pussy slayer

40

Pomalými krokmi kráčam do svojej malej ambulancie a celý čas rozmýšľam nad tým snom. Aj keď som psychologička, stále si neviem vysvetliť svoje sny. Je to trošku divné ale je to pravda. To, že sa mi od odchodu sníva s Massonom vôbec nie je dobré. Ale najviac zaujímavé je, že sa mi stále sníva v tom našom dome, ktorý sme si spoločne navrhli. S čistým srdcom môžem povedať, že sny pre mňa ostanú vždy najväčšou záhadou. 

"Ahoj Emily" pozdravím svoju asistentku hneď ako vojdem dnu to mojej malej ambulancie.

"Ahoj" automaticky sa na mňa usmeje tým svojím dievčenským úsmevom, ktorý zlepší deň naozaj každému. 

"Je toho dneska veľa?" sadnem si za svoj stôl a jedným okom sa pozriem na ňu. 

"Dnes nie. Iba asi traja" povie rýchlo. O pár minút na to sa tu objaví znova nejaká teta, ktorá mi rozpovie celú svoju minulosť. 

"Som veľmi rada, že som vás videla. Takže znova o týždeň" žmurknem na ňu keď konečne výjde von dverami. Neviem prečo ale dneska som nejak veľmi nemala náladu počúvať ich minulosti. 

"Už iba posledný" položí mi na stôl jeho papiere, ktoré si odložím bokom lebo si potrebujem spraviť kávu. 

"Ani si nevieš predstaviť aká som rada" usmejem sa na ňu s kávou v ruke.

"Ale tento pán je pekný musím povedať aleže veľmi pekný" jemne červená zhodnotí.

"Nejaký mladý?" spýtam sa nezaujato. 

"No nie je starý" zhodnotí s úškrnom na tvári. 

"Len sa mi tu prosím nerozteč" rozkážem jej so smiechom. 

"Pokúsim sa" povie popritom ako otvorí dvere. Keď zbadám kto v nich stojím ostanem prekvapene sedieť a pozerať sa jeho smerom to nemôže byť pravda.

"Ahoj" ozve sa so svojím typickým hrubým hlasom.

"Ma....Masson?" nechápavo zakokcem. Nemôže byť pravda, že je to on. Toto nie je možne rovnako ako to , že vyzerá ešte lepšie ako predtým ako sme sa videli naposledy. Ako sa ten človek mohol tak zmeniť. Stredne dlhé vlasy má zopnuté v malom copíku. Celé ruky ma potetované a nejaké tetovanie má aj na krku. Stále je rovnako vyšportovaný, možno ešte aj viac. A ako vždy sa na mňa usmieva tým svojim typickým úsmevom. 

"Vidím, že kávu máš rada stále rovnakú" mykne hlavou na pohár, ktorý držím v ruke. 

"Hej mám" prikývnem. Sebavedomím krokom sa vyberie ku mne. Hneď ako si sadne na stoličku oproti mňa mi do nosa udrie jeho typická vôňa. Silná voňavka zmiešaná s pachom od cigariet. Takže očividne stále fajčí. 

"Neprekvapuje ma to. Nikdy si nemala rada zmeny" nakloní sa bližšie ku mne. Nikdy som nebola radšej, že tu mám tento stôl ako teraz. 

"No čo už kvôli čomu si tu?" rýchlo presuniem svoj pohľad na počítač. 

"Prišiel som ťa pozrieť" spokojne sa oprie o operadlo stoličky. 

"ja som tu na aby som ľuďom pomáhala nie aby som tu robila stretnutia" zazriem naňho.

"Tak mi pomôž" znova sa nakloní ku mne bližšie a celú si ma premeria pohľadom. Neviem prečo moje telo naňho reaguje rovnako ako to bolo aj pred piatimi rokmi. Mám taký pocit, že teraz ešte viac.

"A s čím? Či ako si nájsť ďalšiu ženu len na sex?" Vyprsknem naňho.

"Vieš že som to tak vtedy nemyslel" začne sa hneď obraňovať. Ak mám povedať pravdu nečakala som, že si to bude pamätať.

"Veď hej jasne ako vždy. Ty si to tak nemyslel" prevrátim nad ním očami.

"Prestaň Grace. Vieš že som ťa mal rád" natiahne sa aby ma chytil za ruku.

"Že som nemala ten pocit" odbijem ho hneď.

"A kvôli čomu?" Zazrie na mňa aj on. Ani som si nevšimla kedy Emily odišla. Jediný kto sme tu ostali som ja a Masson.

"Lebo si sa správal ako kokot. Spomenul si si na mňa len keď si bol najebaný alebo si chcel sex. A to že o tebe dokopy nič neviem nejdem ani hovoriť" poviem rýchlo. Iba na jeden dych lebo sa bojím ako zareaguje. Ale jeho tvár je úplne pokojná. Bez náznaku emócie.

"Fajn. Chceš počuť celú pravdu o mne?" Pozrie sa mi priamo do očí. Vďaka čomu pochopím, že sa mi naozaj chystá povedať všetko.

"Áno chcem" prikývnem.

"Tak potom prid zajtra o siedmej večer do parku" uškrnie sa na mňa.

"Masson. Nemám čas na tieto tvoje hry" nahlas si vydychnem.

"Dal som ti možnosť. Je len na tebe ako sa rozhodneš" opatrne sa postaví a vyberie sa k dverám.

"Vidím, že si si ani ty nezmenil" ešte rýchlo poviem jeho vzďaľujúcemu sa vypracovanému chrbtu.

"Ľudia sa nemenia princezná" povie potichu a zmyzne preč. Nechápavo sa pozerám na dvere, ktorými práve teraz prešiel. Naozaj mi musel povedať princezná? Ešte dobrú polhodinu len tak sedím a rozmýšľam či mám zajtra prísť do parku. Vždy som chcela vedieť čo preodmnou skrýva a teraz mám tu možnosť zistiť to. Lenže čo ak to zistiť nechcem. Z rozmýšľania má vyrusi klopanie na dvere.

"Ďalej" zakričím nahlas. V tom momente sa dvere otvoria. Spoza nich sa na mňa pozerá Kevin so svojím typickým úsmevom na tvári.

"Ahoj láska. Rozmýšľal som, že by sme skočili na večeru" opatrne vojde dnu.

"Skvelý nápad" súhlasné prikývnem.

"Čo tak Čína?" Navrhne mi.

"Skvelý nápad" zoberiem si kabát z vešiaka a vyberiem sa rovno do jeho náručia. Kde ma jemne pobozká svojim ľahkým bozkom. Hneď ako sa od neho odtiahnem sa naňho usmejem. Naozaj chcem kvôli Massonovmu tajomstvu riskovať svoj terajší pokojný vzťah a spraviť možno ďalšiu chybu, ktorú budem ľutovať?