Ráno som sa zobudil z príjemným pocitom. Dneska konečne stretnem svojho prekrásneho sadistu. Minniemu som to ešte nepovedal. No ale asi mu to poviem po ceste.
Rýchlo som sa postavil z postele a ponaťahoval som si všetky svoje svaly. Následne som si to namieril do svojej kúpeľne, kde som vykonal svoju rannú hygienu.
Hneď na to som vybehol zo svojej izby a namieril som si to Jiminovej izby. Potrebujem pomoc a ja neviem čo ešte.
,,Minnie, Minnie, vstávaj. Potrebujem pomoc. Noták!", začal som skákať po jeho posteli a kričať naň. Bez neho som úplne stratený. Neviem čo bez neho robiť.
,,Čo je tak súrne, že ma nenecháš Kookie?! Čo?!", vyštekol na mňa, čím som prestal skákať a smutne som sa posadil na posteľ vedľa neho. Nemám rád, keď na mňa ľudia kričia. Nemám to rád.
,,Prepáč Minnie. No všetka som si pýtal s tým sadistom a podarilo sa mi o ňom získať tri podstatné informácie. No a dnes by som sa mal s ním stretnúť a neviem čo na seba", povedal som celkom zlomene. Toto sa mi vždy stane, keď sa cítim smutný.
Jimin hneď spozornel a pohotovo ma objal. Hneď sa mi aj začal ospravedňovať. Na to ma začal ťahať do mojej izbyčky, kde ma posadil na posteľ a sám išiel ku mojej skrini. Počkať, tá je na moje chvíľky.
,,Toto si obleč. A žiadne protesty", povedal rázne na čo mi podal oblečenie. Nikdy by som nepovedal, že by ma do tohoto donútil. No mám ho rád a tak sa do toho oblečiem.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Jiminieho som s poďakovaním poslal za dvere. Rovno som sa začal obliekať do oblečenia, ktoré mi vybral. Síce nechcem, aby v novej škole zistili, že sa takto obliekám, no nič iné mi asi neostáva.
Keď som bol hotový, prezrel som sa v zrkadle a hneď na to som si zobral batôžtek. Rozbehol som sa dole schodmi a rovno do kuchyne. Tam už bola mamina aj s oblečeným Jiminiem.
,,Kookie, nečakala som, že už dnes sa takto vyparádiš", usmiala sa mamina a pohladila ma to vláskoch. Len som sa nad tým usmial a posadil som sa za stôl.
Pritiahol som si k sebe tanier s toustami a začal som papať. Celý čas som mal mysleľ zabodnutu len na svojom sadistovi. Len dúfam, že ma neodkopne hneď ako ma uvidí. To by som neprežil.
,,Chalani, ja už idem. Prídem až podvečer, tak si potom niečo urobte. Ahojte", zakričala na nás mamina od vchodových dverí, na čo sme jej pozdrav opätovali. Na to sa miestnosťou ozvalo len budchnutie dverí.
,,Tak poď. Nech na teba tvoj sadista, ktorého meno nepoznám, nečaká", prehlásil Minnie a hneď aj odniesol tanier do drezu. Jeho čin som zopakoval a hneď aj zamieril z batôžkom do predsiene, kde som si obul svoje fialovo-biele tenisky.
,,Volá sa Min Yoongi, chodí do našej školu ako už vieš a je to ten najkrajší človek na svete", usmial som sa naň, na čo mi úsmev opätoval. Na to sme už aj vyšli z domu, ktorý sme rovno aj zamkly.
Cestou do školy sme sa rozprávali a smiali. No väčšiu časť ma musel ukľudňovať. Bol som proste otravný. Strašne sa bojím, že ma pošle do čerta. To nechcem.
Hneď ako sme vstúpili na pozemok, všetky pohľady padli na nás. No skôr na mňa a rovno som aj počul posmešky smerujúce na moju osobu. Prečo som sa nechal ukecať na toto?
,,Hen nový je transka!", vykríkol z ničoho nič niekto. A ja som si myslel, že ma tuna prímu takého, aký som. Stále mysím nosiť len veci, ktoré aj ostatný. Ja to nechcem. Chcem žiť podľa seba!
Takmer som sa od toho smiechu na moju osobu neudržal na nohách. No našťastie sa mi okolo pásu obmotala silná ruka, ktorá ma podoprela. Pozrel som sa na majteľa a takmer som skamenel. Y-Yoongi!!!
,,Máte niekto problém z mojím priateľom?", spýtal sa celkom chladne a každého na pozemku prepálil vražedným pohľadom. Z jeho hrubého a chladného hlasu mi prešli zimomriavky po chrbte. Asi som sa vzrušil.
Všetci hneď stíchli a sklonili hlavy. Nechápem. Vôbec nič. Prečo sa ho až tak boja. Veď je milí a prekrásny a proste dokonalý. Čo majú všetci za problém?
Yoongi sa odo mňa odtiahol a následne si ma na seba zobral ako nevestu. Od ľaku som vypískol no ruky som si obmotal okolo jeho krku a viac sa k nemu pritúlil. Mňam, vonia prekrásne.
Po chvíli ma Yoongi niekde posadil a odtiahol sa. Porozhliadol som sa okolo a uvedomil som si, že sme na záchodoch. No a ja sedím na umývadle. Ako inak.
,,Ďakujem, že si sa ma zastal", zamumlal som a sklonil hlavu. Pod jeho intenzívnym pohľadom som sa aj trošku bál. Neviem si predstaviť, čo by so mnou mohol teraz urobiť.
,,Jungkookie, pre teba by som urobil všetko na svete. Si môj a ja si ťa ochránim. Na tejto škole mám meno chladného, bezcitného vraha, takže sa ma aj učitelia boja. Od teraz si ťa budem strážiť ako oko v hlave", usmial sa na mňa, na čo som mu úsmev opätoval a ešte omnoho väčší.
,,Síce sa mi nepáči, čo o tebe hovoria, no ak ti to vyhovuje, bude aj mne", na to som si obmotal nohy okolo jeho pásu a pritiahol si ho k sebe bližšie. Hneď som si ruky obmotal okolo jeho pásu a hlavu zaboril do jeho hrude. Zamiloval som sa.
,,To som rád. A viac som rád, keď sa takto obliekaš. Si zlatučký a prekrásny", zamumlal mi do vlasov, do ktorých hneď aj vtisol bozk. Musel som sa zachichotať a viac som sa k nemu pritúlil.
