Ja vlk

Kto som?

Ako mám začať? No tak najskôr Vám poviem kto som a odkiaľ pochádzam. Volám sa Tara Autumn Eulalia mám 20 rokov a pochádzam z mestečka Alexandria v štáte Minnesota. Podľa väčšiny spolužiakov a učiteľov mám nezvyčajné meno.Ak mám byť úprimná celý môj život je tak trošku nezvyčajný. Niesom obyčajná ani celkom normálna v porovnaní s dievčatami v mojom veku. V dnešnej dobe sú dva druhy tínedžeriek. Buď sú to uzavreté,nesmelé,zasnívané dievčatá, ktoré zaujíma jedine učenie,pozeranie romantických filmov pri ktorých by si mohli poplakať a čítanie kníh, ktorými sa snažia vynahradiť si svoj milostný život. Druhým typom sú spoločensky aktívne dievčatá, ktoré sa snažia vyzerať čo najlepšie,mať na sebe posledné módne vychytávky a ich hlavnou prioritou sú chalani,alkohol a párty. Pre popularitu by aj zabíjali.
Ja som nepatrila ani do jednej z týchto dvoch skupín. Žila som dvojaký život. Cez deň a počas školy som bola podľa väčšiny ľudí uzavretá a tichá no nebolo to celkom tak. Len som sa snažila nevyčnievať z davu .K telu som si pustila málokoho,ale v skutočnosti som milovala zábavu. Okrem mojej rodiny som nepoznala veľa ľudí. Kamošku som mala len jednu.Anabella Nolanová. Poznala som sa s ňou už odmalička,bola som s ňou neustále a dôverovala som jej vo všetkom. Bola ako moja sestra,ktorú som nikdy nemala. Keď sme pri súrodencoch mám jedného brata. Volá sa Jase a má 24 .
Naše priezvisko má starogrécky pôvod a dedí sa z generácie na generáciu už tisícky rokov.Naša rodina patrí do pokrvnej línie ľudských predátorov. Prosím, nepredstavujte si teraz,že každý večer sa mením na netopiera, leziem ľudom do domov cez komín a cucám im krv alebo,že je zo mňa páchnuca mŕtvola, ktorá požiera mozgy. My ľuďom neubližujeme. Náš problém je len v našej strave. Nič z obyčajnej ľudskej stravy nás nezasýti. Áno,môžeme ju jesť a nič sa nám nestane,no náš hlad pretrvá naďalej. Jediné čo nás zasýti je mäso. Lenže to nieje jediný háčik. Ani to mäso nemôže byť hocijaké. Väčšinou sú našou skutočnou potravou jelene,diviaky,srnce,líšky a aj zajace. Neďaleko od nášho domu sa nachádza les a kedže bývame v opustenej časti mesta a najbližší dom je na míle ďaleko, nerobí nám problém len tak si vybehnúť do lesa a chytiť niečo na večeru. K nášmu lovu nám nepomáhajú len zručnosti, ktoré nás naučil otec a otca jeho otec,ale aj naša dokonalá schopnosť. Hovorila som že sa nemením na netopiera ani niesom zombík,no namiesto toho sa zo mňa stáva dravá šelma. Kvôli mojím zrzavým vlasom a žiarivým zeleným očiam ma spozná každý aj keď je zo mňa vlk. Správne,pri love sa mením na vlka. Nemyslím toho sprostého psa čo zavýja na mesiac a žerie bačovi ovečky. Keď sa zo mňa stane vlk moja podstata zostane,len moje zmysli sú oveľa vyvinutejšie,moje telo má srsť a je pripravené na boj so svojou korisťou.
Toto bol môj život. Takto to platilo. Tieto fakty však netrvali večne. Môj život sa začal postupne meniť. Chceš vedieť ako?
Tak začneme môj príbeh...

Dostala som nápad na niečo takéto.Ak by vás to bavilo rada by som v príbehu pokračovala. Ak máte nejaké nápady kľudne napíšte do komentu. Budem rada za každý vote a názor. ♥ďalšiu časť dám ak tu bude aspoň 1 koment a 1vote :3😊~Youngfork~