Ja vlk

Krvavé pery.

V mojej mysli vskrsol plán úniku. Vyskočím z okna a pôjdem sa najesť do lesa.Nemienim stráviť čo i len sekundu s tými...
Nestihla som dokončiť myšlienku lebo niekto zaklopal na dvere. Jase sa pomrvil v posteli a rozospato si zývol.

,,Tara čo..."nestihol odpovedať lebo som mu rukou prikryla ústa. Nahla som sa k nemu a pošuškala som mu do ucha:

,,Pôjdeš sa pozrieť kto klope a nech je to hocikto povedz že mi je zle a že spím."stiahla som ruku z jeho úst a on prikývol.

Rýchlo som sa zababúšila do perím a tvárila som sa,že spím. Klopanie na dvere sa prehĺbilo a Jase naštvane rozchľapil dvere.

,,Čo chceš?" zahučal a ja som sa usmiala. Chcela by som vidieť ako sa teraz tvári ten čo stojí pred dverami.

,,Jase je tu Tara?"počula som tichý a skľúčený hlas Anabell.Sakra!!

,,Bolo jej zle tak..." vyštartovala som z postele a odsotila som Jasa nabok.

,,Bella."hodila som sa na ňu a svojím objatím som ju skoro rozpučila

,,Ach Tara." Jej hlas znel zlomene a v očiach mala slzy

Pozrela som sa na Jasa a ten pochopil. Vyšiel z izby a nechal nás nech sa pozhovárame.

,,Anabell čo sa stalo?" Spýtala som sa jej ustarostene

,,Viem čo sa stalo tvojmu otcovi."

,,Ty sa trápiš kvôli môjmu otcovi?"nadvihla som obočie a nemohla som tomu uveriť. Ja sa kvôli otcovi netrápim a to som jeho dcéra.

,,Nie,ale môj starý otec.."zasekla sa v polke vety a začala vzlykať

,,No tak."objala som som ju

,,Šššt. Nech sa stalo čokoľvek bude to dobré."usmiala som sa no ona sa odtiahla

,,Nič nebude dobré. Môj starý otec bol s tvojím fotrom na tom sprostom stretnutí a tí prekliaty poondiaty hajzli mu strelili guľku priamo do hlavy !"

,,Bell! Mrzí ma to. Naozaj!"sklopila som zrak. Chúďa Bella. Svojho starého otca mala veľmi rada.

,,Nemusí. Ty za to nemôžeš."usmiala sa a stisla mi ruku

,,Sľubujem,že ho pomstím. Ten kto ho zabil bude plakať krvavé slzy keď ho budem trhať na kusy."v očiach jej zahoreli plamene nenávisti

**********

,,Andrew?"mama stojaca pri dverách zakričala na môjho nastávajúceho

,,Áno pani Eulalia?"vyčaril na ňu jeden zo svojich "zvodných"úsmevov a ja som pretočila očami

,,Daj na Taru pozor!"to nebol oznam,to bol rozkaz.

,,Sľubujem,že sa jej nič nestane."povedal a v jeho pohľade bolo jasne vidieť ako sa podlizuje.

,,Tomu,neveríš ani ty sám. Debil.Už len to že musím ísť s tebou loviť bude mať trvalé následky na moju psychiku."zafrflala som a vykročila som smerom k lesu.

Bola som už nasmrť vyhladovaná a tento deň bol dosť náročný. Potrebovala som sa konečne odreagovať.

,,Drahá,môžeš byť rada,že som tu s tebou. Keby ťa nevypýtam tvoja matka by ťa nikam nepustila a skapala by si od hladu."kráčal rýchlo za mnou a doslova som cítila ako mi dýcha na krk

,,Drahý môj radšej by som skapala od hladu ako by som mala znášať tvoju prítomnosť."odvrkla som a vôbec som nezastavovala. Dúfala som,že sa ho čoskoro zbavím.