My babyboy /Yoonkook✔︎

XXVI.

Hneď ako to povedal, podlomili sa mi kolená. No našťastie ma Yoongi chytil a pritiahol si ma k sebe bližšie. Rovno som mu hlavu zaboril do hrude a rozplakal som sa.

Prečo sa jej muselo stať niečo takéto? Ona si nič podobné nezaslúžila. Vždy bola milá a usmievavá a hlavne sa o mňa starala. Ale kde ja teraz pôjdem bez nej.

Yoongi si ma zobral na ruky a rozišiel sa so mnou niekam. Nevnímal som nič, len tie slová, ktoré mi roztrhala srdce.

Ani neviem ako dlho som plakal a nariekal, no pomaly som sa ukľudnil. Teraz už len sedím na Yoongiho nohách a sem tam posmrknem. Yoongi ma hladil po chrbátiku a šepkal mi ukľudňujúce slová.

Pozrel som sa na Jimina, ktorý sa na mňa súcitne pozeral. Vyzeral, že mi niečo chce povedať, no ja už nevnímam. Nič, okrem tej bolesti.

,,Kookie, bež sa zbaliť", prehlásil Jimin nežne, na čo som unavene prikývol. Postavil som sa z Yoongiho nôh a rozišiel som sa do svojej izby.

Rovno som si vytiahol kufre a začal som sa baliť. Popritom som premýšľal, kde ma dajú. Minnie sa o seba dokáže postarať ale ja nie. Ja potrebujem mať niekoho pri sebe. 

,,Zajačik", počul som pri sebe Yoongiho starostlivý hlas. Hneď som mu cenová prázdny pohľad. Nejak veľmi nečakal a podyšiel ku mne. Rovno si ma vtiahol do objatia a odmietal ma pustiť.

,,Beriem si ťa domov. Dám na teba pozor. Sľubujem", zašepkal mi do vlasov, do ktorých mi následne vtisol bozk. Som rád, že sa o mňa stará, no nechcem ho zaťažovať.

,,Nechcem nič počuť, že ma nechceš zaťažovať. Kookie, ja sa o teba postarám", prehlásil a trochu sa odo mňa odtiahol. To mi vážne číta myšlienky? Ale tak čo už.

Prikývol som a opäť som ho objal okolo pásu. Je mi s ním príjemne, no neviem, či sa mi chce žiť ako do teraz. No budem sa snažiť neprinášať Yoongimu starosti. Veď sa musí postarať o jeho firmu.

,,Poď. Odnesieme veci do auta", na to som prikývol a začal som pomaly odnášať veci do Yoongiho auta. Jimin a Taehyung sa k nám potom aj pridali. Takže nám to trvalo ani nie pol hodinu.

,,Kookie, daj na seba pozor. Nerob prosímťa nič hlúpe", prehlásil Jimin hneď ako sme sa chystali odýsť. Prikývol som a posadil som sa na miesto spolusediaci. Yoongi hneď naštartoval a vyrazil.

Celá cesta prešla v tichosti. Nikto nič nehovoril. Ja hlavne preto, že som nemal náladu na nejakú komunikáciu. Yoongi ma očividne nechce vyrušovať a za to som mu vďačný.

,,Bež do mojej izby a keď tak si pospi. Alebo kľudne si niečo pusti. Ja zatiaľ vyberiem veci", na to som prikývol a vtisol mi vďačný bozk na líce. Následne som sa pobral do domu a rovno som si to namieril do Yoongiho izby.

Tam som sa posadil na jeho posteľ a zobral som do ruky ovládač. Pustil som si netflix a rovno nejaký smutný, romantický film. Nikdy som nič podobné nepozeral, no možno sa takto odreagujem od svojich pocitov.

Yoongi sem pomaly nosil veci. Akonáhle skončil, posadil sa vedľa mňa a vtisol si ma do objatia. Rovno som sa mu uvelebil na hrudi a vydýchol nadbytočný vzduch ale aj preto, aby som sa znovu nerozplakal.

Pomaly sa mi začal hrať z vlasmi a sem tam mi na čelo vtisol bozk. Slabo som sa usmial a ďalej som pozeral film. Je zaujímavé, ako dobre ma vie Yoongi utíšiť. Je tu pre mňa a to je pre mňa neuveriteľne cenné.

,,Zajačik, pospi si trošku", zavrnel, na čo som sa viac uvelebil na jeho hrudi. Nechcelo sa mi spať, no bolo by to pre mňa lepšie. Už aj tak neviem, čo mám robiť.

Zavrel som svoje oči a nechal som sa unášať príjemným pocitom Yoongiho prítomnosti. Jeho ruka, ktorá sa mi hrala z vlasmi ma viac ukľuďnovala. Druhú ruku som mu chytil a preplietol som si z ním prsty.

Po nejakom čase som v takejto pozícii zaspal.