Ja vlk

Agresor.

Jase

,,Tak povie mi niekto,čo to má znamenať?"spýtala sa Steffany znova a o niečo podrzáždenejšie,kedže jej nikto z nás neodpovedal

,,Benjamín?"svoj nahnevaný pohľad upriamila na svojho najstaršieho syna

,,No ja-a,vieš my...."snažil sa vykoktať no moc mu to nešlo

,,Steffany,veď sa nič nestalo. Len sme trochu blbli."ujal som sa slova,keď som videl,že inak to nikam nevedie.

,,Vodca,toto sa vás netýka."povedala a obdarila ma jemným zdvorilým úsmevom.

Stephen sa pri tom oslovení rozchichotal.

,,Niečo ti prišlo smiešne Stephen Winter Hunter??"spýtala sa ho s tvrdým výrazom v tvári. Benjamín drgol do Stephena lakťom a ten sa v momente prestal chichotať a pokrútil hlavou. Steffany behala pohľadom po svojich synoch.

,,Neviete  sa  vpratať do kože."rozhorčovala sa

,,Iba vás tu rozptyľujú."pozrela sa na mňa ustarosteným pohľadom

,,Mne to nevadí. Vlastne mi padne vhod troška odreagovania."usmial som sa a Steffany to trošku uvoľnilo

,,Dobre teda. Dnes vám to prejde. Ale len preto,že vodca sa vás zastal."povedala a vystražne zdvihnutým prstom behala po všetkých troch. Stephen sa zasa škeril,Benjamín nasucho prehĺtal a Andrew sa tváril kyslo a gúľal očami.

,,Už môžem ísť v kľude kukať ten futabl?"spýtal sa rozladene Andrew

,,Inak ako to dopadlo vo firme?"spýtala sa ma Steffany a Andrewovu otázku ignorovala. Ten len mykol plecom a vrátil sa do kresla,kde sedel pred Stephenovým príchodom. S ovládačom v ruke zapol telku.

,,Ak to už skončilo,neželajte si ma."povedal a naštvane preklikával kanály ,no nikto mu nevenoval pozornosť

,,Pravdu??"pozrel som sa na Steffany spýtavo ,,Bolo to hrozné. Už mám pokrk tých papierovačiek a hlúpych povinností! Povedal som,že je pre mňa prvovradé nájsť Taru. Namiesto toho aby si mi konečne pomohola ju hľadať ma zasypávaš zbytočnými vecami."podráždene som si prešiel rukou vo vlasoch. Steffany sa tvárila prekvapene,takisto ako jej dvaja synovia ktorý nás sledovali.

,,Jase ja..."začala no ja som ju zastavil

,,Už nevydržím len tak nečinne čakať,kým mi niekto oznámi,že Taru znova dostal
Thiago Saragio."

,,Ak tam samozrejme neni už od začiatku a nehrkútajú si tam zaľúbene básne!"Andrew nachvíľu odlepil pohľad od telky a prepichol ma znechuteným pohľadom

,,Prečo by pri ňom ostávala?"spýtal sa Benjamín a neveriacky krútil hlavou

,,Ty si tam nebol... Ja áno a videl som tie ich pohľady. Boli ako dve..."hlas sa mu zadrhol a otočil sa späť k telke. No pre kristapána. On fakt k Tare niečo cítil. Alebo cíti?

,,...pomôžte mi ju prosím nájsť. Moja milovaná fenka....."započul som útržok vety čo znela v telke. Andrew ten program hneď bez mihnutia oka prepol.

,,Daj to späť!"skríkol som naňho

,,Čo?"otočil sa na mňa s prekvapeným výrazom

,,Daj to o program späť."povedal som pokojneším hlasom. Andrew to preklikol a na obrazovke sa premietali fotky so strateným psom na ktorých boli nápisy ako : Pomôžte nám, Priveďte Cassie domov , Hľadá sa stratený psík...

,,Dostal som nápad!"povedal som a na tvári sa mi pohrával víťazný úsmev

Thiago:
Dnes bol ten deň. Mal som sa konečne stretnúť so Sárov Fitzovou,mojou budúcou manželkou. Toto je jeden z dôvodov prečo ľutujem a z duše nenávidim to,že som Saragio. Naše meno je vzácne. Je to niečo ako drahokam,ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Tak isto,ako kráľ si nemohol v minulosti  zobrať za ženu žobráčku,tak ja Thiago Saragio si nemôžem zobrať za ženu dievča s obyčajným priezviskom. A ak by mi len náhdou napadlo oženiť sa s niekým,kto je taký obyčajný,že sa nedokáže premeniť na vlka,otec by ma hneď vydedil a všetok majetok čo by mal patriť mne a vodcovstvo by získal bratranček Luka. Jedinou výhodou tohto zväzku je,že Sara je podľa všetkého krásavica. Aspoň to mi povedal Luka. Hovoril,že už otestoval všetky Georgove dcéry a ona sa mu zdala najlepšia. Samozrejme,že sa jej ani nedotkol,ale videl ju. To by mu George ani nedovolil. Saru pre mňa stráži ako oko v hlave a pestuje ju ako jemnú ľaliu v mesačnom svite,aby bola pre mňa čo najlepšia.
Možno si ju nezaslúžim. Nezaslúžim si ženu čo by ma milovala.Vlastne si nezaslúžim nikoho kto by ma mal rád. Nikdy som k nikomu nič necítil. K nikomu,teda okrem dvoch výnimok.Prvou bola moja matka. Najlepší,najnežnejší,najmúdrejší tvor na  celom celučičkom svete. Bola taká krehká a nevinná a zároveň krásna. Vždy som bol učený,že Eulaliovci niesu naši priatelia,no až keď som držal mŕtvolu svojej matky za ruku,až vtedy som pocítil v srdci skutočnú a nefalšovanú nenávisť k Eulaliovcom. Ona jediná ma mala skutočne rada.
Druhou osobou ku ktorej som niečo cítil bola Tara. Aj keď si to nechcem priznávať,spočiatku som ju ľúbil a chcel som byť len s ňou. Prebehla iskra a v mozgu mi vypálila dieru,ktorá mi znemožnila jasne uvažovať. No ja som nebol stvorený na to aby som miloval. Tak rýchlo ako moja láska prišla,tak rýchlo sa aj vyparila. Vtedy som pochopil,že keď jej budem ďalej motať hlavu môžem z nej dostať aspoň nejaké užitočné informácie. Vtedy som začal hrať divadlo,ktoré mi celkom dobre vychádzalo a po ňom vždy nasledoval veľkolepý potlesk. Niekedy som dokonca uveril svojej hre a nachvíľu som si myslel,že to s tou láskou k nej myslím vážne,no také chvíle boli strašne krátke. Po láske už nebolo ani stopy. A kedže ušla skôr ako som z nej stihol niečo dostať,bola mi na nič. Ale ten cit,prejav ľudskosti tam bol. Teda aspoň sprvu.
A čo Talya? Talya bola jedným slovom senzačná. Senzačná v tom na čo mala slúžiť. Vždy ma dokonale zabavila a odreagoval som sa pri nej,ale žeby som k nej cítil niečo hlbšie,to nemôžem povedať.
Moje srdce je ako vyprahnutá púsť kde už vyše roka nezapršalo. Ak tam chcete nájsť prameň vody,bude to trvať veľa času a úsialia. Ak mám niečo k Sáre cítiť,bude to chcieť veľa času a úsilia.