Ja vlk

Neopováž sa ma hľadať!

,,Čo tu robíte?"obaja sme zdvihli hlavy k dverám kde stál Thiagov otec

,, Ja.."začal Thiago no keď si všimol otcov zamračený pohľad sústrediaci len na jeden bod,stiahol ruku z mojej nohy

,,Vieš ako som ti včera hovoril,že som ju postrelil?Nevyzerá to dobre."pohľad jeho otca zmäkol a pristúpil k synovi. Skúmajúc si prezrel moju ranu a dokonca sa jej aj dotkol.

,,Máš pravdu. Bude to treba ošetriť." Povedal a utrel si prsty do vreckovky ktorú vytiahol zo svojho vrecka.

Páni. Normálne som nemohla uveriť tomu čo som práve videla a počula. Keby je Thiago zajatcom u nás určite by sa oňho takto nezaujímali.

,, Ale to nieje tvoja robota."dodal a prešiel pohľadom z Thiaga na mňa

,,Práveže áno. Postrelil som ju a berem zodpovednosť za to čo som vykonal so všetkým čo k tomu patrí. Je len mojou povinnosťou aby som ju ošetril."prehovoril Thiago odhodlane

,,Ako myslíš,ale poraď sa s mojím lekárom. Ty niesi vyštudovaný medicínu."prikývol nakoniec

,,Dobre otec."povedal Thiago a usmial sa nǎnho

,,Som na teba hrdý,že berieš zodpovednosť za to čo robíš. Raz budeš skvelý vodca."podišiel k synovi a potľapkal ho po pleci.

Potom sa nám otočil chrbtom a odkráčal z miestnosti a nezabudol zavrieť dvere. Pri jeho slovách som si spomenula na Jasa. Znova mi začalo byť smutno a chcela som byť sama.

,,Prídem keď sa poradím s otcovým lekárom ako mám postupovať."povedal Thiago a na sekundu zmĺkol

,,Ehm nepotrebuješ niečo?"spýtal sa a mne v mysli vskrsla myšlienka. Za opýtanie nič nedám.

,,Mohla by som si zavolať?"v mojom hlase bola nádej no nespoliehala som sa moc na to ,že my to dovolí

,,Jeden telefonát?"spýtal sa a nadvihol obočie

,,Jeden."prikývla som a Thiago mi podal svoj mobil

,,Máš dve minúty."povedal a ja som znova prikývla

Vyťukala som do mobila Jasovo číslo a čakala som čo sa bude diať.

-,,Prosím?"-z druhej strany sa ozval napätý hlas ktorý patril jedine môjmu bratovi

-,,Jase."-šepla som a do očí sa mi znova nahrnuli slzy

-,,Tara!!"-takmer som ohluchla,tak mi skríkol do ucha

-,,Kde si? Čo sa stalo? Kto ťa uniesol?"-pýtal sa ma jedným dychom

-,,Neviem Jase,ale som v poriadku nemusíš sa o mňa báť. Dôležité je že vám sa nič nestalo a ste v bezpečí.Nech vás ani nenapadne hľadať ma! Nechcem aby sa niekomu z vás kvôli mne niečo stalo."

-,,Tara už som bol za otcom! Neboj sa prídeme si po teba. Nenecháme ťa tým zloduchom nech si hocikde ja ťa vyslobodím.Andrew ťa vyslobodí."

-,,Andrew vie že som zmizla?"-spýtala som sa a mierne som sa usmiala

-,,Áno. On to zistil ako prvý. Hneď vletel do mojej izby a chcel zbúrať svet. No namiesto sveta sa zrútil len on."-povedal a ja som si živo predstavila Andrewovu reakciu keď zbadal prázdnu izbu a okno dokorán

-,,Jase?"-musela som sa ho ešte niečo spýtať,inak by som nemala pokoj

-,,Áno?"

-,,Ty si vedel,čo presne sa stalo v ten deň keď otca postrelili?"-spýtala som sa a modlila sa nech povie že nie