Ja vlk

A teraz ti už nikto nepomôže!

Andrew:

Keď mi Jase zavolal skoro som vyskočil z kože. Už som nemohol vydržať,že o Tare nič neviem a že nemám žiadnu moc aby som jej pomohol. Áno ,síce som jej vtedy povedal,že som bol do nášho zasnúbenia tiež vtiahnutý, no nepovedal som,že mi to nevadilo a skôr som bol rád. Tie čo som mal jej ani po päty nesiahali a bol som s nimi len pretože ma odmietala. No včera a deň predtým som myslel,myslel som že už je to lespšie,aj keď sa naštvala,vyzeralo to,že už sa k sebe približujeme. Keby som možno včera prišiel skôr mohol by som ju stihnúť zachrániť.. Neurobím dva krát tú istú chybu. Teraz nebudem čakať už ani sekundu. Zobral som si bundu a zavolal som pár ľuďom. Kto príde, nech príde. Kto mi pomôže,nech pomôže. Ja by som za ňou šiel aj sám a tomu čo mi ju ukradol by som vyrval srdce z tela.

Tara:

Sedela som na zemi a pozorovala som zamrežované okno. Chcela som vidieť nočnú oblohu a cítiť chladný svieži večerný vánok na svojej koži. Chcela som brázdiť lesom a vraždiť nevinné zajačiky len tak z rozmaru.

,,Čo robíš?"otočila som sa a v dverách som videla Thiagov pobavený výraz. Vyzeral božsky. Vlasy mu stáli na všetky strany. Na sebe mal tmavé obtiahnuté džínsy ktoré zdvôrazňovali aký je vysoký a chudý. Tmavú mikinu mal celú fľakatú a na hornej pere.... To je krv? Spomenula som si na krv na Andrewových ústach a zažmurkala som očami.Ach nesmiem na to myslieť. Teraz nie. Rýchlo som odvrátila zrak.

,,Nič tvárim sa,že tu niesom."zamumlala som a znova som uprela zrak na okno

,,Aha. A kde si?"spýtal sa a prisadol si ku mne na zem

,,V lese."mykla som plecom a ani som sa naňho nepozrela

,,Práve odtiaľ idem."periferne som videla ako sa škerí a mala som chuť mu jednu streliť

,,Super."povedala som no myslela som to ironicky

,,Stalo sa niečo?"spýtal sa a skúmavo si ma prezeral

,,Malo by sa niečo stať?"pozrela som sa naňho a on len pokrčil plecami

,,Prišiel si sa sem len chváliť,že si môžeš pokojne behať po lese zatiaľ čo ja tu musím byť zavretá?"osekla som a znova som upriamila pohľad na okno

,,Zasa mi tykáš.."

,,Noačo ?? Niesom tu v stredoveku a ty niesi môj pán aby som ti vykala."

,,Páni ty si sa riadne rozčertila. Človek príde len hodiť priateľskú reč a odkázať ti že ťa otec pozýva na grilovačku a ty hneď takto skáčeš. Tak dobre ja mu odkážem,že nemáš náladu."zdvihol sa a chcel odísť

,,Počakať!Čo???"rýchlo som sa naňho otočila a obočie mi vyletelo až ku vlasom

,,No áno. Pozval ťa na grilovačku,kde bude celá naša svorka. Ale ja ťa tam nemôžem zobrať.Náhodou budeš drzá aj k nemu. A to by moja drahá už neskončilo len napomenutím."usmial sa

,,Nebudem drzá."pípla som a on sa zaškeril

,,Tak poď."povedal a priskočil ku mne aby mi pomohol vstať. Následne mi dal šatku cez oči aby som nevedela kadiaľ mám újsť a zobral ma na ruky. Asi pochopil,že mojím tempom by sme sa tam nedostali ani do Vianoc. Keď mi dal šatku dole boli sme v luxusne zariadenej izbe.

,,Toto je hosťovská izba. Tu máš kúpeľnu...."ukázal na jedny z dverí ,,a tu je šatník"ukázal na ďalšie dvere,,Vyber si niečo a počkaj tu. Ja ťa tu zamknem. Nie že by som ti neveril,ale je to pre tvoju bezpečnosť."uškrnul sa. Takže mi neverí hej?,,Prídem po teba keď sa nechystám aj ja."usmial sa a vyšiel z izby