Ja vlk

Útok!

Túto časť som písala narýchlo tak sa vopred ospravedlňujem za chyby. Chcem Vám poďakovať za komentáre k predošlej časti a zároveň sa ospravedlňujem,že pridávam časti tak málo. :// mám toho teraz dosť veľa.Dúfam,že cez jarné prázdniny budem mať na písanie viac času. Ďalšiu časť Vám dám keď tu bude aspoň -5 vašich -komentov. Mimochodom tešte sa na ďalšiu časť lebo na moje pomery bude celkom dlhá.Nejdem to naťahovať však koho zaujímajú moje kecy :D. Tak snáď sa Vám táto časť bude páčiť. Užite si ju. :)) ~Youngfork

,,Haló. Kuriatko. Nemáš cigu? Heeej."počujem zdiaľky tlmený hlas. Bez pohnutia ležím na lavičke a snažím sa otvoriť oči no nejde to. Som príliš slabá.

,,Počuješ?"zacítim tlak na mojich rukách.

Niekto ma za ne drží a myká celým mojím telom. Snaží sa ma prebrať z tejto kómi. Stále sa nehýbem. Akoby som mala nohy aj ruky zviazané. Akoby som bola bábka čo čaká na bábkara ktorý by pohol špagátikmi a prinútil ju k pohybu.

,,Nespi!"hlas bol čoraz silnejší no so mnou to nič neurobilo takže to ten dotyčný vzdal a pustil moje ruky.

Pochopil že naťahovať sa so mnou už nemá význam. Duša ma už dávno opustila. Z tohto spánku sa už neprebudím...

Zrazu ma prebodla vlna jemnej bolesti. Čiasi ruka mi striedavo pristávala na ľavom a pravom líci. Jemná bolesť prešla od líc cez krk do celého môjho tela.Tmavá hmla razom ustúpila a čierna temnota zmizla. Začala som pomaly klipkať očami a snažila sa zaostriť na to čo sa dialo okolo mňa. Jasné slnečné svetlo sa mi však zabodávalo do očí ako čepeľ a ničilo moju snahu. Nazbierala som trochu sily na to aby som zdvihla ruky a pretrela si nimi oči. Potom sa mi to konečne podarilo. Predomnou sa týčil dotrhaný starý muž ktorý dosť páchol alkoholom a svojimi vlastnými výkalmi. Všetka slabosť ma náhle opustila a postavila som sa bleskovo na nohy. On ma však nenechal len tak utiecť a chňapol po mne špinavou zostranutou rukou.

,,Na niečo som sa ťa pýtal kuriatko."povedal a silno potiahol nosom. Nasucho som preglgla som a už som šla odpovedatˇ no niekto ma predbehol.

,,Jim čo si myslíš že robíš? Pusti tú myšku lebo príde k nám zasa teta od pokladne a znova nás vyženie von. Som zvedavý kde potom pôjdeme."podobný starý mužík sa postavil vedľa svojho parťáka a stiahol jeho ruku takže som bola voľná.

,,Ale ja chcem cigu kurva."zamumlal Jim a ako rozmaznané dieta si vzdorovito dupol do zeme.

Tvárila som sa ako vyoraná myš. Nevedela som či sa mám smiať alebo plakať, či tu mám ostať a pokúsiť sa pomôcť týmto chudákom alebo zdrhnúť kým ešte môžem. Jimov parťák mi dal nápovedu a naznačil mi aby som vypadla. Váhala som len chvíľu. Prikývla som ,vďačne som sa usmiala a ako blesk som vybehla zo železničnej stanice rovno na ulicu. Tam sa to hemžilo ľuďmi. Niekto do mňa neustále vrážal a tak som lietala zo strany na stranu. Slnko bolo vstrede oblohy a nemilosrdne pálilo takže som typovala,že práve bude obed. Ale čo potom robia všetcia týto ľudia navonku? Určite sa niečo deje. Vtedy som si všimla že ľudia sa sústredia v skupine na jednom mieste a niečo pozorujú. Začala som robiť to čo robili ľudia mne doteraz. Odltláčala som všetkých okolo seba a snažila som sa predrať cez dav dopredu. Keď sa mi to konečne podarilo a zbadala som to čo bolo stredobodom pozornosti,zostala som sklamaná. Bol to cirkus. Teda ešte to boli len nerozložené autá a karavány,no už teraz som mohla cítiť že sa tam niekde nachádzajú zvieratá ktoré tam kruto väznia. Nemám rada cirkusi. Je to krása. Myslim všetky tie kúsky čo dokážu akrobati a žartíky čo predvádzajú klauni. Ale keď vidím tie zvieratá je mi do plaču. Každý vidí len talentované zviera ktoré robí nezvyčajné veci,no málo kto za tým vidí a aj vie čo všetko si tie zvieratá museli vytrpieť kým sa to naučili. Nemohla som sa ďalej na to dívať. Predrala som sa von z davu a šla som stále rovno. Chcela som ísť ďaleko od tohto rozruchu.