Silno zaklopem na Massonove dvere. Včera večer mi písal či ho prídem doučovať. Po asi hodinovom rozmýšľaní som došla k výsledku, že to budem musieť robiť či chcem alebo nie. Lebo inak tento rok nezmaturujem.
"Ahoj" v dverách sa zjaví tá ryšavka, ktorú som pred týždňom videla pred školou.
"Ahoj" povie rýchlo.
"Ja už idem" usmeje sa na mňa a zmizne preč. Nechápavo sa na ňu pozerám ako schádza dole schodmi. Rozhodnem sa nevšímať si to a vojdem dnu.
"Grace?" Ozve sa z ničoho nič Masson z opačnej strany chodby. Otočím sa za jeho hlasom. Zbadám ho stať polonaheho s uterákom padnutym na bedrách. Z vlasou mu padajú malé kvapky vody na hruď.
"Očividne som prišla nevhod" poviem rýchlo a snažím sa mu pozerať do očí a nie na jeho hruď.
"Nie to vôbec. Choď do obývačky len sa rýchlo oblečením" iba prikývnem a zmizne v obývačke. Až keď si sadnem na gauč si uvedomím, že doteraz som nedýchala. Z hlboka sa nadýchnem a snažím sa nevnímať situáciu v ktorej som sa momentálne ocitla.
"Dáš si niečo na pitie?" Ozve sa Masson.
"Ak máš pomarančový džús" poviem opatrne a celý čas pozerám do zošitov.
"Jasne" onedlho sa objaví aj s pohárom pomarančového džúsu.
"Prečo práve pomarančový?" Podá mi pohár a spokojne si sadne vedľa mňa.
"Lebo nie je ani veľmi sladký ale zároveň ani malo" vysvetlím mu a spokojne si odpijem. Milujem tento džús. Podľa mňa lepší nie je
"To je pravda" súhlasne prikývne. Podám mu učebnicu
"Môžem sa do toho pustiť?" Opatrne sa ho spýtam.
"Jasne" usmeje sa na mňa. Celý čas pozorne vníma učivo ktoré mu vysvetľujem. Všimnem si, že niekedy namiesto pozerania sa do učebnici mu oči putujú po mne.
"Chápeš to?" Rýchlo sa spýtam lebo nedokážem byť v tejto situácii. Strašne ma rozptyľuje jeho pohľad.
"Hej. Nie je to zase až tak ťažké" usmeje sa na mňa a záveje učebnicu.
"Takže sme na dnes skončili?"
"Jop" prikývnem. Natiahnem sa po učebnice a rýchlo sa začnem baliť.
"Tak ja pôjdem" postavím sa s taškou v ruke.
"Neostaneš na večeru?" Postaví sa rovno oproti mňa a pozrie sa do mojich očí. V tom momente môj mozog prestane pracovať
"Jasne" usmejem sa naňho a hneď na to si uvedomím čo som vlastne povedala. Pre moje dobro by bolo najlepšie kebyze z tohoto bytu odídem.
"Tak to je super" spokojne sa na mňa usmeje a vyberie sa do kuchyne, "jediný problém je že ešte nemám žiadne jedlo"
"Akože nemáš?" Nechápavo sa ho spýtam.
"No nevaril som" uškrnie sa na mňa.
"Tak čo chceš potom jesť?" S úsmevom na tvári ho nasledujem do kuchyne.
"Niečo si spravíme. Variť vieš nie?" Uškrnie sa na mňa.
"Celkom" ak mám povedať pravdu varenie ma celkom baví ale zase nie som vvtom najlepšia.
"Tak vidíš, spraviť nejaké jedlo bude pre nás easy" začne vyťahovať suroviny so skriniek. Nečakala som, že tento večer skončí tak, že budeme spoločne variť jedlo.
"Nebudú už tie cestoviny?" Spýta sa ma popritom ako kraja cesnak.
"Počkaj" vezmem lyžičku a z hrnca si vyberiem jednu cestovinu rýchlo ju hodim do úst.
"Asi...hej..." Poviem s menšími prestávkami lebo som si neuvedomila, že tá cestovina bude taká horúca.
"Tak tu máš sitko" natiahne sa pôda mi ho. Scedím cestoviny a vysipem ich späť do hrnca.
"Už len toto" vyleje do nich omáčku ktorú sme si už dopredu pripravili.
"A máme to" poviem s úsmevom. Ťlapneme si rukami a rýchlo sa pustíme do naberanie keďže nám obom neskutočne vyhladlo.
"Akože chuti do popiči" povie spokojne Masson.
"Musím súhlasiť" súhlasné prikývnem s plnými ústami. Zvyšok jedenia neorehovorime ani slovo keďže obaja sa sústredíme na jedlo.
"Takže" začnem opatrne, "ako sa volá tá baba" celý čas sa pozerám do taniera na ktorom ostalo minimálne množstvo cestovín.
"Jessica" povie ako by nič.
"Takže vy teraz spolu chodíte?"ďalej sa ho vypytujem keďže chcem o nich dvoch vedieť čo najviac.
"Dá sa to tak povedať" pozrie sa mi do očí.
"Tak to je super" usmejem sa naňho a dojem zvyšok cestovín.
"Hej to hej" prikývne. Ostane medzi nami trápne ticho, ktoré sa nám dvom ešte nestalo.
"No fajn asi pôjdem" postavím sa a vyberiem sa do kuchyne. Odnesiem tanier do umývadla.
"Okey" povie rýchlo. Celý čas na sleduje pohľad, každý jeden môj pohyb. Pozbieram si všetky svoje potrebné veci a vyberiem sa smerom k dverám s Massonom v pätách.
"Ďakujem za doučovanie" povie a spokojne sa oprie o rám dverí.
"Nemáš začo" usmejem sa naňho a tašku si pritisnem bližšie k telu a vyberiem sa preč.
"Vidíme sa " zakričí za mnou ale naňho už nevinam jedine čo si všímam sú moje nohy ktoré smerujú čo najďalej od toho bytu. Otvorím vchodové dokorán a z ničoho nič do niečoho alebo skôr do niekoho narazím.
"Si slepý.." vybehne na mám nahnevane, "jemne Grace?" Prekvapene sa na mňa Lisa.
"Lisa?"
"Čo tu robíš?" Ako vždy sa ma začne vypytovať.
"Ale nič, len som išla okolo" zaklamem jej.
"No Okey. Inaaak v piatok je ďalšia partyyy" zatiahne šťastne. Nechápavo sa na ňu pozerám.
"Super" usmejem sa a pokračujem v ceste domov
"Pôjdeš?"
"Nie" odpoviem rýchlo. Lebo párty znamená stretnúť sa s leom a potom naozaj netúžim.
"Si nudná" povie znudene a šťuchne do mňa.
"No čo už" usmejem sa na ňu.
"Ak si to rozmyslíš tak sa ozvi" zakričí ešte za mnou a zmizne v bočnej uličke. Veľmi dobre viem, že si to nerozmýslím keďže noazaj po tom netúžim. Konečne sa ocitnem pri mojom byte. Lenže toho koho zbadám stať pred dverami som naozaj nečakala.
"Čo tu robíš?"
YOU ARE READING
pussy slayer
Teen Fiction"čo keby sme sa učili niečo iné ako matiku?" Rukou mi začne obkresľovať boky. "Máme sa venovať matike" poviem pomaly. "Matika počká" pritlačí sa ku mne ešte bližšie. "Ale ja mám frajera" poviem rýchlo. "Frajer nie je choroba" uškrnie sa na mňa svoji...
