pussy slayer

43

"Naozaj to robíme?" s úsmevom na tvári sa ho spýtam. 

"Vyzerá to tak" spokojne zhodnotí popritom ako sa oprie o operadlo v kresle. 

"Ja asi umriem" celý čas sa usmievam ako blázon. Nikdy som nečakala, že sa mi tento sen splní a práve sa to deje. Letím priamou čiarou do Los Angles kde začnem svoj dá sa povedať ďalší nový deň. S výberom mesta sme vôbec nemali problém keďže sme vedeli, že to určite bude California takže Los Angles bola taká rana na istotu. 

"Neviem či práve teraz by to bol najlepší nápad" zhodnotí so smiechom. 

"Máš pravdu. Nie je to asi najlepší nápad" súhlasne prikyvujem. 

"Inak čo si povedala Kevinovi?" upriami na mňa celú svoju pozornosť a so záujmom čaká čo poviem. 

"Noooo" zatiahnem. 

"Hovor Grace" rozkáže mi. 

"Ja som mu nič nepovedala" rýchlo vychrlím.

"Akože nič?" nechápavo sa ma spýta. 

"No nič. Ja som len odišla a nechala mi list" jemne sa naňho usmejem.

"Nič viac? To prečo?" ďalej sa ma nechápavo vypytuje. 

"Nemala som na to srdce. Mne ho bolo ľúto. Veď vieš aká som" poviem rýchlo na jeden dych ale je to pravda. Nemala som srdce mu to povedať lebo ho veľmi dobre poznám a viem, že by to nezobral dobre. On je veľmi citlivý. 

"A mňa si vedela poslať do piče" urazene sa na mňa pozrie. 

"Ale to bolo niečo iné" obránim sa. 

"Ako iné? Mňa ti nebolo ľúto?" veľmi dobre viem, že som mu to asi nemala hovoriť.

"Nie nebolo. Lebo si sa správal ako kokot" poviem rozhodne. 

"Pekne" nahlas si vzdychne a otočí si tvár smerom do uličky lietadla. Zvyšok cesty na mňa ani neprehovorí. Naozaj chceme my dvaja spolu žiť? 

Cesta prejde neskutočne rýchlo. Polovicu času strávim pozeraním filmov alebo sledovaním Massona ako spí. Reálne tento chalan dokáže byť sexy aj pritom. Hneď ako zastaneme na letisku sa pokúsim naviazať našu konverzáciu. Hlavne kvôli tomu, že neznesiem keď sme ticho. 

"Hneváš sa?" opatrne sa ho spýtam keď vystupujeme z lietadla. 

"Na teba sa nedokážem hnevať princezná" jemne sa na mňa usmeje a povzbudivo ma pohladká po ruke. Vezmeme si kufre a vyberieme sa na parkovisko kde by nás už mal čakať taxík, ktorý by nás mal zaviezť na náš pozemok. Viem vyznie to vtipne a hlavne nečakane ale reálne mi máme pozemkov v LA. Ak mám povedať pravdu v živote som niečo takéto nečakala. 

"Strašne som zvedavá čo si vybral" s úsmevom na tvári sledujem mesto, ktoré je za oknami auta. To že tú je nádherne nemusím ani hovoriť. Ak mám povedať pravdu cítim sa ako vo sne. 

"Podľa mňa sa ti to bude páčiť" usmeje sa na mňa. Som si istá, že sa mi to bude páčiť, keďže máme dosť podobný vkus. Po asi dvadsiatich minútach sa konečne ocitneme na našom pozemku s výhľadom na more. 

"Čo hovoríš?" sleduje ma pohľadom a nedočkavo čaká čo poviem. 

"Je to úžasne" poviem zasnene. Keď si tu predstavím ten dom automaticky mi prejdú po tele zimoriavky. Krajší pozemok reálne nemohol vybrať. Je pomerne dosť veľký s úžasným výhľadom na more. Neskutočne sa teším keď budem ležať na hojdacej sieti, čítať nejakú skevlú knihu a kochať sa výhľadom na more. Presne ako z rozprávky. 

"Naozaj sa ti páči?" znova sa ma opýta. 

"Milujem ho" upriamim svoju pozornosť na neho a s úsmevom od ucha k uchu ho sledujem. Usmieva sa rovnako ako ja. 

"To ma teší" rukou mi zapraví pramienok vlasov za ucho.

"Plán už máš?" šťastne sa ho spýtam.

"Jasne. Večer ti ho ukážem. Bude nám to robiť jedna firma takže zajtra pôjdeme vyberať veci doňho. Podlahu a tak" rýchlo mi začne vysvetľovať. 

"A kde budeme bývať?" 

"V takom jednom byte" 

"Nemôžme dneska tu" hlavou ukážem na náš pozemok.

"Tu?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

"hej. Spravíme si takú stanovačku bez stanu" opatrne mu navrhnem. 

"to znie skvele" súhlasí so mnou. 

"Takže ostávame tu?" s úsmevom sa na mňa pozrie. 

"Áno" súhlasne prikývnem.  Masson sa otočí ku taxikárovi a zaplatí mu za cestu sem. Z kufra vyberie naše kufre.

"Si pripravená prvýkrát skočiť na náš pozemok?" zastaneme tesne pred začiatkom nášho pozemku a naše pohľady sa upriamujú priamo do našich očí. 

"Som" prikývnem. Chytí ma za ruku a spoločne prvýkrát skočíme na náš pozemok kde pravdepodobne budeme bývať dosť veľkú časť nášho života. 

"Aký to je pocit stáť na tvojom vlastnom pozemku?" pozriem sa rovno do jeho očí.

"Skvelý. Počkaj mojom?" nechápavo sa na mňa pozrie "na našom nie?" 

"Prepáč na našom pozemku?" opravím sa. 

"Úžasné ako vo sne" znova sa na jeho tvári objaví jeho typický úsmev, ktorý iba on dokáže mať taký.  Vytiahnem si z vrecka mobil a skontrolujem zmeškané hovori ako som čakala volal mi Kevin. 

"Idem zavolať Kevinovi a vysvetliť mu to" poviem Massonovi a vyberiem sa kúsok ďalej od neho. Rýchlo vytočím jeho číslo a čakám kým zdvihne ako vždy nečakám dlho.

"Grace to nemôžeš myslieť vážne?" hneď na mňa vyprskne.

"prepáč ale takto to bude lepšie" rýchlo sa mu ospravedlním. Naozaj ho nechcem nejak zlomiť alebo zraniť.

"Nebude" ako inak so mnou nesúhlasí.

"My dvaja žijeme úplne iné životy. Nesedelo nám to" 

"Veď sme spolu boli už dlho" hneď to začne obraňovať aj keď aj on veľmi dobre viem, že to medzi nami nefungovalo tak ako malo. 

"Lebo som sa ti prispôsobovala" zúfalo sa ozvem.

"Takže mi chceš povedať že s ním ti bude lepšie?" nechápavo sa ma spýta. 

"Áno" odpoviem pokojne sto percentne si istá svojou odpoveďou. 

"Veľmi dobre vieš že sa mýlíš"

"Prepáč" rozhodnem sa hovor zrušiť. 

"Budeš to ľutovať on ťa zničí tak ako aj predtým" ešte rýchlo zakričí ale ja ho zruším. Vymažem si jeho číslo a vyhodím ho úplne so svojej minulosti. Na tvár nasadím svoj úsmev nič mi teraz už neskazí náladu. S úsmevom na tvári sa vyberiem za Massonom, ktorý stojí na konci nášho pozemku a sleduje výhľad na more. Zastanem tesne vedľa neho. 

"Predstav si, že s takýmto výhľadom sa budeme budiť každý deň" zašepká potichu. 

"Bude to skvelé" z hlboka sa nadýchnem. Do nosa mi udrie vôňa mora. 

"Všetko toto bude skvelé" zhodnotí s úsmevom. Naše pohľady sa znova stretnú. Celého si ho premeriam. Naozaj som spravila toto bláznivé rozhodnutie? Vyzerá to tak, že hej. Vitaj ďalší nový život v meste zaliatom slnkom a dokonalým chalanom, ktorý ani nie je môj chalan.