Ja vlk

Vrah.

Spolu sme kráčali už dobŕych 15 minút,keď sme pred sebou narazili na nejakú postavu

,,Thiago!No konečne . Kde si mi zdúchol?"Bol to chalan o niečo nižší ako ten čo ma postrelil.

Kričal na nás ešte zdiaľky takže sa určite poznali. Počkať!Thiago?? To meno mi bolo povedomé.Niekde som ho už počula...

,,A kurva! Tuším si splnil otcov príkaz."povedal,keď už stál pri nás a díval sa na mňa

,,Čo? Ale kdeže. To bude určite jedna z Georgovych dcér ona nemôže byť..."hovoril Thiago pokojne no jeho kamarát ho prerušil

,,Kámo pretiahol som každú jednu z Georgových dcér vrátane Sári a môžem ti s istotou povedať,že táto medzi nimi nebola. Túto by som si pamätal." Podišiel ku mne a zobral si prameň mojich vlasov do ruky a očuchal ho.

Preboha kde som sa to dostala?

,,Prestaň Luka!"capol ho po ruke a mračil sa

,,Nech je to ktokoľvek ja som jej strelil šíp do nohy musím..."nedokončil lebo mu Luka znova skočil do reči

,,No dobre tak keď ju chceš pretiahnuť do toho! Ale rýchlo tvoj tatko nás zabije keď budeme meškať. Vlastne nás zabije aj tak lebo sme nesplnili jeho príkaz. Tak si to uži,možno to bude tvoj posledný..."

,,Stačilo!"skríkol Thiago a v lese zostalo ticho

*************

Kráčali sme ďalej lesom a ja som už vôbec netušila kde sa nachádzame. V tejto časti lesa som nebola nikdy v živote a keby som sa teraz rozhodla pre rýchli únik asi by som nevedela ani ktorým smerom mám bežať. Luka a Thiago spolu neprehovorili. Len sme všetci traja nemo kráčali(ak sa to moje šuchtanie s prestrelenou nohou dalo nazvať kráčaním)vedľa seba.Nevedela som kam ma vedú a to mi naháňalo čoraz väčšiu hrôzu.

Zrazu začali stromy rednúť. Čoraz viac sa vytrácalo zo zeme ihličie a mach a nahrádzala ho tráva. Všetci traja sme zastali a ja som konečne zistila kde sme. Boli sme na konci lesa. Problém bol v tom,že toto bol úplne opačný koniec ako ten ktorým som do lesa vchádzala ja. Pár krokov od nás bola hŕstka ľudí. Prevažne ju tvorili muži ale našlo sa tam aj pár žien. Keď nás jeden z nich zbadal vykročil k nám spolu s dvoma ďalšími mužmi.

,,Thiago. Synak. Čo si mi priniesol?"spýtal sa hľadiac na syna

,,Otec nič sme s Lukom nenašli. Len sa mi nešťastnou náhodou podarilo postreliť túto..."

,,Ukáž!"povedal Thiagov otec a vytrhol jednému zo svojich mužov lampáš.

Zdvihol ho na úroveň mojej hlavy a hneď ako dopadlo svetlo na moju tvár lampáš mu vykĺzol z ruky a oči mu zaiskrili.

,,Vedel som Thiago,že na teba bude spoľah. Presne pre toto sme sem prišli."povedal a dvoma prstami mi stlačil tvár a zdvihol ju do neba

,,Vážne sme sa sem trepali kvôli jednej čupke?"spýtal sa arogantne jeden z jeho mužov

,,Idiot!"vlepil mu facku a potom sa otočil späť na mňa

,,Toto vážení, je naša budúcnosť! Dovoľte mi aby som medzi nami privítal ctenú Taru Autumn Eulaliu!"zakričal aby ho počuli všetci a ako to dopovedal odpľul si.

Nevedela som odkiaľ pozná moje meno.Cítila som ako Thiago vedľa mňa stuhol a už ma nedržal aby mi pomohol stáť. Teraz mi doslova drvil kosti svojimi rukami a prepaľoval ma nenávistným pohľadom. Odvrátila som od neho zrak ale hocikam som sa pozrela,každý mal v očiach len nenávisť a opovrhovanie. Zrazu všetko doseba zapadlo a ja som už vedela s kým mám tú česť. Toto je vodca Saragio a jeho svorka. Odveký nepriateľ nášho rodu...