pussy slayer

30

Natiahnem sa po mobil, ktorý dobrých päť minút vkuse zvoní. Reálne, kto mi môže teraz volať?

"Áno?" ozvem sa mierne ospalo do mobilu. Je skoro jedna hodina popoludní ale moje telo je neskutočne vyčerpané, keďže posledný týždeň som chodila po škole rovno do knižnice, kde som sa pravidelne zdržala do ôsmej večer a doma sa potom učila do asi polnoci a takto to išlo stále dokola. Asi aj preto sobotné ráno aj keď sa to ránom nazvať nedá keďže je už obed trávim v posteli a dospávam celý týždeň.

"Ahoj Grace" ozve sa otcov milý hlas. Ak mám povedať pravdu dúfala som, že volá Masson, keďže ako vždy sa od nášho posledného sexu vôbec neozval. Niekedy mám pocit, že som mu dobrá len do posteli a inokedy ma má totálne na háku. Keďže naše stretnutia vždy začnú výmenou názorov a ukončia sa sexom. Neviem či som z toho rada alebo už vyčerpaná. 

"Ahoj otci. čo potrebuješ?" pomaly sa posadím a opriem sa o stenu, ktorá je za posteľou. Hneď ako sa môj chrbát oprie o studenú stenu spomeniem si na minulý týždeň s Massonom.  Ako som mala zviazane ruky a jeho telo bolo blízko môjho... Hneď tieto myšlienky pošlem preč. Veď predsa volám s otcom, ktorý ani neviem prečo volá.

"Chcel som sa ťa spýtať, že kde budeš tráviť sviatky" úplne som zabudla, že o tri dni sú už Vianoce. Veď ja nemám ani výzdobu proste nič. ako mi toto mohlo vypadnúť?

"Asi doma" poviem rýchlo. Neprichádza do úvahy aby som išla tráviť Vianoce k nim.

"nechceš prísť k nám?" neskutočne som dúfala, že sa ma to nespýta. 

"Nie, nemyslím si, že je to dobrý nápad" nesúhlasne pokrútim hlavou. 

"Vieš, že tu si vždy vítaná" aj keď ho nevidím viem, že sa usmieva. 

"To si práve nemyslím. Vieš aká je mama" postavím sa z postele a začnem chodiť hore dole po izbe. Neviem prečo mi príde tento hovor tak neskutočne nepríjemným. 

"Viem ale aj tak bývam tu aj ja. A ja by som svoju dcéru rád videl" povie rozhodne. 

"Tak príď ty ku mne" nahlas si vydýchnem.

"Nemôžem byť na Vianoce preč" hneď to zavrhne. 

"Tak na druhý deň po Vianociach" navrhnem mu. 

"To nie je zlý nápad. Tak prídem vtedy" 

"Okay tak sa vidíme" ukončím hovor a mobil hneď hodím na posteľ. Dám si rýchlu sprchu, rýchlo sa najem a pokúsim sa aspoň kúsok upraviť. Keďže očividne musím ísť na vianočné nákupy. Vianoce som mala vždy rada, takže dneskajšou hlavnou úlohou je spraviť v tomto dome aspoň nejakú vianočnú náladu. Vezmem si kabelku zo stolíka a vyberiem sa preč. Lenže otvorím dvere a zbadám v nich stáť Massona. 

"Ahoj princezná" usmeje sa na mňa. Neviem prečo ale vždy keď mi povie princezná mi po tele prejde neskutočné množstvo zimomriavok.

"Ahoj" usmejem sa naňho. 

"Kam ideš?" nechápavo sa pozrie na kabelku, ktorú držím v ruke.

"Na vianočné nákupy. Musím vyzdobiť byt a asi kúpiť stromček, keďže žiaden tu nemám" poviem rýchlo. 

"Ak chceš môžem ísť s tebou aspoň budeš mať šoféra" usmeje sa na mňa. Bože či ja milujem jeho úsmev. 

"To je skvelý nápad. Tak ideme" zabuchnem dvere a vyberiem sa s ním do auta. Hneď ako si sadnem na miesto spolujazdca mi to nosa udrie jeho vôňa. Celé auto vonia ako on. Dokázala by som tu sedieť aj hodiny. S úsmevom na tvári sa vyberieme do obchodu kde nakúpime neskutočné množstvo vianočných ozdôb. Mám taký pocit, že všetky peniaze, ktoré som si zarobila v knižnici som minula na tieto vianočné nákupy. Ale najviac ma prekvapil Masson. Čakala som, že polovicu času bude šomrať, že prečo toľko vyberám, prečo chodíme do toľkých obchodov a podobné veci. Ale on bol presný opak. Všade chcel ísť štyri roky sa so mnou rozhodoval. Prišlo mi to neskutočne sladké . Po niečom takomto som túžila. Normálne sme mali aj menšiu hádku, kvôli tomu, že akou farbou by som mala zobrať vianočné gule. Keďže Masson nesúhlasil s ružovou. Jediné čo ma na tom sralo bolo to že vyhral. Neskutočne to je nefér. 

"Máme všetko?" spýta sa s úsmevom od ucha k uchu keď vkladáme celý náš nákup do kufru auta. 

"Nie" poviem rýchlo.

"Ako že nie?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

"Ešte stromček" 

"Okey. Viem kde ho kúpime" zabuchne kufor a spoločne sa vyberieme na nejaké miesto. zastaneme pri takej malej drevenej chalúpke pri ktorej majú neskutočné množstvo vianočných stromčekov. 

"Živý stromček?" 

"Áno" usmeje sa na mňa. Nečakala som, že bude chcieť aby som si kúpila živý stromček. Aj keď pravdou je, že u nás doma to bola taká tradícia. Vianoce bez živého stromčeka ako keby ani neboli.

"Ale ja nemám peniaze na živý stromček" sklopim oči k zemi, keďže mi to je trápne povedať.

"Ja ho kúpim" mykne nad tým plecom a výstupy z auta. Rýchlo vybehnem za ním.

"Nie to nie" nesúhlasné pokrútim hlavou.

"Prečo nie?" Nechápavo sa na mňa pozrie.

"Nechcem aby si na mňa míňal peniaze" poviem rozhodne lebo naozaj mi to je nepríjemné.

"Prestaň riešiť peniaze. Rozhodol som sa, že ti ho kúpim tak ti to kúpim" povie rozhodne a vyberie sa vyberať stromček.

"Masson" zatiahnem ale on ma už ignoruje a dohaduje sa s pánom, ktorý tu predáva ohľadom ceny. Ani neviem ako a stromček je vybratý. Okey možno ho vybral Masson a ja ani neviem ako vyzerá ale to vôbec nie je podstatné keďže on ho platil a mne by kľudne stačil hocijaký. Veď predsa môj prvý plán bol maly, umelý stromček. Takže nech je hocijaký stále bude krajší ako ten čo mal byť. S dosť veľkým stromčekom a so všetkými ozdobami sa konečne ocitneme u mňa v byte. Masson sa automaticky vyberie postaviť stromček. Ja podonasam všetky ozdoby a spoločne sa ho rozhodneme zdobiť. Za ani nie hodinu máme vyzdobený celý stromček. A musím uznať že s týmto ozdobami čo vybral Masson vyzerá úžasne.

"Je krásny" spokojne si vzdychnem.

"Súhlasím" s úsmevom na tvári zhodnotí.

"Dáš si horúcu čokoládu?" Spýtam sa ho s úsmevom na tvári.

"Veľmi rád" rýchlo spravím čokoládu a sadnem si k nemu na gauč kde má už nedočkavo čaká.

"Budeš sláviť Vianoce s rodičmi?" Spýtam sa ho keď mu podám pohár horúcej čokolády do ruky.

"Nie" rýchlo ma odbije. Očividne som trafila tému, ktorú nemá rád.

"Ani ja" odpoviem rýchlo.

"Prečo?" Hneď sa chytí toho, že sa budem riešiť ja a nie on.

"Lebo som pohadaná s mamou a pochybujem, že by ma chcela vidieť" poviem rýchlo. Nevadí mi rozprávať o sebe ale vadí mi, že mi nechce on o sebe povedať nič.

"Chápem" prikývne a spokojne si odpijem z horúcej čokolády, ktorá je mimochodom mojou špecialitou. Nechcem sa chváliť ale robím tu najlepšuy čokoládu v okolí.

"A ty prečo?" Opatrne sa ho spýtam aj keď odpoveď nečakám.

"Nemám rodičov" odpoviem rýchlo čím má aj prekvapí. Nečakala som, že mi povie niečo o sebe a o svojej rodine. Aj keď nie je toho veľa ale aj tak som za to šťastná.

"To mi je ľúto" chytím ho za plece a jemne pohladkam

"Nemá byť prečo. Nie je to tvoja chyba" odvrkne a vidím, že jeho nálada začína má byť horšia.

"Čo keby sme strávili Vianoce spolu?" Opatrne sa spýtam.

"Skvelý nápad" s úsmevom na tvári sa ku mne otočí.

"Naozaj súhlasíš?" Prekvapene sa naňho pozriem. Neviem či robím práve najlepšiu vec ale viem, že veľmi rada s ním strávim pár dní na viac.

"Jasne. Veď to bude skvele. Čo môže byť lepšie ako ty a vianoce. To je win win" s úsmevom od ucha k uchu mi dá rychlu pusu. Ako je možné, že jeho nálada sa dokáže zmeniť z minúty na minútu. Si neskutočne fascinujúci Masson Madox.