Ja vlk

Začínaš byť pekne hysterická!

Pomaly som otvorila oči a prvé čo som zbadala bolo Andrewovo tričko ktoré som mala nalepené hneď pred očami. Kedže bola moja ruka prevesená cez neho musela som sa opatrne odtiahnuť aby som ho nezobudila,no keď sa mi podarilo odsunúť tak,že som pohľad neupierala na jeho hruď,ale do jeho tváre zistila som,že má oči už dávno rozlepené.

,,Ako dlho si už hore?"spýtala som sa pritom ako som si žmolila oči

,,Dlho,ale nechcel som ťa budiť."usmial sa

,,Aké šľachtené od teba.."pretočila som očami a jeho úsmev náhle zmizol.

Postavil sa z postele a začal sa prechadzát po izbe s rukami zaborenými vo vlasoch. Posadila som sa na posteli a uprene som ho pozorovala. Podišiel k malému stolíku a zobral si z neho plátok mäsa. Počkať, ten tu predsa večer nebol.

,,Bol tu niekto?"spýtala som sa a stále som upierala naňho zrak no on mi pohlad neopätoval

,,Nie,tie raňajky padli z neba."zafrflal,no ja som jeho arogantnú poznámku ignorovala

,,Kto ich doniesol?" Dúfam,že nás Thiago nevidel takto spať. Čo by si potom pomyslel ? A vlastne,malo by mi byť jedno čo si myslí.

,,Ako to mam kurwa asi vedet ked si mala ruku omotanú okolo mňa a nemohol som sa pohnúť,bez toho aby som ťa zobudil."prepálil ma naštvaným pohľadom.

,,Tak si sa mal pohnúť a zobudiť ma!Čo keby je to nejaký Saragiovský psychopat ktorý nás prišiel zabiť?"spýtala som sa tiež už s riadnou dávkou podráždenia

,,Tak by sme boli mŕtvy."povedal sucho akoby ho to vobec netrápilo

,,Úžasne! Na jednej strane hovoríš,že si ma prišiel zachrániť a pritom na druhej by ti nevadilo keby nás zabili. Máš to v hlave poriadne-"

,,Začínaš byť pekne hysterická."povedal pokojne a z vačku vytiahol nožík ktorým začal vyrezávať do stola obrazce.

,,Ty tu máš nožík?"vypleštila som oči

,,Si slepá,že sa ma pýtaš? Áno mám a čo?" Povedal a pritom sa plne sústredil do vyrývania znakov do stola.

,,A čo?? Bože veď by sme sa mohli odtiaľto dostať!"povedala som nadšene

,,Veru s tým nožíkom by to šlo."prikývol

,,Tak načo čakáš?"prevrátila som očami,postavila som sa z postele a podišla som k nemu.

,,Ja ti poviem na čo čakám. Čakám na to kým spojazdnia tú svoju tretiu celu a zavrú ma do nej. Potom si nožíkom vyrežem do dvier otvor a ujdem. Na mne im nezáleží,nebudú ma ani hľadať."povedal chladne a pokrčil plecami

,,A potom sa pre nás vrátiš s otcovymi mužmi?"spýtala som sa s nájdejou v hlase. Ten jeho náhly chlad ma akosi desil.

,,Tak jedno si ujasníme hneď teraz. Tvojmu otcovi si totálne ukradnutá . Hneď ako sa Jase dozvedel,že ta uniesli šiel za nim do nemocnice a žiadal ho o nejakých mužov a pomoc a vieš čo mu povedal? Že keby má obetovať teba aby ochránil Jasa urobí to. Vôbec mu na tebe nezáleží. Kvôli tebe by neobetoval ani svojho najhoršieho muža."povedal a pri posledných slovách sa uchechtol.

Nemohla som uveriť tomu čo hovorí. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

,,Hneď ako sa vrátim domov poviem tvojmu otcovi že si ťa nevezmem. Nemusíš plakať. Práve si dosiahla čo si chcela."povedal a mne sa z očí spustil ďalší vodopád.

Dvere do našej cely sa otvorili a stál v nich Thiago. Bol ako vždy dokonale upravený. V rukách držal už dobre známu masť na moju nohu. Úplne som zabudla na moju ranu. Pozrel sa na Andrewa a obaja si kývli hlavami na pozdrav. Potom upriamil pohľad na mňa. Hneď ako zbadal moje slzy zamračil sa.