Ja vlk

Šíp.

Tento deň by sa mohol zapísať do histórie ako najnudnejší deň v mojom živote. Mama mi nedovolila ísť do školy a Belle nedovolili zasa zostať so mnou doma. Tak hneď ako som vstala naraňajkovala som sa a s mamou som kukala na telku. Nedávali tam nič poriadne, no potrebovala som nejako zabiť čas kým nebudú 3 a Bella nepríde zo školy. Po polhodine som to však vzdala a vyšla som hore po drevenyćh schodoch do svojej izby.Rozmýšľala som čo pôjdem robiť. Pohľad mi padol na kôpku oblečenia na zemi a tak som sa rozhodla,že si po 4 mesiacoch upracem. Viem je to šialený nápad, nikdy neviem aké nebezpečenstvá tu na mňa číhajú,ale keď to neupracem teraz o mesiac sa nebudem mať už ani kde pohnúť. V kope oblečenia som našla aj moje rádio, ktoré som nevedela nájsť už pekne dlho. Zapla som ho a chcela som si pustiť nejakú hudbu.

,, Dnes je slnečne až polooblačno,miestami prehánky.."nuda,stlačila som gombík a prepla som stanicu

,,...dopravné nehody volajte na číslo..."ešte väčšia nuda

,,...I got the moves like Jagger, i got the..."no ok môže byť

Položila som rádio na stôl a pustila som sa do upratovania. Celkom som sa do toho dostala a zhruba o 12 sa moja izba podobala na izbu z reklamy v časopise. Stále som však mala veľa času a nevedela som ako ho zabiť. Chcela som ísť dole za mamou,či nepotrebuje s niečim pomôcť,keď zrazu mi začal zvoniť mobil. Prišla som k stolíku,zdvihla som mobil a pozrela sa kto mi volá. Hmm,neznáme číslo.

-,,Prosím?"-spýtala som sa hneď potom ako som stlačila zelený gombík na mojom displeji

-,,Ahoj!"-hneď ako som započula jeho hlas chcela som zložiť,no nakoniec som si to rozmyslela

-,,Čo chceš a odkiaľ máš moje číslo?"-vyštekla som naňho a mračila sa aj keď som vedela,že ma nevidí

-,,Chcel som sa ti ospravedlniť za ten včerajšok.Nechal som sa uniesť. "-človek ktorý ho nepozná,by povedal,že ho to naozaj mrzí. Dobrý herecký výkon Hunter. Tuším z teba ešte niečo bude.

-,,Super. Už si sa mi ospravedlnil. Misia splnená. Môžeš si to odškrtnúť ako vybavené."

-,,To znamená,že je to zase v pohode?"-spýtal sa natešene,doslova som cítila ako vycieral tie svoje zubiská

-,,Ono to niekedy v pohode bolo?"-spýtala som sa a smerovala som k dverám od svojej izby lebo na ne niekto zaklopal. Otvorila som ich a zbadala v nich strapatého Jasa,ktorý pravdepodobne predchvíľou vyliezol z postele.

,,Tara mama ti odkazuje..."rýchlo som Jasovi dala prst na ústa a snažila som sa ho umlčať no už bolo neskoro

-,,Ty si doma?"-ozval sa v mobile prekvapený Andrew

-,,Nie,prečo?"-spýtala som sa a modlila sa aby mi to zhltol

-,,Lebo včera som nemohol spať kvôli našej hádke tak som dnes zostal doma. By som ťa mohol príjsť pozrieť,ale tak keď si v škole prídem neskôr. Alebo čo keby som pre teba prišiel do školy?"- čo to tu hrá za lacné divadlo? Ešte včera mi vravel,že bol do toho rovnako vtiahnutý ako ja a teraz mi nedá pokoj a stále ma otravuje? Začína klesať na Jasovu úroveň..

-,,Netreba. Už som sa dohodla s Bellou. Musím končiť začína mi hodina. Čau."-nepočkala som na jeho odpoveď a sa rýchlo som zložila.

Bola som maximálne vytočená. Hodila som mobil na posteľ a pozrela sa na Jasa. Ešte stále som mala prst na jeho ústach a tak som ho bleskovo zložila.

,,Prepáč."zaškerila som sa a on sa usmieval

,,V pohode. Kto to bol?"spýtal sa zaujato

,,Neuveríš ale môj nastávajúci. Zaujímalo by ma,ktorý idiot mu dal moje číslo."zamračila som sa on sa zasmial