pussy slayer

6

Pevne sa chytím jeho ruky a za jeho pomoci preleziem cez okno na malú striešku z ktorej spoločne skončíme dole. Keďže z nej na zem to nie je nejaká veľká výška

"Vidíš nebolo to také ťažké" žmurkne na mňa.

"Ale ani ľahké" stojím si za svojim aj keď on ma pravdu.

"Čo by si si dala na jedenie princezná?" Usmeje sa na mňa keď sa vyberieme dolu ulicou rovno do centra mesta

"Neviem"

"Že ma to neprekvapuje" zatiahne.

"Ako to teraz myslíš?" Nechápavo sa naňho pozriem

"Že som si mohol myslieť že nebudeš vedieť. Presne typická žena"

"S tým vôbec nesúhlasím" pokrútim hlavou.

"Ty nevieš zniesť keď ma niekto pravdu?" Pozerá sa mi rovno do očí.

"Viem, ale len keď ju človek má" povie pokojne

"Ja ju mám vždy" uškrnie sa na mňa.

"O tom pochybujem" pokračujem v ceste dole.

"Nemala by si" povie a rýchlo ma dobehne

"Ja viem čo by som mala a čo nemala"

"Ejhaaa princezná niečo aj vie" uškŕňa sa na mňa a mne pomaly začne stúpať adrenalín.

"Ja viem veľa veci" poviem pyšne.

"Hlavne že nevieš čo chceš jesť" takže jemu ide o toto. Naozaj chce len počuť kde chcem ísť jesť a hneď bude spoko?

"Fajn. Tak ideme do KFC. Spokojný?" Zastanem a pozriem sa mu do očí.

"Ako nikdy predtým" usmeje sa a vyberie sa preč. Jemne nad ním pokrútim hlavou a pomaly idem za ním. Cesta do KFC je naozaj krátka a na naše šťastie v túto hodinu tu skoro nikto nie je, keďže je skoro jedenásť hodín večer. Naozaj nikto takto pozde neje? Masson mi bez opýtania objedná burger a hranolky. 

"A čo ak mi to nechutí?" spýtam sa ho hneď keď odídeme od pultu.

"Tak to zjem ja" povie rýchlo. 

"Bežne ješ o jedenástej večer?" spýtam sa ho keď sa posadíme k malému stolíku. 

"Toto je ešte veľmi skorá hodina" usmeje sa na mňa a pohľadom prebehne po miestnosti. Okrem nás a jedného páriku tu nikto nie je.

"No ako povieš" vzdychnem si na moje šťastie za ozvem pán za pultom, že naša objednávka je už hotová. Masson sa rýchlo postaví a vyberie sa pre jedlo. Celú cestu sledujem jeho vypracovaný chrbát. Ako dobre musí vyzerať jeho telo bez trička? predstavím si ako si pomaly vyzlieka tričko a ja mu rukami prechádzam po pevnej vypracovanej hrudi. Z rozmýšľania ma vytrhne Masson, ktorý položí rovno predo mňa objednávku. 

"Nech sa páči" povie rýchlo a už sa pustí do odbaľovania jedla. Vezmem si pred seba balík a pustím sa do jedenia tiež.

"Takže Grace, prečo tvoj frajer nebol oblečený za Jokera?" nečakala som, že začne rozoberať práve túto tému. 

"Zabudol na to, že ideme oblečený za tú dvojicu" celý čas sa pozerám na burger. Lebo mi je z toho naozaj nanič. Celá škola si myslí, že sme najlepší a najkrajší pár a v poslednej dobe to tak vôbec nie je. Nedá sa ani spočítať koľko báb hovorí aké mám šťastie, že som získala srdce najlepšieho futbalistu na škole. Ale pravda je taká, že okrem futbalu ho nezaujíma nič. 

"Ako mohol zabudnúť?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

"To sa spýtaj jeho" odhryznem si z burgru a môj žalúdok šťasten zaplesá. 

"Je to trtko"  povie rozhodne. Prekvapene sa naňho pozriem. Masson si to hneď všimne.

"no čo je to pravda" obráni sa. 

"Možno trošku" poviem so smiechom. 

"Neverím, že toto povie správna frajerka na svojho frajera" uškrnie sa na mňa. 

"Možno nie som správna" zapozerám sa rovno do jeho oči. Uprene na mňa pozerá. Po chrbte mi jemne prejdú zimomriavky. Medzi nami cítiť neuveriteľnú energiu. 

"Tak to má byť" prelomí ticho a pokračuje v jedení. Zvyšok jedenia nepovieme ani slovo. Ale ticho medzi je príjemne. Nie to ten nepríjemný moment ticha pri ktorom máte chuť niečo povedať. Je to ticho pri ktorom nikto nič nehovorí ale obaja to chápu. Keď dojeme vyberieme sa preč stále len nižšie ulicou. 

"nechceš zmrzlinu?" iba sa spýta a hneď sa vyberie dve kúpiť. Prekvapene sa naňho pozerám. Veď som nestihla ani nič povedať. O chvíľu sa vráti s dvomi čokoládovými zmrzlinami. 

"Pri tebe priberiem aspoň 10 kilo" poviem so smiechom, keď si od neho vezmem zmrzlinu. Ako mohol vedieť, že toto je moja obľúbená príchuť?

"Nevadí, aj tak budeš rovnako sexy" povie rozhodne. Z tónu akým to povedal mi znova prejdú po tele zimomriavky. Prečo moje telo naňho až takto reaguje? Vyberiem sa smerom k môjmu bytu keďže sa už dlhšie nedokážem pozerať do jeho očí. 

"Kde bývaš Grace?" strašne sa mi páči ako vždy na konči otázky povie moje meno. Ako keby sa o nikoho v tom momente nezaujímal a vnímal len mňa.

"O pár ulíc nižšie" ukážem smerom k môjmu bytu. 

"Môžem ťa odprevadiť?" 

"Kľudne" usmejem sa naňho. Pomaly odjedám zo zmrzliny a jedným okom sledujem Massona ako opatrne kráča vedľa mňa a ako sa mu pri každom vložení malej lyžičky od zmrzliny napne jeho výrazná sánka.

"A sme tu" poviem rozhodne keď sa ocitneme pred mojím bytom. 

"Pekný" povie a pozrie sa hore do okien, ktoré sú väčšinou tmavé keďiže všetci už o takomto čase spia. 

"Ďakujem" otočím sa smerom k dverám. 

"Mám ťa odprevadiť až k dverám?" ozve sa tesne za mnou. 

"Ako chceš" zašepkám potichu a vyberiem sa vpred. Nemusím sa ani otočiť lebo počujem jeho kroky ako ma nasledujú. Vyberiem sa po schodoch keďže výťahy nemám veľmi v láske a ku tom môj byt je len na druhom poschodí, takže by to bolo aj tak zbytočné. Cítim ako mi za mojím chrbtom ide Masson jeho pohľad cítim na chrbte. Znova mi po tele prejdú tie odporné zimoriavky. Kurva už prestaňťe! zahreším si v hlave. Zastanem až pred svojimi dverami a až vtedy sa otočím a pozriem sa na Massona. 

"Prídeš zajtra ku mne?" opatrne sa ma spýta. 

"Kvôli čomu?" 

"Doučovaniu" 

"Fajn" prikývnem. Ani si neuvedomím čo poviem.

"To rád počujem" usmeje sa na mňa. 

"Vidíme sa zajtra princezná" nakloní sa ku mne a jemne ma pobozká na líce. Nechápavo stojím na mieste a pozerám sa naňho ako schádza dole schodmi. Cítim jemné vlhko medzi nohami. Kurva! Prečo toto so mnou robíš? z môjho rozmýšľania ma vyruší zvonenie mobilu. Rýchlo ho vytiahnem z malej kabelky. Keď zbadám kto mi volá ma obleje pot.

"Kurva"