pussy slayer

28

Hneď na druhý deň ako sme sa vrátili z lyžiarskeho ma Melinda zavolala do knižnice aby som jej pomohla s novými knihami. Vôbec som nečakala, že v nedeľu chodia do knižnice nové knihy. Ale Melinda mi ako vždy deň s ňou spríjemnila. Prvé čo ma čakalo bola skvelá káva a k tomu muffin. Asi skoro hodinu sme hovorili o lyžiarskom a o Massonovi. Za tú veľmi krátku chvíľu čo pri nej pracujem sa stalo mojou starkou, ktorú som nikdy predtým nepoznala.

"Ten chlapec ťa musí mať naozaj rád" usmeje sa na mňa a spokojne si odpije zo svojho levanduľového čaju. Pije ho pravidelne aby ju vraj ukľudnil aj keď neviem aké problémy môže mať taká stará pani bez manžela. 

"No ja neviem" pochybovačne sa na ňu pozriem a odhryznem si z toho neskutočne dobrého muffina, ktorý ešte ráno upiekla. 

"Prečo o tom pochybuješ?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

"Lebo je taký uzavretý strašne. Mám pocit ako keby som ho poriadne ani nepoznala" poviem rýchlo. Už dlhšú dobu ma štve, že mi o ničom v jeho živote nehovorí. Iba základne veci a na všetko ostatné povie, že to nie je moja starosť a nech sa to všetkého nepchám. A ja nemám silu a ani chuť sa ho na to stále vypytovať. 

"Potrebuje len čas" povzbudzujúco sa na mňa usmejem 

"Veď ja to chápem. Ale štve ma že ani neviem či spolu chodíme alebo ako to vlastne medzi nami je" nahlas si vzdychnem, keďže pomaly začínam byť z nás dvoch zúfalá. Lebo náš vzťah ak sa to dá nazvať vzťahom je ako na hojdačke. Raz sme úplne taký ňuňi a inokedy si nevieme ani prísť na meno a mne sa to aleže vôbec nepáči. 

"Tak sa ho na to spýtaj. Podľa mňa ti veľmi rád povie ako to je" žmurkne na mňa a vyberie sa konečne do vykladania čím mi dá veľmi dobre najavo, že rozprávania bolo na dnes dosť. Ale aj tak je podľa mňa Melinda až veľmi pozitívna a má o Massonovi veľmi skreslené predstavy. Lebo ja veľmi dobre viem, že s Massonom to ani zďaleka nie je také ľahké. Čo sa mi hneď na druhý deň aj ukázalo v škole. Kde som ho polovicu dňa ani nevedela nájsť. 

"Nevidela si dneska Massona?" spýtam sa Lucy, ktorá sa pri mne zastaví. 

"Nie. Vy dvaja ste teraz akože spolu?" opatrne sa ma spýta. 

"Nie nie sme" nesúhlasne pokrútim hlavou. V jej očiach hneď zbadám úľavu.

"Tak to som rada. Ten chalan je možno dobrý v posteli ale na vzťah sa naozaj nehodí. Podľa mňa by si to mala s ním už ukončiť, zbytočne to naťahuješ. Onedlho ťa isto zradí" povie rýchlo. Jemne mám pocit ako keby to povedala na jeden dych. 

"Myslíš?" opatrne sa jej spýtam 

"Nemyslím ja viem" rozhodne sa na mňa pozrie a vyberie sa na svoju hodinu. Zvyšok dňa nad tým rozmýšľam. Má Lucy pravdu a naozaj ma onedlho sklame? Ale zase on je milý svojím spôsobom. Nie vždy je taký zlý ako sa zdá. Keď mi skončia všetky hodiny ako prvá odídem preč zo školy keďže nutne potrebujem zavolať Massonovi a o nás dvoch sa s ním porozprávať. Na moje šťastie ho nájdem stáť za školou s cigaretou v ústach. Na hlave ma natiahnutú kapucňu tak mi veľmi nevidno do tváre. Sebavedomo sa k nemu vyberiem.

"Prečo si sa neozval?" hneď naňho vychrlím len čo zastanem vedľa neho. 

"A prečo si sa neozvala ty?" neznášam keď mi na otázku odpovie otázkou. 

"Ja som sa pýtala prvá" prekrížim si ruky a zastanem si rovno pred neho v tom momente si všimnem, že pod okom ma dosť veľký monokeľ, nie veľmi príjemnej farby. 

"Čo sa ti stalo?" rýchlo sa ho spýtam a natiahnem sa k jeho tvári. 

"Nič" hneď ma odbije čo ma ani veľmi neprekvapuje, keďže on mi nikdy na nič neodpovie normálne to je jeho asi neskutočne dobrá vlastnosť. 

"Neklam veď vidím, že ti niečo je" pohľadom behám po jeho tvári z ktorej sa nedá nič vyčítať. 

"Nič to nie je" silno si potiahne s cigarety a dym vyfúkne tesne vedľa mňa.

"Prečo mi normálne nepovieš čo sa ti stalo?" zúfalo sa ho spýtam . 

"Lebo to nie je tvoja vec" konečne sa pozrie do mojich očích.

"Ale ja to chcem vedieť" stále si stojím sa svojím.

"Nebudem ťa ťahať do mojich sračiek" uhasí cigaretu a hodí ju vedľa do koša. 

"Lenže ja chcem vedieť o tých sračkách. Ja ti chcem pomôcť" jemne ho chytím za ruku. 

"Nemáš ako" otočí sa a vyberie sa preč. 

"Takto riešiš všetko?" zakričím za ním, "že len utečieš" nahnevane sa na mňa pozrie.

"Nevieš o mne nič" zavrčí na mňa. 

"Bohvie prečo. Možno preto, že mi nič o sebe nepovieš?" skríknem po ňom. 

"Možno je to tým, že to nepotrebuješ vedieť? Predstav si, že nie som povinný odpovedať na každú jednu tvoju otázku" prepáli ma pohľadom. 

"Veď jasné. Nehovor mi nič. Stačí keď sa ozveš keď si najebaný alebo chceš sex" vyprsknem naňho. 

"Čo prosím?" nechápavo sa na mňa pozrie, "tak toto vôbec nie je pravda" 

"Je to pravda a neviem kedy si to konečne uvedomíš" skríknem po ňom. Dlhšiu dobu ma to už sralo, že polovica naších stretnutí skončí sexom.

"Tak sorry, že ti asi nebozkávam nohy" nahnevane sa otočí a odíde preč. 

"Daj sa vypchať" skríknem za ním. 

"Až po tebe" ozve sa a potom zmizne za rohom. V celom mojom vnútri je neskutočné množstvo hnevu. Serie ma ako sa tento deň ukončil. Keby som vedela tak za ním ani nejdem. Melinda sa ako som si aj myslela mýlila lebo s ním riešiť dôležité veci je nemožné. Keďže on všetko končí tým, že nasratý odíde preč a potom mám ja pocit, že som tá najhoršia. Vyberiem sa domov kde si otvorím fľašu červeného vína a spokojne si z nej odpijem. Dneska to vidím tak, že veľmi triezva neskončím. Okolo pol noci mám v sebe už celú fľašu. Ak mám povedať pravdu nečakala som, že ma to až tak chytí ale zase možno to je tým, že pila na prázdny žalúdok. Z môjho neskutočne pokojného pitia ma vyrusí klopanie na dvere. Kto chodí na navšetvu o jednej ráno či koľko je hodín?