Posledné mesiace moje dni vyzerali tak, že som len chodila do práce a domov. Hlavný dôvod bol, že som mala veľa práce a po skoro deviatich hodinách sedenia vo svojej ambulancií a počúvania problémov druhých ľudí, mi sila na zábavu nejak extrémne neostala. A druhý možno tiež dosť veľký problém bol to, že Kevin nemá rád párty, bary a celkovo celú zábavu spojenú s alkoholom. Ak mám povedať pravdu na začiatku mi to trošku vyhovovalo ale po tých rokoch mi to už začína aj prekážať. Možno aj preto lebo jemu vadí aj keď niekto iný pije alkohol. A z toho vyplýva, že pohárik vínka u nás neexistuje ani keby som ho ani neviem ako veľmi potrebovala.
"Nevieš kde mám kravatu?" zakričí na mňa zo spálne.
"Na čo ti je kravata?" nechápavo sa ho spýtam.
"Chcem vyzerať dobre" zavrčí mierne nahnevane.
"Ideme na oslavu do baru nie na nejakú slušnú večeru" poviem pomedzi to ako si robím jemné linky. Kevinov kamaráta nás pozval na jednu menšiu oslavu jeho narodenín do baru. Nikdy som sa tak veľmi netešila, že pôjdem do baru ako teraz.
"A to kvôli tomu nemôžem vyzerať ako inteligentný človek?" nechápavo vojde do kúpeľne.
"To som nepovedala ale budeš tam s kravatou vyzerať divne" dorobím si linku a pozriem sa naňho. Celú si ma premeria pohľadom.
"To ideš v tomto?" prekvapene sa na mňa pozrie.
"Hej čo je na tom?" nechápavo sa ho spýtam. Mám na sebe červené obtiahnuté šaty s véčkovým výstrihom na chrbte. Hneď ako som ich uvidela som si ich musela kúpiť. Vyzerajú proste skvelo.
"Viac odhaľujú ako zakrývajú" zhodnotí opatrne.
"A?" zazriem naňho a jemne nahnevane okolo neho prejdem. Neviem prečo si myslí, že by som sa mala obliekať ako mníška. Som ešte mladá tak prečo by som nemohla so seba ešte niečo ukázať. Zase hádam, až tak zle nevypadám
"Mohla si sa obliecť viac kultivovane" povie. Počujem ako kráča za mnou.
"Ja aspoň nevyzerám tak, že by som si pomýlil akciu" vyprsknem naňho a nahnevane sa vyberiem dolu po schodoch. Kevin ide celý čas v tichosti za mnou. Nepovie, už ani jedno jediné slovo za čo som možno trošku aj rada. Ani nie za päť minút už vchádzame do baru kde je pomerne dosť ľudí. Hneď zbadám Emily, ktorá sa s úsmevom rozbehne ku mne.
"Ahoj vyzeráš úžasne" rýchlo sa mi hodí okolo krku a silno ma objíme.
"Ďakujem ty tiež" s úsmevom na tvári ju objímem. Aspoň niekto ocenil moje novo kúpené šaty za ktoré som vyhodila nemalé peniaze.
"Trošku meškáte" chytí ma za ruku a začne ma ťahať ku Kevinovim kamarátom.
"Hľadal kravatu" myknem hlavou smerom ku Kevinovi.
"Kravatu?" nechápavo sa na mňa pozrie.
"Ja to tiež nechápem" zhodnotím s úsmevom na tvári. Všetci traja sa pripojíme k už rozbehnutej skupine. Rýchlo pogratulujeme jeho kamarátovi a potom sa už len bavíme o živote. Ako inak začnú rozoberať svoju prácu, ktorá mňa už veľmi nezaujíma keďže o nej počúvam každý deň.
"Idem si po drink" oznámim im.
"Drink?" prekvapene sa na mňa pozrie Kevin.
"Veď oslavujeme hádam nebudem na sucho" opatrne sa naňho usmejem.
"Má pravdu" súhlasne prikývne jeho jeden kamarát, ktorého meno som úplne zabudla.
"Tak vidíš. Ospravedlňte ma" s úsmevom sa vyberiem smerom k baru. Ak mám povedať pravdu som celkom rada, že som aspoň chvíľu sama. Objednám si vodku s džúsom a sadnem si na barovú stoličku. Aj tak do päť minút zabudnú že som tam bola aj ja.
"Vyzeráš úžasne princezná" z ničoho nič mi niekto zašepká do ucha. Veľmi dobre viem kto to je.
"Ďakujem" s úsmevom na tvári sa otočím a pozriem sa rovno do jeho čiernych očí.
"Čo ty tu?" celú si ma premeria pohľadom.
"Kevinov kamarát má narodeniny" rýchlo mu vysvetlím.
"kto je Kevin?" nechápavo sa na mňa pozrie.
"Môj priateľ" s kľudom mu pozerám rovno do očí.
"Takže minulosť sa opakuje" zhodnotí s úškrnom na tvári, ktorý ma vždy keď myslí na niečo neslušné.
"už to tak vyzerá" usmejem sa naňho.
"Nejdeš na chvíľu vonku? trošku pokecať" sebavedomo sa ma spýta.
"Jasne" zídem z barovej stoličky a vyberiem sa k dverám. Celý čas mi ide tesne za chrbtom. Keď vyjdem von cez dvere prvé čo ucítim je pomerne chladný vzduch, ktorý ma celú oveje. Ak mám povedať pravdu je tu lepšie ako dnuka v tých sto stupňoch. Namierim si to rovno k lavičke. Sadnem si na jej operadlo a počkám kým si aj Masson sadne tesne vedľa mňa.
"To sú nové šaty?" spýta sa ma hneď ako si sadne.
"Hej" prikývnem a odpijem si so svojho drinku, ktorý som si zobrala so sebou.
"Sú veľmi pekné. Vyzeráš pekne Grace" celý čas sa na mňa usmieva.
"Aj ty" pochválim ho
"Ako si sa mala?"
"Vieš čo dobre. Celý týždeň som chodila do práce a domov" v skratke mu poviem celý môj týždeň. "čo ty?"
"Tiež. Celý týždeň v práci" odpije si z pohára v ktorom ma určite nejaký alkohol.
"Musím povedať že je to veľmi dobre" ukážem mu svoj pohár.
"Čo v ňom máš?"
"Vodku s džúsom"
"To je také skvelé?" spýta sa ma so smiechom.
"Hej keď som skoro dva roky nemala alkohol" poviem a spokojne si odpijem
"To prečo tak dlho?" prekvapene sa na mňa pozrie.
"Lebo Kevin nemá rád alkohol takže nemôžme doma piť" rýchlo mu vysvetlím ako to u nás je aby pochopil s kým žíjem .
"Tak to ti nezávidím. Musí to byť poriadny kokot" iba nad ním pokrúti hlavou.
"Bože neuveríš čo som mala cez týiždeň"
"Čo?" nedočkavo sa na mňa pozerá.
"Také skvelé plnené donutty. Reálne to bol orgazmus v ústach" poviem zasnene. Keď si na nich spomeniem hneď cítim ich skvelú sladkú chuť na jazyku.
"Ježiiiš to by som si dal. Ja som mal zase taký skvelý burger že koniec" začne mi opisovať aký skvelý bol. S úsmevom ho sledujem ako zasnene o ňom hovorí. Vždy sa mi páčilo ako hovoril o veciach, ktoré má rád alebo ho potešili.
"Ja by som chcela niekedy ochutnať burger v Amerike. Vieš tam musia mať dobré keďže väčšinou len to jedia"
"To je pravda" súhlasne prikývne.
"Len si to predstav aké by to bolo" poviem zasnene.
"A ešte na tej hojdacej siete v našom dome pri pláži" prekvapene sa naňho pozriem. On na ten dom nezabudol.
"To by bolo niečo " súhlasne prikývnem.
"Ideš so mnou do Ameriky princezná?"
YOU ARE READING
pussy slayer
Teen Fiction"čo keby sme sa učili niečo iné ako matiku?" Rukou mi začne obkresľovať boky. "Máme sa venovať matike" poviem pomaly. "Matika počká" pritlačí sa ku mne ešte bližšie. "Ale ja mám frajera" poviem rýchlo. "Frajer nie je choroba" uškrnie sa na mňa svoji...