Ja vlk

Vieš čo hovoria tvoje oči?

Jase:

Zaklipkal som pomaly očami a tmavá hmla sa začala vyjasňovať. Rozhliadal som sa po miestnosti a zbadal som,že som vo svojej izbe. Kurňa čo sa stalo?? Pamätám si len to ako sme šli zachrániť Taru a potom to auto a.. Odhodil som zo seba perinu a razom som vyskočil z postele. Pohľadom som pátral po mobile a skúšal som ho aj nahmatať vo vačku,no nikde nebol. Vyšiel som teda z izby a zišiel som dole po drevených schodoch rovno do obývačky. Na gauči sedela mama a kukala nejakú telenovelu.

,,Čo sa to stalo?"postavil som sa jej pred telku aby ma vnímala

,,Čo by sa malo stať?"usmiala sa a posadila sa o niečo pohodlnejšie

,,Mama nehraj to tu na mňa. Šiel som pre Taru a zrazu som doma??"

,,Neviem o čom hovoríš. Celý deň si bol doma a hral si videohry. Z izby si vyšiel iba pretože si sa bol naobedovať. Môžeš sa ustúpiť nachvíľku? Chcem vidieť ako sa Louis Mário pobie s Charlesom."zamrmlala a naklonila hlavu v snahe zbadať niečo v telke

,,Kurwes!! Nerob tu zo mňa debila. Niesom decko ani žiadny chorý alkoholik že by som si nepamätal čo robím. Vôbec ti nevadí klamať mi do očí?? Prikázal ti to otec však? Ty nechceš aby sa Tara vrátila? Mama oni sú schopní ju aj zabiť tak mi dočerta vyklop  pravdu!" Kričal som a matku som rozcitlivil tak že sa jej zaleskli oči a začala plakať

,,Ja viem Jase."šepla pomedzi vzlyky ,,Chcem aby sa vrátila. Tvoj otec verí,že jej nič neurobia. Predtým ako vydal rozkaz aby ťa naši muži vzali späť,odišiel na stretnutie so Saragiovcami. Sľúbil mi že urobí všetko aby nám Taru vrátili!"nakonci vety sa usmiala a tupo hľadela do steny. Takže on už odišiel z nemocnice?

,,Ale ja mu už neverím. Naposledy keď som mu povedal že ju uniesli to s ním nič nespravilo. A keď som mu povedal že chcem ísť po ňu zakázal mi to. Povedal že pre moje bezpečie je schopný ju obetovať! Mama ak ju nezachrnánim ja alebo Andrew ,tak nikto. Otcovi na nej vôbec nezáleží. A čo si myslíš že môže zo Saragiovcami jednať? Čo oni od nás asi tak môžu chcieť? Jediná vec o ktorú po celé tie roky stáli bola pôda ktorá im právom patrí. A ty dobre vieš,že otec sa tej pôdy určite nevzdá. Tak prečo mi zasa klameš ,že nám Taru vráti? Koho chceš tým presvedčiť? Chceš tým pomôcť svojmu svedomiu?? Si jej matka a nič nepodnikneš...."

,,A čo mam podľa teba urobiť? Tara už je dávno dospelá a ty tiež. Keby nebola trucovitá a vydala sa za Andrewa, toto sa vôbec nemuselo stať. Bývala by s ním v krásnom veľkom dome a nikto by ju neunášal."

,,Počúvaš sa vôbec?? Toto su presne otcove slová. Určite ti ich dôkladne vkladal do hlavy aby ťa presvedčil že to čo sa stalo Tare je len jej vina. Je mi z vás dvoch zle.. A čo máš podľa mňa urobiť? Ty už radšej nerob nič a venuj sa už len Louisovi Máriovi. No najskôr mi vráť môj mobil. Hneď!" Vstala z gauču a v jej tvári som videl že moje slová ju dosť ranili. No nemal som pocit viny,že som jej to vmietol do tváre. Predsalen som mal pravdu.

,,Tu máš."vytiahla mobil zo zásuvky s riadmi ,,Ale neurob nejakú hlúposť."sklonila hlavu a porazene sa vrátila  na gauč

Tara:

Grilovačka bola fajn. Ukázalo sa,že Nadia je celkom milé dievča. Predstavila mi svojho chalana Simona,aj celú Saragiovskú sortu. Väčšinu mien si však nepamätám. S vodcom Saragiom som na seba narazila len dva krát. Prvý krát ma skoro prepálil nenávistným pohľadom a druhý krát už držal v ruke víno a priateľský výraz. Keď odbila jedenásta hodina hostia sa začali pomaly vytrácať. Spolu s Nadiou sme pomohli vynášať špinavý riad do kuchyne. Skrčila som sa po tanier na zemi,keď som pocítila na viečkach teplé dlane.