pussy slayer

1

Tak ako každý rok sa chystá najväčší futbalový zápas medzi dvomi školami , ktoré sa neznášajú. A ja ako správna frajerka najlepšieho futbalistu v tíme tam nesmiem chýbať.

"Grace. Sľúb mi, že tam prídeš" pozrie sa na mňa so psími očami Leo.

"Musím sa učiť" natiahnem sa do skrinky pre veci.

"Učenie počká" otočí si na tvárou k sebe.

"Chcem zmaturovať, takže neviem či počká" pozriem sa rovno do jeho modrých očí.

"Učíš sa od vtedy ako začal školský rok. Myslím si, že jeden deň keď vynecháš ti nejak neuškodí" rukou si prehrabne svoje blonďavé vlasy, ktoré má nakrátko ostrihané. Nikdy som tomuto nerozumela, že načo si po nich bezdôvodne prejde. Aj tak s nimi nič nespraví.

"Fajn. Prídem" súhlasím nakoniec aj keď futbal nie je práve môj najobľúbenejší šport a nikdy ma nebavilo ho sledovať. Ale tak čo nespravím pre svojho frajera.

"Ďakujem láska" dá mi rýchlu pusu na líce.

"Nemáš zač" jemne sa naňho usmejem a vytiahnem si zo skrinky zvyšok učebníc.

"Čo teraz máš?" Rýchlo sa ma spýta.

"Matiku"

"Nezávidím" zatiahne.

"Prečo?" Nechápavo sa naňho pozriem. Matika patrí medzi moje obľúbené predmety.

"Lebo, koho už len baví matika" prekvapene sa naňho pozriem. Myslela som si , že vie že ma baví.

"Možno mňa" odvrknem a vyberiem sa smerom na hodinu.

"Veď ja viem" rýchlo sa rozbehne za mnou.

"Nevyzerá to tak" odbijem ho s pokračujem v ceste do učebne.

"Bože láska" zatiahne smutne a otočí si ma k sebe.

"Čo?" Nechápavo sa naňho pozriem.

"Veď vieš veľmi dobre, že ja som to vedela. Ja som si robil len srandu" usmeje sa na mňa.

"Fajn. Ale aj tak musím ísť nechcem meškať" otočím sa na odchod.

"Čakaj" zakričí za mnou. Otočím sa jeho smerom.

"Pusa?" Urazene sa na mňa pozrie.

"Naozaj" dám mu rýchlu pusu a idem preč. Naozaj nechcem kvôli nemu zmeškať hodinu. Spokojne prídem do triedy a sadnem si do tretej lavici. Matiku mám rada ale nie až natoľko aby som sedela v prvej ako ostatný bifľoši. Učiteľ príde presne načas ako vždy. Hodinu začne rovno vysvetľovaním učiva. To mám na ňom rada, zbytočné nehovorí sprostosti ako ostatní ale ide rovno na vec. V strede hodiny nás vyruší pozdny príchod jedného chalana.

"Masson Madox, znova meškate" ani sa neotočí jeho smerom a už vie že je to on. Podľa mňa to vie každý. Je najznámejší s tým, že pravidelné chodí pozde na hodiny.

"Dobrý" odvrkne a vyberie sa smerom do poslednej lavice. Všetci už veľmi dobre vedia , že to je jeho lavica a nikto iný si tam nemôže sadnúť.

"Kde ste boli?" Zameria jeho pozornosť konečne naňho.

"Zaspal som" odpovie to čo vždy. Aj keď všetci veľmi dobre vedia , že sa zase venoval nejakej babe ako každé ráno. Všetci veľmi dobre vedia , že čo je on zač. Každý chalan sa bojí o svoju frajerku aby mu ju Masson Madox neprebral. Prečo? Lebo to bola jeho najväčšia zábava počas celej strednej. Chalan sa narodil s darom, že všetky baby z neho idú do kolien.

"Zase?" Neveriaci sa naňho pozriem učiteľ.

"Čo je na tom také nezvyčajné?" Nechápavo sa spyta.

"Možno to , že hovoríte vždy tu istú výhovorku" zhodnotí učiteľ, ktorý je veľmi dobre zvyknutý na jeho pozdne príchody.

"Naozaj?" Prekvapene a jemne sarkasticky sa ho spýta Masson.

"Prestane si robiť z toho srandu. Skôr by ste mali začať riešiť svoje známky. Lebo takýmto tempom nezmaturujete" začne už vážne.

"Tak sa tu uvidíme aj budúci rok" usmeje sa naňho so svojím typickým úškrnom na ktorom veľmi dobre vidno , že nie je pravý.

"Potom naozaj netúžim. Takže Grace" pozrie sa na mňa. Nechápavo naňho zameriam pozornosť. Prečo ma do toho zaťahujú?

"Áno?" Opatrne sa spýtam.

"Budeš túto Massona doučovať. Ak nezmaturuje zhorším aj tebe známku" povie rozhodne.

"Ale to nemôžete" začnem sa rýchlo obhajovať. Naozaj nechcem kvôli tomu debilovi mať horšiu známku.

"Ale môžem " usmeje sa na mňa, "takže vám držím palce" prebehne pohľadom ešte na Massona a ďalej sa nám už nevenuje. Celú hodinu vo mne vrie hnev. Akože mohol mi toto spraviť? Hneď ako skončí hodina sa vyberiem sa Massonom, ktorý ide rovnou čiarou von zo školy.

"Masson" zakričím za ním ale on ma úspešne ignoruje. Až keď sa ocitneme na školskom dvore sa na mňa pozrie.

"Áno?" Uškrnie sa na mňa.

"Kedy máš čas na to doučovanie?" Celú situáciu som zhodnotila tak, že jediná možnosť ako s tohoto úspešne vyjsť je ho to naozaj doucit.

"Nikdy" odvrkne.

"Akože nikdy?" Nechápavo sa naňho pozriem.

"Priprav sa na horšiu známku" vloží si medzi zuby cigaretu.

"Tak to nie" nesúhlasím s ním.

"Hádam môže mať princezná horšiu známku" vytiahne si z vrecka zapaľovač a rýchlo si ju zapáli.

"Nie nemôžem" stojím si za svojim štyri roky som tvrdo študovala. A nejaký debil mi to nezničí.

"Tak sa s tým budeš musieť zmieriť" potiahne si s cigarety a dym vyfukne tesne vedľa mňa

"Naozaj Masson. Prosím"

"Fajn" vzdychne si.

"Tak kedy?" Usmejem sa naňho, keďže som veľmi šťastná , že som ho presvedčila.

"V piatok večer" znova si potiahne s cigarety.

"Okey" prikývnem.

"Fajn. Tak ta budem čakať u mňa" ukončí debatu. Posledný krát si potiahne a odhodí zvyšný kúsok cigarety na zem. Rukami si prehrabne vlasy, ktoré mu medzičasom spadli do očí.

"Fajn" otočím sa a nasmerujem si to späť do školy. Na čo som sa to ja len dala?

"Kde si bola?" Nechápavo sa ma spýta Leo ktorý ani neviem ako sa pri mne ocitol

"Bola som za Massonom" poviem akoby nič.

"Madoxom?" Prekvapene sa na mňa pozrie.

"Hej" prikývnem.

"Načo" ďalej sa vypytuje.

"Budem ho doučovať" poviem rýchlo. Leo sa chystá niečo povedať ale v tom sa pri nás objaví Masson.

"Počkaj " postaví sa rovno predomna a pozrie sa na mňa svojimi čiernymi očami.

"Áno?" Zapozeram sa do jeho očí.

"Tu máš moje číslo princezná. Aby si vedela potom zavolať" podá mi do ruky papierik na ktorom je jeho číslo.

"Ďakujem" usmejem sa naňho a vložím si ho do vrecka. Uškrnie sa na mňa a spokojne odíde preč. Celý čas ako odchádza sledujem jeho pevný , vypracovaný chrbát. prečo mám taký pocit že toto nedopadne dobre?