Ja vlk

Plače ako ženská.

,,Berta,potrebujem nutne pána riaditeľa. Táto slečinka..,"spustila profesorka hneď ako sa zabuchli dvere.

Bola som v malej miestnosti s červeným kobercom a francúzskym oknom, ktoré bolo zatiahnuté bielou priehľadnou záclonou. Okrem skriniek s papiermi tam bol jeden jediný pracovný stolík za ktorým sedela žena v strednom veku. Práve niečo písala,no mojej profesorke literatúry nerobilo problém ju vyrušiť.

,,Pani Hoffová je mi to ľúto,ale pán riaditeľ je momentálne zaneprázdnený."zdvihla k nám hlavu a povedala pokojným,znudeným hlasom

,, Ale je...."profesorka nestihla nič povedať lebo dvere do riaditeľovej kancelárie sa otvorili a vyššiel z nich vysoký muž z ktorého vyžarovalo osobné čaro.

Ako by povedali niektoré baby, bol to fakt kus!

,,Čo sa tu deje?"keď zbadal moju profesorku nadvihol obočie

,, To si robíte zo mňa snáď srandu.Pani Hoffová dnes ste tu už po tretí krát."pokrútil hlavou a pomaly prešiel pohľadom z nej na mňa

,,Tara?" takmer mu vyleteli oči z jamiek keď ma zbadal.

Celkom som nechápala čo sa tak vyľakal a odkiaľ dočerta vie moje meno.Zrazu zostal nervózny a pozval ma do riaditeľne. Pani profesorku milo poslal dočerta a zabuchol dvere. Posadila som sa do mäkkého koženého kresla.

,,Prepáčte mi moje správanie slečna Eulalia." usmial sa keď si sadol do kresla oproti mne.

,,A sa samozrejme ma ospravedlnte aj pre pani Hoffovú. Viete nieje na tom teraz najlepšie. Jej manžel... Asi by som vám to nemal hovoriť. Viete ona sa len snaží to nejako potlačiť, tak si vybýja svoj žiaľ na vás." povedal súcitne a potom sa mierne usmial

,,Nič sa nedeje."opätovala som mu úsmev

,,Odkiaľ poznáte moje meno ak sa smiem spýtať?"vŕtalo mi to v hlave, tak som sa ho jednoducho spýtala

,,Ehm. Poznám vášho otca."potiahol si kravatu a jeho nervozita bola späť. Už chápem jeho správanie...

,,Vy ste..." nedopovedala som to lebo som nevedela či nás náhodou nepočúva tá blbá profesorka.

Riaditeľ to však našťastie pochopil.

,,Ja-a. Áno.H-hej."koktal a nervózne sa usmieval.

Vyzerá to tak,že niekto má pred mojim otcom rešpekt.

,,Ak dovolíte smiem sa spýtať čo ste vyviedli,že vás sem pani Hoffová zavliekla? Niežeby tu nebola každú chvíľu ale aj tak som zvedavý."snažil sa rýchlo zmeniť tému

,,Ak sa mám priznať neurobila som nič zlé. Priviedla ma sem lebo mala problém s mojím menom."zaklamala som lebo som mu nechcela rozprávať aká je Hoffová krava. Myslím,že na to prišiel už aj sám...

,,Aha tak to je v poriadku. Ak nič viac tak môžete odísť.Bolo mi potešením Tara."podal mi ruku a priateľsky sa usmial. Zrazu mal akosi naponáhlo.

Stisla som ju a skôr ako som ju odtiahla pošepkal:

,,Ak by si čokoľvek potrebovala,pokojne príď. A pozdravuj otca."

Len som prikývla a mierila som k dverám. Bola som rada,že mi to takto ľahko prešlo. Potom som však zamrzla na mieste a otočila sa späť.

,,Pán riaditeľ?"zdvihol ku mne znova zrak,ktorý už stihol zapichnúť do kopy papierov na stole

,,Áno?"

,,Bola by som rada,keby moja návšteva ostala len medzi nami. Viete môj otec..."začala som no skočil mi do reči