Po celom našom dočasnom byte sa ozýva hlasné zvonenie mobilu. Veľmi dobre viem, že toto ani zďaleka nie je môj mobil. Pohľadom behám po izbe a snažím sa ho nájsť. Konečne mi padne do oka ležiaci na posteli. Očividne si ho Masson zabudol keďže sa tak neskutočne ponáhľal do fitka. Chvíľu rozmýšľam či zdvihnem alebo nie ale nakoniec sa rozhodnem zdvihnúť.
"Dobrý deň. Máte čas?" Ozve sa nejaký mužský hlas.
"Kto volá?" Opatrne sa spýtam.
"Firma house build. Pán Madox?"
"Masson to nie je. Mám mu niečo odkázať?" Hneď mi dopne, že to musia byť chlap, ktorý nám má stavať náš dom.
"Ak by ste boli taká dobrá tak odkážte manželovi, že už dneska ideme na tom pracovať" prekvapene sa pozerám pánovi manželovi?
"Ja nie som..." Nestihnem dopovedať a hovor sa zruší. Takže páni manželka pána Madoxa to znie neskutočne zaujímavo. Ako by to vyznelo? Grace Madoxová. Grace Madoxová. Postavím sa pred zrkadlo.
"Dobrý deň Grace Madoxová" usmejem sa na samú seba v zrkadle. Keď v tom sa otvoria dvere.
"Čo robíš?" Nechápavo sa na mňa pozrie spotený Masson.
"Nič" rýchlo odvrknem a otočím sa opačným smerom ako je zrkadlo.
"Okeey. Idem si hodiť sprchu a potom pôjdeme pozrieť tie podlahy" vyberie sa do kúpeľne.
"Volali z firmy" ešte rýchlo dodám.
"Kvôli čomu?" Obráti svoju pozornosť na mňa.
"Že dneska už začnú" usmejem sa nanho. To že povedali že je môj manžel mu hovoriť nemusím.
"Tak to je super" usmeje sa na mňa a vojde do kúpeľne. Neviem prečo ale zdá sa mi nejaký divný.
O pár minút z nej vyjde.
"Pripravená odísť?" Spýtavo sa na mňa pozrie.
"Jasne" usmejem sa naňho. Vezmem si kabelku a nasledujem ho vonku. Ocitneme sa na teplom californskom vzduchu o ktorom sme snívali pred pár rokmi a teraz sa stalo realitou. Je sranda, že veci, ktoré si myslíte, že sa nikdy nestanú sa reálne raz stanu. Predsa len práve teraz idem po veľkej ulici plnej obchodov a ľudí a idem vyberať podlahu do svojho domu. Chápete to do domu? Moje vnútorné ja sa na mňa spokojne usmieva. Reálne sme to dali. Kráčame čím ďalej tým nižšie az sa neocitneme pred veľkým obchodom kde by mali mať všetko potrebné.
"Dúfam, že nám to nebude dlho trvať' poviem keď vojdeme dnu. Bohužiaľ som mala smolu. Sme tu už asi hodinu a ešte stále sa dohadujeme na podlahe.
"Na tejto bude strašne vidno špinu" ukážem na tú podlahu, ktorá sa páči Massonovi.
"Lenže je pekná" stále si stojí za svojim.
"Fajn tak vezmeme tu" vzdám sa nakoniec. S hlasným vydýchnutím sa naňho pozriem veď nie je až taká zlá. Náhodou je celkom pekná.
"To rád počujem" zazubí sa na mňa a vyberie sa k predavačovi aby mu povedal koľko toho potrebujeme. Každým dňom sa čím ďalej tým viac hnevám na to aká som naňho mäkká. Nemôže to byť už ani viac možné. O pár minút sa vráti späť ku mne s úsmevom od ucha k uchu.
"Máš to?" Spýtam sa ho a vyberiem sa preč z obchodu.
"Jasne, že hej. Ideme sa najesť?" Opatrne mi navrhne
"Kde chceš ísť?" Poobzerám sa okolo nás či tam neuvidím nejakú reštauráciu.
"Fast food?" Dvihne jedno obočie.
"Súhlasím" s úsmevom na tvári sa vyberieme do prvého fast foodu čo uvidíme. Obaja si objednáme burger a hranolky.
"Ak budeme mať takéto jedlo pravidelne tak priberiem minimálne desať kíl" zhodnotím popritom ako sa napchávam hranolkami.
"Ale stále budeš vyzerať dobre" žmurkne na mňa spokojne si odhryzne z burgru.
"S tým by som si tak istá nebola" okamžite s ním nesúhlasím aj keď ak mám povedať pravdu potešilo ma to. Mám rada keď je milý a nespráva sa ako debil. Keď si to tak vezmem také chvíľe nie sú najbežnejšie.
"Ja som si istý. Ale ber to tak keď priberieš ty tak automaticky aj ja. Takže budeme aspoň obaja tucny" usmeje sa na mňa.
"Ty cvičíš takže asi ťažko"
"Tak začni aj ty" navrhne mi.
"To nie je dobrý nápad" nesúhlasne pokrútim hlavou. Cvičiť som pár krát už skúšala a nikdy to nedopadlo najlepšie. Nie som proste veľmi športový typ alebo možno som len som to neskusila zo správneho uhla.
"Prečo?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Lebo nemám rada cvičenie" poviem v jednoduchosti.
"Ale možno ho budeš mať rada keď budem s tebou aj ja" nadvihne jedno obočie.
"Nefandi si. Môj názor na cvičenie aj tak nezmenís" hodím po ňom hranolček, ktorý ani neviem ako chytí a hodi si ho do úst.
"Ako povieš" nahlas si vydýchne. Po desiatich minútach máme všetko zjedené.
"Ideme domov?" Opýtam sa ho keď kráčame po ulici.
"Ty ideš. Ja mám ešte niečo v pláne. Večer sa strateneme na pláži" usmeje sa na mňa.
"Prečo?" Prekvapene sa naňho pozriem.
"Mám prekvapenie" jemne sa na mňa usmeje.
"Aké? Nedočkavo sa ho spýtam.
"Nebuď zvedavá" odbije ma so smiechom.
"Ale no Masson" zatiahnem zúfalo.
"Žiadne ale. Vidíme sa večer na pláži princezná" otočí sa a vyberie sa preč. Čo ma tento chalan zase za lubom. Ak mám povedať pravdu už pomaly nedávam tieto jeho prekvapenia ale z druhej strany sa neskutočne teším. Veď čo sa len také hrozne môže stať?
YOU ARE READING
pussy slayer
Teen Fiction"čo keby sme sa učili niečo iné ako matiku?" Rukou mi začne obkresľovať boky. "Máme sa venovať matike" poviem pomaly. "Matika počká" pritlačí sa ku mne ešte bližšie. "Ale ja mám frajera" poviem rýchlo. "Frajer nie je choroba" uškrnie sa na mňa svoji...
