ho objímem. 

"Prepáč" ospravedlním sa mu do hrude. 

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať" jemne ma pohladká po hrudi.

"Ale mám nemala sa k tebe tak správať" rýchlo poviem.

"Nejdeme domov?" opatrne sa ma spýta. 

"Môžeme" vojdeme dnu kde už znova začala prebiehať bežná debata. Prejdeme cez nich na chodbu z kadiaľ si vezmeme bundy. 

"Počkám ťa v aute" povie potichu a zmizne. Kým sa obujem objaví sa pri mne moja mama. 

"Rozmýšľala si ty niekedy?" vyprskne na mňa. 

"A ty?" odpoviem jej na otázku otázkou. Hneď na to priletí na moje líce facka. 

"Dáš mi ešte ďalšiu?" zapozerám sa od jej očí, " aj tak to nezmeníš je to môj život nie tvoj" zavrčím na ňu. Nechcem aby nás všetci počuli. 

"Ale ja sa nemôžem pozerať ako si kazíš život. To radšej môžeš chodiť s cigáňom" 

"Teba je do toho nič. Ja si môžem chodiť s kým chcem a ty to nezmeníš takže sa môžeš dať vypchať" povie nahnevane a výjdem von. 

"Veď počkaj uvidíme kto bude mať pravdu" zakričí za mnou ale ja ju už ignorujem sadnem si do auta a počkám kým Masson odíde preč z tohto miesta. Onedlho zastane pred mojím bytom. 

"Ideš dnu?" opatrne sa ho spýtam. 

"Nie" odvrkne rýchlo. 

"Naozaj?"

"Naozaj. Maj sa Grace" ani sa na mňa nepozrie. Vystúpim z auta a ostanem stáť na chodníku. Za celý ten čas sa na mňa ani nepozrie iba zmizne preč. Jediné čo vidím sú jeho svetlá auta, ktoré miznú za rohom ulice rovnako ako mizne moja dobrá nálada.