Pokúšam sa vyniesť svoj snowboard čo najvyššie aj keď zároveň nie až tak vysoko keďže moje skúsenosti na snowboarde sú nulové. Sadnem si na zem a začnem si pripínať snowboard na nohy ak mám povedať pravdu radšej by som si dala nejakú teplú vaňu a oddychovala ale bohužiaľ to nie je v tomto momente možné. Úspešne si snowboard zapnem a teraz prichádza tá njaťahšia časť a to postaviť sa.
"Pomôžem ti?" ozve sa z ničoho nič pri mne Masson. Vôbec nechápem ako sa dokáže ku mne dostať vždy tak nenápadne.
"aaa pán sa so mnou rozpráva?" neveriaci zatiahnem . Keďže včera prišiel na izbu okolo jedenástej večer a jediné čo spravil je, že sa zvalil do postele a povedal, že sa doňho nemám starať.
"Prestaň byť taka" zazrie na mňa.
"Aká?" nechápavo sa naňho pozriem.
"Ako päť ročné dieťa" podá mi ruku, ktorú ochotne prijmem. Aj kvôli tomu, že naozaj neviem ako by som sa postavila a aj preto, že nechcem naňho pozerať zospodu. Je to akože dosť nepríjemné.
"že mi to hovoríš práve ty" odvrknem a pozriem sa mu rovno do očí.
"Fajn uznávam správal som sa ako kokot" nahlas si vzdychne.
"To nie je nič nové" uškrniem sa naňho. ak mám povedať pravdu nikdy sa naňho nedokážem hnevať dlho. Asi má nado mnou nejakú silu alebo sú to kúzla?
"Takže sme v pohode?" opatrne sa spýta.
"Za mňa hej" usmejem sa.
"Super" hneď sa mu na tvári zjaví jeho typický úsmev, ktorý je tam v poslednej dobe čím ďalej tým ťažšie dostať, "takže ideme na to princezná?" s iskrami v očiach sa na mňa pozrie.
"Poďme" začne mi vysvetľovať taktiku a ukazovať ako to mám robiť. Po asi desiatich minútach som zistila, že na snowboard nie som vôbec narodená. Keďže väčšinu času trávim len na zemi.
"Musíš držať rovnováhu" zakričí za mnou a zíde ku mne dole aby mi pomohol znova sa postaviť.
"Tebe sa to povie" odvrknem už nahnevaná. Nikdy som nemala dobrú trpezlivosť.
"Uvidíš onedlho ti to pôjde" povzbudí ma. A mal pravdu po hodine som sa do toho konečne dostala. už trávim viac času na snowboarde ako na zemi. Okolo tretej poobede sa rozhodneme ísť na obed a potom na izbu.
"Neskutočne už potrebujem svoju posteľ" sťažujem sa po ceste na izbu keďže celé telo ma bolí. Hneď ako sa ocitnem na izbe sa spokojne zvalím do postele a do pár minút zaspím. Po neviem akej dobe ma niekto začne budiť. Nechápavo sa pozerám na človeka, ktorý si ma dovolil zobudiť takto skoro.
"Čo je?" nahnevane sa spýtam.
"Stávaj Grace ideme sa zabávať" šťuchá do mňa Lisa.
"Veď je ešte skoro" mrmlem so zatvorenými očami.
"Je desať večer skvelý čas na párty" stojí si stále so svojím ale ja si cez hlavu natiahnem paplón. Počujem ako si nahlas vzdychla.
"Sprav s ňou niečo" počujem ako niekomu povedala. O minútu na to ucítim niekoho ruky na mojom páse.
"Stávame princezná" stiahne zo mňa paplón a chytí ma do náručia a začne niekde niesť.
"Masson pusť ma" buchnem ho do pleca ale s ním to ani nepohne iba ma ďalej nesie smerom do kúpeľne kde ma posadí do sprchového kúta a spustí na mňa ľadovú vodu. Hneď vyskočím na nohy.
"Ty si taký debil" skríknem po ňom.
"Aha niekto sa nám tu zobudil" uškrnie sa na mňa.
"Vieš o tom, že ťa nemám rada?" Zazriem naňho a vyberiem sa preč s kúpeľne.
YOU ARE READING
pussy slayer
Teen Fiction"čo keby sme sa učili niečo iné ako matiku?" Rukou mi začne obkresľovať boky. "Máme sa venovať matike" poviem pomaly. "Matika počká" pritlačí sa ku mne ešte bližšie. "Ale ja mám frajera" poviem rýchlo. "Frajer nie je choroba" uškrnie sa na mňa svoji...