Ja vlk

Prepáč.

Schmatol mi ruky ktorými som mu búchala do hrude a držal ich pevne nad mojou hlavou.

,,Keď nebudeš vzdorovať budem milosrdnejší."povedal a prešiel si jazykom po spodnej pere.

Nachvíľu som prestala vzdorovať aby som ho dostala tam kde potrebujem. Slizky sa usmial a práve vtedy som ho z celej sily kopla medzi nohy až mi pustil ruky a v očiach mal ublížený výraz. Rýchlo som sa skotúľala z postele a dopadla som ma zem s rachotom. To som však nemala robiť lebo som svoju nohu už absolútne pochovala. Snažila som sa postaviť no nešlo to,tak som sa rukami a jednou nohou snažila posúvať po zemi k dverám. Nestihla som sa však dostať ani na druhý koniec postele a Luka už bol pri mne.

,,Toto si urobila naposledy."sadol si mi na chrbát a potiahol mi vlasy až som mala hlavu zaklonenú vo vzduchu

,,Rozumieš?"zaškrípal zubami pri mojom uchu.

Nezmohla som sa na nič len na jemné kývnutie. Pretočil ma aby som ležala chrbtom na zemi a sadol si obkročmo na mňa. Ledva som dýchala tak ma pripučil svojou váhou k zemi. Najksôr mi dal dole košeľu ktorú som mala zaviazanú okola pása a potom mi jediným rýchlim pohybom vyzliekol tričko. Dívala som sa mu do tváre a bola som plná nechute. Pozeral sa mi na prsia akoby som bola nejaký chutný koláč. Odvrátila som beznádejne hlavu nabok nech sa naňho nemusím aspoň dívať a vtedy sa to stalo. Nahol sa k môjmu krku a prisal sa naň. Cítila som ako mi zubami preťahal kožu a zaplavila ma vlna bolesti. Začala som kričať a metala som jednou nohou. Bolo to strašne nepríjemne. Rukami som sa ho snažila odtlačiť no márne.

,,Zlez zo mňa ty chlípne prasa."kričala som po ňom no s ním to nič nerobilo.

Moju beznádej vystriedala zúrivosť. On ma surovo ignoruje! Cítila som ako mi v žilách prúdi adrenalýn. V hlave mi vskrsla myšlienka. Spomenula som si na toho srnčeka čo som jedla pred pár dňami s Andrewom. Doslova som cítila jeho chuť na jazyku a vtedy som sa začala meniť. Telo mi zmohutnelo ,zosilnelo a ja som už vedela,že dnes budem loviť. Hneď ako si Luka všimol že už necucá krv z jemnej kože ale z huňatej srstnatej prikrývky odlepil odomňa pery,utrel si ich a vystrašene na mňa hľadel. Začal cúvať dozadu,zatiaľ čo ja som sa k nemu stále približovala. Už som bola takmer pri ňom keď som započula hlas.

,,Luka?"otočila som sa v dverách som zbadala Thiaga a jeho otca.

Tí vážne vedia kedy prísť. Zdvihla som labu a praštila som ňou vyľakaného Luku do tváre a plánovala som újsť a prešmyknúť sa pomedzi tých dvoch von,no nepodarilo sa mi to. Skôr ako som sa stihla dostať k dverám Thiago aj s otcom vošli do izby,zavreli dvere a pohoršene sa na mňa dívali. Ja som sa začala znova meniť na človeka a spadla som na zem. Prečo? Lebo noha no....

,,Čo to má znamenať?"spýtal sa Thiagov otec hrubým hlasom

,,Viem ako to vyzerá,ale...."začala som no znechutený pohľad Thiagovho otca ma prinútil zmĺknuť

,, Ty mlč!"zahriakol ma a pohľadom prešiel zo mňa na Luka

,,Luka?"povedal spýtavo a pokrčil obočie

,,J-j-ja-a som len urobil to čo mi povedal Thiago. Mal som dať na túto obludu pozor zatiaľ čo on sa chcel s vami porozprávať. A ona ma napadla!"vykoktal Luka a skákal vystrašeným pohľadom po každom v izbe

,,To nieje pravda!"skríkla som a ukázala som prstom na Luka

,,On klame! On napadol mňa ja som sa len bránila."

,,Áno a preto bol on natlačený v kúte a ty si bola vo vlčom tele však? Úprimne,neviem či mám veriť synovi môjho brata alebo nepriateľovej dćere..."povedal vodca Saragio a uchechtol sa