Ja vlk

Dávno mŕtva.

Raul Winter Eulalia:

,,Ahoj zlato."podišiel som k Hannah a vlepil som jej jemný bozk na líce

,,Ahoj."šepla takmer nečujne a keď som sa od nej odtiahol povzdychla si

,,Deje sa niečo?"musel som jej sa spýtať. Keď som videl jej utrápený výraz,bál som sa čo mi odpovie.

,,Nič."zamumlala a sadla si na gauč pred telku.

,,Hannah. Poznám ťa až príliš dobre na to ,aby som vedel,že tento tvoj výraz znamená hocičo len nie 'nič'."sadol som si na voľné miesto vedľa nej a objal som ju

,,Mnou sa netráp. Máš mnoho iných vecí na starosti."Povedala,no neznela moc presvedčivo. Povzdychol som si,lebo som si bol istý,že dnes z nej nič viac nedostanem.

,,Tak dobre. Idem si to vyriešiť s Jasom. Bude mať domáce väzenie minimalne rok,za to že ma nepočúvol. Je vo svojej izbe?"

,,Áno. Dolu bol len raz pre pohár vody. Ani sa so mnou nerozprával."znela divne. Akoby mi niečo tajila. Dal som jej pusu na čelo a postavil som sa z gauču a začal som kráčať ku schodom.

,,Raul?"otočil som sa za jej hlasom

,,Nebuď na Jasa moc prísny. Dobre vieš ako má Taru rád. Myslí si,že nás vobec nezaujíma. Chcel jej len pomôcť. Myslím si,že rok domáceho väzenia je až priveľa."

,,Hann,dal som mu jasne najavo,že si neprajem aby ju išiel hľadať,no on neposlúchol. Ako má byť dobrým vodcom a príkladom pre ostatných vlkov keď nevie splniť jediný rozkaz?!"rozčuľoval som sa

,,Chápem to,ale aj tak si myslím,že rok je priveľa."povzdychla si. Nepovedal som nič.

Nemám rád keď hocikto spochybňuje moje rozhodnutia. Vyšiel som hore po drevených schodoch bez jediného pohľadu späť. Zamieril som rovno k Jasovej izbe. Nadýchl som sa zhlboka a zaklopal som na dvere. Nikto však neotváral. Žeby zaspal?

,,Jase?"zaklopal som znovu a pomaly som otváral dvere. Pohľad mi hneď padol na prázdnu posteľ. V sekunde som pohľadom preskenoval zvyšok izby a zbadal som na zemi pri posteli kufŕik od jeho pištole. Zalapal som po dychu, čupol som si k nemu a keďže nebol zamknutý,otvoril som ho. Moje najhoršie obavy sa splnili. Pištoľ aj zásobník chýbali. Namosúrený zrak som zdvihol k otvorenému oknu a zreval som.

,,Hanaaaaaaah!!!"bol som vytočený do nepríčetnosti

,,Čo je?"vtrhla za mnou do izby a vyľakane na mňa civela

,,Nechala si ho ujsť."vlepil som jej facku a kričal som na ňu. Prikyla si dlaňou líce a z očí sa jej začali sypať slzy.

,,Moje deti."šepla pomedzi vzlyky. Neváhal som ani sekundu a vytiahol som mobil z vrecka. Tu si človek musí urobiť všetko sám. Skoncujem to s nimi raz a navždy.

-,,Barney? Je mi jedno čo robíš práve teraz. Zober všetkých schopných mužov a ženy a prídi ihneď s nimi ku mne. Nech sú ozbrojený a pripravený na najhoršie."

-,,Pane ja-"

-,,Hneď!"-zložil som a pozrel som sa na Hannu ktorá stále neprestávala plakať.

,,Privediem ich oboch. Sľubujem."podišiel som k nej a tuho som ju objal. Nemohol som sa však nechať rozcitlivieť. Nechal som ju v izbe samú a šiel som sa pripraviť.

Tara:

Sedela som v izbe a rozmýšľala som. Viem,že Andrewa nemilujem,ale keď zruší naše zasnúbenie otec ma zabije. Počkat vlastne ak je pravda to čo hovoril Andrew,otcovi na mne nezáleží. To znamená,že ma tu pokojne nechá. Podľa neho je to určite pre mňa horší trest ako smrť. Nie,nie... On určite príde. Keď nie kvôli mne,tak kvôli Jasovi.A možno Jasa zachráni a mňa tu pokojne nechá. Aspoň budem s Thiagom. On je jediný komu na mne záleží. Ale čo jeho snúbenica? Och bože musí byť všetko také kompilované? Čo by som dala za to,aby sa môj život znova zmenil na ten starý nudný stereotyp. Teraz by som sedela v škole a mojím jediným problémom by bola pani Hoffová.