pussy slayer

3

Snažím sa nájsť všetky potrebné veci na doučovanie. Keďže o hodinu by som mala byť u Massona. Nechápavo behám po byte a snažím sa nájsť posratú matematiku. Od vtedy ako bývam sama mám taký pocit , že mám všade asi sto krát väčší neporiadok ako keď som bývala s rodičmi. Ale tak čo už veľmi nemám na výber, keďže moja dokonalá mama sa ma rozhodla vyhodiť z domu. Kvôli čomu? Úprimne ani neviem ale nejak ma to nestve aj tak bývať sama je oveľa lepšie ako s niekým kto má 24/7 nejaký problém s tým čo si ako spravil. Počas hľadania ma vyruší hlasné zvonenie mobilu. Rýchlo sa rozbehnem do obývačky kde nájdem na gauči spokojne ležať svoj mobil.

"Áno?" Priložím si ho k uchu a čakám kto volá, keďže som sa zabudla pozrieť na meno.

"Ahoj ,ideš dnes na tú párty?" Nedočkavo sa ma spýta Lisa.

"Nie" rýchlo odvrknem.

"Bože veď je piatok večer, poď sa zabaviť" začne má prehovárať.

"Idem doučovať ak si zabudla" rýchlo jej pripomeniem aj keď som jej to vravela ešte včera v škole.

"Jhaaj noazaj. Tak fajn nesprav blbosť" zopakuje mi asi milionsty krát. Všetci mi hovoria aby som nespravila blbosť akože úprimne nechápem čoho sa všetci až tak boja.

"Hej, hej" prikývnem a zruším ju keďže naozaj nemám čas riešiť znova to iste. Po hodinovom hľadaní konečne nájdem tu posratú učebnicu ako inak bola hodená pod posteľou keďže moje včerajšie učenie nedopadlo podľa predstáv. Zoberiem si všetky potrebné veci a vyberiem sa na adresu , ktorú mi včera večer poslal Masson. Na moje šťastie ma autobus vyhodí o dve ulice ďalej od jeho bytu. Nečakala som , že bude bývať práve v tejto štvrti. Keďže z tadiaľto nikoho nepoznám a je to dosť od ruky od školy aj celkovo mesta. Ale to nie je môj problém. Vyberiem sa na najvyššie poschodie a sebavedomo zazvoním na zvonček pri dverách

"Presná ako hodinky" otvorí mi s úsmevom na tvári dvere.

"Mám aj iné veci na práci" uškrniem sa aj ja naňho a vojdem cez neho dnu.

"Jasne kľudne vojdi" povie pomedzi to ako okolo neho prechádzam. Nevnímam ho a začnem si obzerať byť v ktorom slávny Masson Madox býva a akože nemám slov. Je to tu fakt pekne, všetko zladené do čiernej a nabutok drevený. Presne nejak takto si predstavujem byt chalana.

"Čo si také prekvapená?" Nechápavo sa ma spýta.

"Nie som prekvapená" zaklamem mu.

"Hej jasne, to vieš komu hovor" uškrnie sa na mňa a prejde okolo mňa.

"Môžme sa venovať tomu kvôli čomu som sem prišla?" Rozhodnem sa zmeniť tému aby sme ďalej neriešili len mňa.

"Kľudne" odvrkne a zvalí sa na gauč.

"Fajn" prejdem okolo neho a sadnem si do kresla najďalej od neho.

"To ma chceš učiť z takej diaľky?" Nechápavo sa na mňa pozrie. Hneď si uvedomím že ma pravdu tak si sadnem na gauč na ktorom sedí aj on. Vyberiem si všetky potrebné zošity.

"Takže začneme s funkciami" poviem opatrne a otvorím knihu rovno tam kde sú funkcie.

"No super" vzdychne si a začne má celú premeriavať pohľadom.

"Vieš o tom niečo?" Opatrne sa ho spýtam.

"Jasne" vidím na ňom že mi klame a celý čas má prepaľuje pohľadom z ktorého mi naskakujú zimomriavky.

"Tak mi o tom niečo povedz" rozhodne sa pozriem do jeho čiernych očí. Upriamy na mňa celú svoju pozornosť a ja sa snažím upriamiť svoju, čo pri ňom nie je také ľahké.

"A čo by si chcela počuť" natiahne sa ku mne ešte bližšie. Pomaly sa mi začne zrýchľovať dych. Myslí Grace mysli. Si tu kvôli doučovaniu.

"Napríklad čo to je" rýchlo sa postavím aby som mala priestor, ktorý mi on výrazne narušuje a na mňa to ani trošku nemá dobrý vplyv.

"Naozaj to chceš riešiť?" Nechápavo sa postaví hneď oproti mňa.

"Čo myslíš?"

"Matiku a tieto kokotiny" ukáže na guwc na ktorom sú pohádzané učebnice.

"Kvôli tomu som sem prišla" celý čas sa mu pozerám rovno do očí.

"Veľmi dobre viem ja aj ty že kvôli tomu si sem neprišla" pomaly sa približuje ku mne.

"Tak vieš asi zle. Lebo ja som si na sto percent istá že som prišla kvôli matike" poviem potichu. Kde sa mi akože stratil môj hlas?

"Čo keby sme sa nevenovali matike?" Lysiacky sa na mňa usmeje.

"Som tu kvôli tomu"

"My môžme zmeniť dôvod kvôli čomu si tu" delí nás len malý kúsok priestoru.

"Nie Masson. Ideme sa učiť" ukončím toto naťahovanie a prejdem okolo neho ku gauču.

"Ale no tak princezná" ani neviem ako a znova sa ocitne oproti mňa. Rukou ma pevne chytí za bok.

"Masson" zatiahnem aj keď v kútiku duše mi vôbec nie je zle. Lenže on ma nenechá romzyslat a automaticky sa prisaje na moje pery. Na chvíľu sa bozku podvolím, lenže hneď si spomeniem na Lea a odtiahnem sa.

"Už idem" poviem rýchlo. Zoberiem si všetky veci čo tam mám a vyberiem sa k dverám.

"Nie veď ostaň" začne má prehovárať.

"Nie, mám frajera" poviem rozhodne a otvorím dokorán dvere.

"Po chvíli by si si na to aj tak nespomenula" zakričí za mnou ale ja sa mu už nevenujem. Vnímam iba schody pred sebou. Plne si uvedomujem, že toto nebol práve najlepší nápad.