Ja vlk

Paneom Esprit.

Dlho dlhoooooo som Vám nedala novu čast a za to sa hrozne ospravedlňujem. :(( Ak sa mám priznať,na wattpad som pomaly zabudla. Dúfam,že sa na mňa za to nehneváte a neprestanete úplne čítať môj príbeh. Teraz,kedže sú prázdniny, by som chcela s príbehom pokročiť. Rada by som ho totižto dotiahla do nejakého veľkého finále,ale to chce asi ešte dosť častí. :D dúfam, že teda bude tento príbeh ešte niekto čítať a dá sem-tam nejakú tú hviezdu alebo komentár aby ma to trošku motivovalo a aby sme to teda spolu dotiahli do nejakého konca. Bez vás to totižto nemá moc zmysel. :Dd Bude to chcieť ešte veľa času,ale ja verím,že to zvladádneme. Oukej teraz by nazačiatok už aj stačilo mojich kecov... Dúfam,že si túto časť užijete. With love your ~Youngfork

Thiago:

Bez raňajok som bol kľudný a krotký ako baránok. Veď neraz,som sa pozabudol a vôbec neraňajkoval.No každou minútou bližšie k času obeda sa vo mne búrili hormóny. Keby som nemal ruky zpredu zaistené reťazou , rozmlátil by som tie väzenské dvere a zožral by som hocičo čo by mi prišlo do cesty. Bolo by mi jedno či je to osoba,zviera,vec. Najlepšie by bolo keby to bol otec. V tejto chvíli som mal chuť prinajmenšom mu zaraziť drevený kolík s trieskami hlboko do zadku.
Dvere do cely sa začali otvárať. Švihol som po nich pohľadom a už som sa chystal votrelca čo mi sem liezol zknockoutovať,no v poslednej chvíli som sa zastavil.

,,Ako si na tom?"spýtala sa Talya naivným,ustráchaným a zároveň vzrušeným hlasom

,,Takú sprostú otázku môžeš položiť len ty!"povedal som povrchne a ona sa zamračila

,, Ako sa asi môže mať človek,ktorého vlastný rodič zavrie do tmavej komory,aby ho nemal na očiach, zvieže mu ruky,aby sa nemohol ani trošku potešiť a na záver mu urobí malé stravovacie zmeny a nedá mu nič jesť. Keď sa na teba tak dívam, nikdy by som si nepovedal že vetu :,,Si na zožratie." Budem niekedy myslieť tak doslova."
Talya v záujme svojho zdravia cúvla o krok a ruky vystrela v obrannom geste

,,Nemusíš byť ďalej zúfalý. Potešiť som ťa prišla ja a ak si naozaj taký hladný,pokúsim sa ti niečo prepašovať ak budeš dobrý."žmurla na mňa a oblizla si pery.

Za iných okolností by som bol vzrušený a nemyslel by som na nič iné len ako si to s ňou rozdám,no miesto toho mi v hlave behali animované obrázky pečeného jeleňa na tanieri s diviačiou oblohou. Pri tejto predstave som si oblizol pery aj ja. Talya sa uškrnula a začala sa ku mne približovať.

,,Čo keby sme to tešenie preskočili a rovno pristúpili k tomu ako mi donesieš niečo na jedenie?"spýtal som sa s nádejou v hlase keď už stála tesne predo mnou

,,Si si istý že to chceš?"spýtala sa ťahavým tónom a miesto toho aby počkala na odpoveď začala mi náruživo strkať jazyk do hrdla.

Stáli sme nalepení jeden na druhom. Nechal som ju chvíľu nech sa zabaví,no potom som ju jemne odstrčil.

,,Teraz by som si dal ten hlavný chod."prikývla a ja som ju nežne pohladil po tvári uväznenými rukami.

Potom sa odomňa odlepila a vo dverách sa ešte otočila.

,,Teš sa na dezert! Bude poriadne šťavnatý!"poslala mi vzdušný bozk a stratila sa v dverách

Jase:

Oblečený v čiernom fraku a nepohodlných spoločenských a naprosto nevkusných topánkach som sedel vedľa Steffany Hunterovej a ďaľších ôsmych vysoko postavených členoch našej vlčej spoločnosti za jedným stolom.

,,...takže ako som už hovorila, Jase Winter Eulalia by sa mal teraz právom stať dedičom celého Eulaliovského majetku a novým vodcom svorky z juhu." Steffany konečne dohovorila svoj zdĺhavý a nekonečne nudný monológ a začala pohľadom behať po každom kto sedel za stolom.