Ja vlk

Lezie mi to hore krkom!

Thiago:

Chlad, ktorý mi zelektrizoval všetky bunky v tele ma neľútostne prebral z milosrdného spánku, ktorý mi pomohol zabudnúť na hlad. V skutočnosti neviem či som naozaj zaspal alebo len omdlel od hladu. Keby som pri postrelení nestratil toľko krvi,nepotreboval by som si tak nutne doplniť živiny. Otec určite vedel,že ma tu nemôže nechať dlho ,lebo naozaj zomriem. To by nechcel mať na svedomí. Stačí mu,že sa bude dlho dostávať z vraždy Raula,ktorého vlastne ani nezabil on,ale ja. Po ich dlhoročných sporoch mu akosi prirástol k srdcu. Namiesto toho, aby ma oslavoval,že som ho zabil ma chce trošku potrápiť. Určite ochvíľku príde. Ospravedlní sa,rozviaže mi ruky a usporiada hostinu na ktorej mi na tanieri naservíruje tri hlavy. Jedna bude patriť Tare,vďaka ktorej sa všetko skomplikovalo. Keby nezdrhla pokračoval by som v svojom prvom pláne a nemusel by nikto zomrieť. No mrške sa zachcela sloboda... Ďaľšia hlava by patrila tej zmyjí Hannah,ktorá mi uštedrila strelu do pleca. Aj keď by ma mrzelo,že som jej to nemohol spočítať sám,ocenil by som otcovu snahu spraviť mi radosť. A čo posledná hlava? Oh áno. Jason s tými jeho tmavými vypúlenými očami. Vyžíval by som sa v ich vypichovaní. Ten chalan mi vlastne nič neurobil, len má smolu,že sa narodil v zlej rodine. Moja nenávisť k nemu je čisto z princípu,že bude vodca po svojom otcovi. Vlastne kedže už je na mojom tanieri s vodcovstvom je koniec. Zasmial som sa. Môj smiech sa ozval v prázdnej cele. Znel tak dramaticky. Akoby mi ani nepatril. Je to vážne dosť blbý pocit keď sa človek smeje sám a ešte k tomu na vlastnom vtipe. Keby sa to aspoň tak neozývalo v tejto sprostej cele, nepripadal by som si ako psychopat. Začalo mi z toho smiechu dunieť v hlave. Ruky som si striedavo prikladal k jednému a k druhému spánku. Pod rukami som cítil vystupujúce žily v ktorých mi pulzovala krv. Dýchaj Thiago, dýchaj! Neviem čo sa to so mnou deje. V jednej chvíli som sa smial, v druhej mi ide prasknúť hlava? Snáď ešte neumieram... Alebo blazniem? Behal som po miestnosti ako splašený kôň. Vždy keď som narazil do steny,udrel som do nej päsťami a otočil sa. Opakoval som to asi šesť krát až kým som zrazu nepocítil na svojom rame tlak. Bleskovo som sa otočil a zbadal som Talyu. Dúfam,že to je naozaj ona a nemám len vidiny. Nikdy predtým som sa necítil tak zúfalo.

,,Priniesla som ti niečo,ale nieje toho veľa."podala mi do ruky tenkú zajačiu labku,ktorá mohla byť tak týždeň stará.

Neváhal som ani minútu. Vychmatol som jej ju z ruky a zjedol som ju na jeden šup. Zasýtilo ma to asi tak ako kúsok kukurice z kukuricovej pizze.

,,To má byť všetko?"vyprskol som na ňu,keď som ju dôkladne prezrel a bol som si istý,že nič viac mi nepriniesla

,,Prosím?"zatiahla neveriacky

,,Ani nevieš aké ťažké bolo sa sem vôbec dostať. To,že sa mi sem podarilo prepašovať tú labu bol zázrak."dala si ruky vbok a tvárila sa ako by práve posekala trávnik celému mestu.

,,Si taká neschopná!"zrúkol som po nej a rukami som si naštavne prešiel po tvári

,,No dovoľ! Tak toto nestrpím."zaškriekala a ako vrana sa vzniesla a vyletela z mojej cely ako hurikán.
Citlivka.

,,Len si choď!"kričal som za ňou ,,Ja ťa nepotrebujem."ešte sa dvere za ňou ani nezavreli a už som počul hlasy na chodbe

,,Čo si myslíš,že si tam robila?"bol to môj otec.

Jeho hlas znel viac než rozčúlene.

,,Jasne som ti hovoril,že sa k môjmu synovi už nemáš približovať! Je zasnúbený! Sara príde zajtra s otcom a budú sa preberať detaily svatby. Thiago musí dospieť a začať brať zodpovednosť za svoje činy. Zajtra ťa tu nechcem vidieť! Ak ťa tu nájdem moji muži ťa odvlečú nasilu."