pussy slayer

33

"vieš o tom že tam ideme na dva dni a nie na rok" hneď začne hundrať, len do uvidí môj malý kufor.

"Veď je toho málo" obranim sa. Naozaj je ten kufor malý a mám tam len potrebné veci.

"Ja mám len batoh a ty so sebou ťaháš kufor" krúti nadomnou hlavou. Chytím svoj malý kufor a vložím si ho do kufru auta.

"Vieš o tom že je zima. Sveter sa mi do batoha nezmestí" zazriem naňho.

"A načo ti je sveter?" Nechápavo sa vyberie na miesto vodiča.

"Nechcem zamrznúť. Bože čo ťa to tak trápi?" Sadnem si na miesto spolusediaceho. Nechápem čo to toľko rieši je to len jeden malý kufor. A to naozaj myslím, že je malý.

"Niiič som ticho" zatiahne a vzápätí na to pustí rádio.

"Robíš si srandu" natiahnem sa k rádiu a jedným stlačením ho umlčím.

"Čo sa zase deje?" Zazrie na mňa počas toho ako šoféruje.

"Prečo si zapol rádio?" Upriamim svoj pohľad na neho.

"Lebo chcem počúvať hudbu?"

"Alebo skôr preto že sa so mnou nechceš rozprávať" poviem rozhodne. Veľmi dobre poznám jeho taktiky. Keď nechce aby sme niečo riešili buď rýchlo zmení tému alebo niečo pustí. Lebo veľmi dobre vie že potom už budem ticho.

"Ja chcem s tebou rozprávať vždy princezná" uškrnie sa na mňa. Neviem prečo ale vždy keď mi povie princezná mi po tele prejdú zimomriavky a hneď na to aj zmäknem a neviem sa naňho hnevať. Natiahnem sa po rádio a zapnem ho.

"Prečo si ho zapla?" Nechápavo sa na mňa pozrie.

"Lebo chcem počúvať hudbu" myknem nad tým plecom aj keď pravdou je že sa s ním nechcem ďalej rozprávať lebo ako vždy som zmäkla.

"Ako povieš" nahlas sa zasmeje a začne sa venovať už len šoférovaniu. Celý cestu sa pozerám von oknom. Vôbec neviem kde presne ideme. Jediné čo mi povedal tak, že budeme na chate pri nejakom jeho kamarátovi, ktorý mimochom ani neviem kto je. Ale tak myslim si teda skôr dúfam, že to bude dobre a hlavne zábavné.

"Chceš si niečo kúpiť?" Spýta sa keď zastaneme na pumpe.

"Latte" poviem rýchlo.

"Okey takže asi ti to kúpim ja" zabuchnem dvere a vyberie sa dnu. Akože vonku je zima a mne sa naozaj nechce vystúpiť z tohoto príjemné zohrievaneho auta.

"Nech sa páči" o minútu na to sa objaví s latte v ruke. S úsmevom na tvári si ho do neho vezmem.

"Ďakujem" hneď ako ucitim vôňu kávy sa mi zježia všetky chĺpky na tele. Nič nie je lepšie ako takáto káva. S chuťou si z nej odpijem. Bože nič lepšie som asi nepila. Kto by bol povedal, že na pumpe budú mať takú dobrú kávu.

"Čo keby sme si zahrali na pravdu?" Navrhnem.

"Ako to myslíš?" Opatrne sa ma spýta.

"Že sa budeme pýtať na vzajom otázky. Alebo ešte lepšie. Budeme sa pýtať navzájom otázky o sebe a ten druhý môže odpovedať" usmievam sa ako blázon aspoň budem vedieť ako dobre ma pozná.

"Eeeh. Vieš že nemám dobrú pamäť" na jeho tvári zbadám že tento nápad sa mu veľmi nepáči.

"Ale nooo" zatiahnem prosebne.

"Faajn tak sa pýtaj" povolí nakoniec.

"Moja obľúbená farba?"

"Pfuuu" chvíľu rozmýšľa" červená?" Opatrne povie.

"Áno. Vidíš niečo si pamätáš" pochválim ho.

"Moje obľúbené jedlo" hneď ako to povie mi na chvíľu zastane mozog. Jemine hneď prvá otázka a ja neviem odpovedať. To nemôže byť možné.

"Pizza?" Opatrne sa naňho pozriem.

"Nie" nesúhlasne pokrúti hlavou. Hneď sa cítim zahambene.

"Tak?"

"Vyprážaný syr s hranolkami" povie rýchlo.

"Ale toto bola ťažká otázka" obranim sa rýchlo.

"Uznávam nebola najľahšia ale mala si to vedieť" stále si stojí za svojim.

"A skadiaľ? Nehovoril si mi to" jemne sa urazím lebo nechcem aby si myslel že to o ňom neviem. Ale ak mám povedať pravdu zdá sa mi, že niečo také niekedy hovoril ale tak kto si to má všetko pamätať.

"Aký kvet mám rada?" Viem že som mu to povedala len medzi rečou takže sa stavím, že pamätať si to nebude

"Dievča tak toto neviem či si mi vôbec hovorila" nahlas si vždychne.

"Raz hej" uškrniem sa naňho.

"Ľalia?" Opatrne sa na mňa jedným okom pozrie.

"Zle je to ruža" vo vnútri sa vo mne rozleje šťastie. Som rada že to neuhadol.

"Akú chcem mať posteľ?" Znova sa spýtam ja.

"Wtf?" Nechápavo sa na mňa pozrie" veľkú, mäkkú" mykne nad tým plecom. Je mi úplne jasné že nevie akú chcem.

"A z čoho?"

"To si mi nehovorila" začne sa brániť.

"Hovorila" poviem rozhodne.

"A kedy prosím ťa pred pol rokom?" Uštipačne sa na mňa pozrie.

"Neviem kedy to bolo ale hovorila"

"Faajn neviem" nahlas si vzdychne.

"Z paliet" spokojne sa naňho usmejem.

"A akú chcem mat ja?" Zdvihne jedno obočie a rýchlo sa na mňa pozrie. Na to že šoféruje sa väčšinu času venuje len mne. Je to fascinujúce.

"Chceš mať posteľ na celú izbu" so spokojným úsmevom na tvári sa naňho pozriem.

"Ty kokot. Si dobrá" pochváli ma. Zvyšok cesty si dáme ešte zopár otázok a potom už len v tichosti sedíme a počúvame hudbu. Masson mi púšte svoje najobľúbenejšie pesničky. Ak mám povedať pravdu väčšina z nich je dosť depresívna. Ale niektoré sú veľmi pekné. Po asi dvoch hodinách cesty my Masson konečne povie že sa bližšime k tej chate. Prechádzame cestičkou v lese. Až kým sa pred nami neobjaví veľká dvojposchodová drevená chata. Ak mám povedať pravdu vyzerá to tu ako z filmu. Na moje prekvapenie je tu dosť ľudí. Typujem že nejakých 20 aspoň tých čo vidím.

"A sme tu" usmeje sa na mňa a vystúpi z auta. Hneď ho nasledujem. Vyberieme sa rovno do kufra z kadiaľ si zoberieme všetky potrebné veci. Môj podľa Massona neskutočne veľký kufor a jeho batoh, v ktorom pochybujem že ma niečo normálne.

"Masson?" Z ničoho nic počujem niekoho mužský hlas. Otočím sa za ním. Zbadám ako sa k nám blíži dosť vysoký chalan. Pravdepodobne je vyšší ako aj Masson.

"Derek" na massonovej tvári sa objaví asi ten najžiarivejší úsmev aký som kedy videla. Očividne má tohto chalana veľmi rád.

"Čauko kamoš a kto je to tu s tebou?" Obaja sa na mňa pozrú.

"Grace, kamarátka" neviem prečo ale kúsok ma nahnevá že ma nazval len kamarátkov.

"Ahoj" usmejem sa naňho.

"Poďte dnu" ukáže na chatu a vyberie sa k nej.

"Tvoj kamoš?" Opatrne sa ho spýtam keď sa vzdiali.

"Dobrý kamoš. Je mi ako brat" s úsmevom ho sleduje ako odchádza. Keď v tom sa v dverách objaví známa tvár.

"Grace?" Skrikne na mňa Jack. Nechápavo sa pozerám čo tu robí. Nehovoril že by tu mal byť. Možno aj preto lebo sme sa nebavili že sem pôjdem.

"Čo tu robí tento trtko?" Nahnevane sa spýta Masson. Na jeho tvári sa automaticky objaví zabijacký výraz. Mám taký pocit že toto nebude veľmi dobrý a hlavne nie pokojný Silvester.